Zborník resumé.indd

S L O V E N S K Á N U M I Z M AT I C K Á S P O L O Č N O S Ť
С Л О ВА Ц КО Е Н У М И З М АТ И Ч Е С КО Е О Б Щ Е С Т В О
S L O VA K N U M I S M A T I C S O C I E T Y
I KONO G R A F IA P E ŇA Z Í
V ST R E DN E J A V ÝC HODN E J E U RÓP E
И К О Н О Г РА Ф И Я Д Е Н Е Г
СРЕДНЕЙ И ВОСТОЧНОЙ ЕВРОПЫ
ICONOGRAPHY OF MONEY
IN CENTRAL AND EAST EUROPE
Medzinárodné numizmatické sympózium - súhrny referátov
Международный нумизматический симпозиум - тезисы докладов
Sympozjum międzynarodowe numizmatyczne - streszczenia referatów
Міжнародний нумізматичний симпозіум - тези доповідей
Simpozionul internaţional de numismatică - rezumatele comunicărilor
Nemzetközi numizmatikai szimpózium - az előadások rövidítései
Міжнар одны н у мізматычны сімпозі у м - т эзы р э ф ерат аў
Tar ptautinis numizmatikos simp oziumas - pranešimų tezės
Me zináro dní numismat ické sy mp ózium - s ou hr ny referátů
Inter nat iona l numismat ic sy mp osium - le c ture summar ies
HUMENNÉ
13. - 16. 9. 2007
ZOZNAM AUTOROV
*
Bajura Aleksander . . . . . . . . . .
Bajura Ljudmila . . . . . . . . . . .
Balogh Alojz . . . . . . . . . . . .
Boldureanu Ana . . . . . . . . . .
Bovan Marián . . . . . . . . . . . .
Budaj Marek . . . . . . . . . . . . .
Fiala Anton . . . . . . . . . . . . . .
Filipow Krzysztof. . . . . . . . . . .
Garbaczewski Witold . . . . . . . .
Gnatjuk Stepan Michailovič . . . . . . .
Grimalauskaite Dalja . . . . . . . .
Hunka Ján . . . . . . . . . . . . . .
Kaliničenko Oleg Georgievič . . . . .
Kobrinec Valery . . . . . . . . . . . . .
Kianička Daniel . . . . . . . . . . .
Kopicki Wiesław . . . . . . . . . . .
Kuklik Barbara . . . . . . . . . . .
Mielczarek Mariusz . . . . . . . .
NEGULICI Dorina . . . . . . . . . . .
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
СПИСОК АВТОРОВ
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
. . 33, 62
. . . . 33
. . . . 38
. . . . 46
. . . . 17
. . . . 12
. . . . 56
. . 23, 64
. . . . 11
. . . . . 36
. . . . 62
. . 12, 16
. . . . . 36
. . . . . 47
. . . . 55
. . . . 25
. . . . 64
. . . . . 5
. . . . 21
*
LIST OF AUTHORS
Němečková Věra . . . . . . . . . . .
Oguy Alexander . . . . . . . . . . .
Pohorelec Оleg G. . . . . . . . . .
Polanský Luboš . . . . . . . . . . .
Razaljunaite Regina . . . . . . . . .
Rjabcevič Valentin . . . . . . . . . . . .
Savvov Rostislav V. . . . . . . . . .
Sidorovič Vitalij . . . . . . . . . . . . .
Sinčuk Ivan Ivanovič . . . . . . . .
Soják Marián . . . . . . . . . . . .
Strakošová Ivana . . . . . . . . . .
Štěpek Jiří . . . . . . . . . . . . . . .
Šumjanskij Ivan Andrievič . . . . . . .
Šustek Zbyšek . . . . . . . . . . . . . .
Ulrich Attila . . . . . . . . . . . .
Zoričák Peter . . . . . . . . . . . .
Zozuláková Katarína . . . . . . . .
Zverev Sergej Viktorovič . . . . . .
Žukaykas Donatas . . . . . . . . . .
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
. . . . . . 7
. . . . . 19
. . . . . 13
. . . . . . 9
. . . . . . 59
. . . . . . 44
. . . . . 13
. . . . . . 40
. . . . . 29
. . . . . 16
. . . . . 53
. . . . . 66
. . . . . . 36
27, 39, 58, 68
. . . . . 52
. . . . . 31
. . . . . 57
. . . . . 49
. . . . . 42
Sborník súhrnov referátov z medzinárodného numizmatického sympózia vydala
Slovenská numizmatická spoločnosť pre potrebu účastníkov sympózia
Summaries of lectures presented during the international numismatic symposium
has been issued by the Slovak Numismatic Society for the need of symposium participants
Zostavil:
Editor: Ing. Zbyšek Šustek, CSc.
Grafická úprava, sadzba a preklady súhrnov do slovenčiny a angličtiny:
Lay out and translations of summaries in Slovak and English: Ing. Zbyšek Šustek, CSc.
Jazyková úprava slovenských súhrnov:
Cheking of Slovak summaries: PhDr. Elena Minarovičová
Korektúra:
Correcture: PhDr. Elena Minarovičová
Náklad: 150 výtlačkov
Issued in 150 copies
Odporúčaný spôsob citovania súhrnov:
Recommended mode of citing the summaries:
Kaliničenko, O. G., Šumjanskij I. A. & Gnatjuk, S. M. 2007: Ukrajinské pamätné mince v rokoch 1995-2007. s. 36-37.
In: Z. Šustek (ed.): Sborník súhrnov referátov z medzinárodného numizmatického sympózia, Humenné 13.-16. 9. 2007,
Humenné, s. 70.
2
OBSAH
*
СОДЕРЖАНИЕ
*
CONTENT
Hlavná téma - Главная тема - Main theme
Mariusz MIELCZAREK
Počiatky mincového portrétu (portrét na minciach v starom Grécku)
Początki portretu monetarnego (portret monetarny w mennictwie antycznej Grecji)
Origin of portraits on coins (portrait on coins of ancient Greece). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .5
Věra NĚMEČKOVÁ
Ikonografie peněz ve státotvorném procesu českých zemí
Money iconography in the state formation process of Czech lands. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .7
Luboš POLANSKÝ
Ikonografie nejstarších českých denárů
Iconography of the most anciet Bohemian denarii. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9
Witold GARBACZEWSKI
Specyficzne cechy piastowskiej ikonografii monetarnej (1173 - ok. 1280)
Specific features of the Piastovian coinages (1173 – ca. 1280). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
Ján HUNKA & Marek BUDAJ
Vyobrazenia na uhorských napodobeninách viedenských fenigov z 13. storočia
Motives depicted on the Hungarian imitations of the Vienna pfennigs . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
Оleg G. POHORELEC & Rostislav V. SAVVOV (Олег Г. ПОГОРЕЛЕЦ & Ростислав В. САВВОВ)
K otázke pôvodu osobitného typu mincí Podolského kniežatstva (2. polovica 14. storočia)
К вопросу о происхождении типа монеты Подольского княжества (II пол. XIV в.)
Question of origin of a special kind of coins of the Podolia principality (2nd half of 14th century) . . . . . . . . . . 13
Ján HUNKA & Marián SOJÁK
Zaujímavé námety na minciach typu Redwitz v kontexte nových objavov
Interesting motives on the Redwitz-type coins in the context of new discoveries . . . . . . . . . . . . . . . . . . .16
Marián BOVAN
Madona na uhorských minciach v 15. až 19. storočí
Madonna on the Hungarian coins of 15th – 19th century. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
Alexander OGUY
Ikonografia stredovekých moldavských mincí: typológia a zvláštnosti
Иконография среднивековых молдавских монет: типология и особенности
Iconography of medieval Moldavian coins: typology and peculiarities . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
Dorina NEGULICI
Ikonografia mincí razených vo Făgăraši sedmohradským vojvodom Michalom Apafim
Ikonegraphie der Sondermünzen, die in Fagarasch vom Siebenbürgischen Fürst Michael Apafi geprägt wurden
Iconography of the coins minted in Făgăraş by the Transylvanian prince Mihály Apafi . . . . . . . . . . . . . . . . 21
Krzysztof FILIPOW
Rady na poľských minciach a na minciach krajín s väzbou na Poľsko
Ordery na monetach polskich i ziem z polską związanych
Orders depicted on the Polish coins and on coins of lands connected with Poland . . . . . . . . . . . . . . . . . .23
Wiesław KOPICKI
Rusifikácia poľských mincí v 19. storočí
Rusyfikacja monet polskich w XIX wieku
Russification of Polish coins in 19th century . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25
Zbyšek ŠUSTEK
Návrhy sovietskych papierových platidiel pre menové reformy z r. 1947 a 1961
Projects of soviet paper money for the currency reforms of 1947 and 1961 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27
Ivan Ivanovič SINČUK (Иван Иванович СИНЧУК)
Pamätné mediniklové mince ZSSR
Памятные медноникелевые монеты СССР
Commemorative copper-nickel coins of USSR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29
Peter ZORIČÁK
Ikonografia slovenských obehových mincí z roku 1993
Iconography of Slovak circulation coins from 1993 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31
Aleksandr Bajura & Ljudmila BAJURA (АЛЕКСАНДЕР БАЮРА & ЛЮДМИЛА БАЮРА)
Architektúra na bieloruských papierových platidlách (1992-2000)
Архитектура на белорусских бонах (1992-2000 годы)
Architekture on the Belarussian paper money (1992-2000) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33
Oleg Georgiovič KALINIČENKO, Ivan Andriovič ŠUMJANSKIJ & Stepan Michailovič GNATJUK
(Oлег Георгiйoвич КАЛIНIЧЕНКО, Иван Андрiйoвич ШУМЛЯНСЬКИЙ & Степан Михайлович ГНАТЮК)
Ukrajinské pamätné mince v rokoch 1995-2007
Украинские памятные монеты в 1995-2007 гг.
Ucrainian commemorative coins in 1995-2007 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36
Alojz BALOGH
Postavy slovenských dejín na medailách
Personalities of Slovak history on medals . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38
3
Zbyšek ŠUSTEK
Vyobrazenia hmyzu na platidlách
Depictions of insects on money . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39
Voľné témy - Свободные темы - Free themes
Vitalij SIDOROVIČ (Виталий СИДОРОВИЧ)
Nálezy rímskych mincí z druhej polovice 3. a z prvej polovice 4. storočia na území Bieloruska
Находки римских монет середины ІІІ – IV вв. на территории Беларуси
Findings of Roman coins from second half of 3rd and first half of 4th century from territory of Belarus . . .
Donatas ŽUKAJKAS (Донатас ЖУКАУСКАС)
Peňažný systém na etnickom území Litvy v 10. - 14. storočí
Денежная система этнической Литвы в X-XIV веках
Monetary system on the ethnical territory of Lithuania in 10th – 14th centuries . . . . . . . . . . . . . . . .
Valentin RJABCEVIČ (Валентин РЯБЦЕВИЧ)
Poklad z obce Litva v Bielorusku
Клад из деревни Литва в Беларуси
A hoard from the Litva village in Belarus . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Ana BOLDUREANU
Poklad tatárskych strieborných zliatkov objavený pri Orheiul Vechi
A treasure of Tartar silver ingots discovered at Orheiul Vechi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Valery KOBRINEC (Валеры КОБРИНЕЦ)
Nálezy ruských mincí z 16.-17. storočia na území Bieloruska
О находках монет России XVI—XVII вв. на территории Беларуси
Findings of Russian coins from 16th – 17th century in the territory of Belarus . . . . . . . . . . . . . . . . .
SERGEJ VIKTOROVIČ ZVEREV (Сергей Викторович ЗВЕРЕВ)
Opis mincovne v Sevsku z roku 1689
Опись Севского монетного двора 1689 г.
Description of the mint of Sevsk from 1689 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Attila ULRICH
Poklad zlatých mincí z Újfehértó
Az újfehértói aranypénzkincs
A hoard of gold coins from Újfehértó . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Ivana STRAKOŠOVÁ
Falšovanie mincí na hrade Jasenov
Coin counterfeiting in the Jasenov castle . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Daniel KIANIČKA
Krádeže peňazí v 16. storočí v písomnostiach kremnického archívu
Thefts of money in 16th century in documents of the archive of Kremnica . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Anton FIALA
Znižovanie rýdzosti mincí razených v bratislavskej mincovni v 17. a 18. storočí
Reduction of purity of the coins minted in the mint of Bratislava in 17th and 18th centuries . . . . . . . . .
Katarína ZOZULÁKOVÁ
Robotné znaky v numizmatickom zbierkovom fonde Východoslovenského múzea
Corvée tokens in the collections of the Museum of East Slovakia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Zbyšek ŠUSTEK
Typizácia falzifikátov Československých bankovkových kolkov v hodnote 10 korún z roku 1919
Typification of counterfeits of the Czechoslovak banknote validation stamps of 10 crowns from 1919 . . .
Bajura ALEKSANDR (БАЮРА АЛЕКСАНДР)
Miestne vydania papierových platidiel v Bielorusku v rokoch občianskej vojny (1918-1920)
Местные выпуски бумажных денег в Беларуси в годы гражданской войны (1918-1920)
Local emmisions of paper money in Belarus in the years of civil war (1918-1920) . . . . . . . . . . . . . . .
Dalja GRIMALAUSKAITË & Regina RAZALJUNAITË
(Даля ГРИМАЛАУСКАЙТЕ & Регина РАЗАЛЮНАЙТЕ)
Cenný prírastok do zbierok Litovského národného múzea: zbierka medailí Edmundasa Armošky
Ценное приобретение Национального музея Литвы: коллекция медалей Эдмундаса Армошки
A valuable acquisition of the National Museum of Lithuania: Edmundas Armoška´s collection of medals .
Barbara KUKLIK & Krzysztof FILIPOW
Tomáš Garrigue Masaryk – rytier Rádu Bielej orlice
Tomáš Garrigue Masaryk – kawaler Orderu Orła Białego
Tomáš Garrigue Masaryk – cavalierof the Order of White Eagle . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Jiří ŠTĚPEK
Některé aspekty přídělových systémů s přihlédnutím k podmínkám střední a východní Evropy
Some aspects of rationing systems in regard to situation of Central and East Europe . . . . . . . . . . . . .
Zbyšek ŠUSTEK
Prídelový systém na Slovensku v rokoch 1941-1945 a jeho začleňovanie do celoštátneho systému
po 2. svetovej vojne
Rationing system in Slovakia in 1941-1945 and its integration in the statewide system
after the World War II. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
4
. . . . 40
. . . . 42
. . . . 44
. . . . 46
. . . . 47
. . . . 49
. . . . 52
. . . . 53
. . . . 55
. . . . 56
. . . . 57
. . . . 58
. . . . 60
. . . . 62
. . . . 64
. . . . 66
. . . . 68
Počiatky mincového portrétu (portrét na minciach v starom Grécku)
Początki portretu monetarnego
(portret monetarny w mennictwie antycznej Grecji)
Origin of portraits on coins (portrait on coins of Ancient Greece)
Mariusz MIELCZAREK
Polskie Towarzystwo Numizmatyczne, Jezuicka 6/8, Warszawa, e-mail: mielzaa@his.uni.torun.pl
V procese vzniku mincí v 6. storočí
pred n. l. sa postupne formovali zásady ikonografie mincí. Vždy boli
podriadené pravidlu, že vyobrazenia stvárnené na kúsku kovu musia
jednoznačne identifikovať toho, kto
svojím znakom potvrdzoval hodnotu
zlomku drahého kovu, premeneného
na mincu. Preto tiež polis, ktorej občania vydávali mince, zobrazovali na
minciach znak zrozumiteľný každému
Grékovi. Najčastejšie išlo o podobu
božského patróna mesta alebo jeho
atribúty. Týmto spôsobom bol averz
mincí „vyhradený“ bohovi.
Prvé portréty sa koncom 6. storočia pred n. l. objavili na minciach
razených mimo prostredia gréckych
polis. Boli to portréty perzských veliteľov a satrapov, ktorí v maloázijských
mincovniach razili mince na výplatu
žoldu gréckym žoldnierom. Portréty
sa objavili tiež na minciach panovníkov Lýdie v Malej Ázii.
V gréckom prostredí sa idea zobrazovania portrétu žijúcej osoby na
minciach neujala. Dokonca Alexander III. Veľký (336-323) nenechal na
minciach razených za jeho života zobrazovať svoj portrét. Podľa názoru
antických autorov naklonených Alexandrovi, Gréci a Macedónci neprijali
priaznivo jeho pokusy nadviazať na
východnú tradíciu.
Portrét Alexandra Veľkého sa po
jeho smrti objavil na minciach diadochov. Tráckeho kráľa Lysimacha
(287-281), sýrskeho panovníka Nikatora I. (312-281), ako aj egyptského
panovníka Ptolemaia I. (305/4-283/2).
Alexander III. je však už na minciach
zobrazený ako boh, po posmrtnom
vyhlásení za boha (deifikácii). Zobrazenie obracia pozornosť k symbolom
boha i, zvýrazňujúc baraní roh, symbol boha Amóna, ktorý prijal Alexandra za syna v roku 331 pred n. l., počas
návštevy v oáze Siva.
Ako prvý umiestnil svoj portrét
na minci Demetrios Poliorketes (306283). Nebol to však portrét človeka,
ale boha. Svedčí o tom roh vpletený
do vládcových vlasov.
Zobrazenie Alexandrovho portrétu na minciach diadochov, bolo
W trakcie rozpowszechniania się monet w VI stuleciu p.n.e. stopniowo
formułowane były zasady ikonografii
monetarnej. Zawsze podporządkowane regule, że przybite na kawałku
metalu wyobrażenie, powinno jednoznacznie wskazać tego, który swoim
znakiem potwierdził wartość bryłki
kruszcu, zmieniając ją w monetę. Dlatego też polis, której obywatele emitowali monety, pokazywała znak czytelny dla każdego Greka. Najczęściej
wizerunek boskiego opiekuna miasta
lub symbole z nim związane. W ten
sposób awers monety „zarezerwowany” został dla boga.
Pierwsze portrety w końcu V w.
p.n.e. umieszczone zostały na monetach bitych poza środowiskiem
greckich poleis. Były to wizerunki dowódców i satrapów perskich, którzy w
mennicach działających w Azji Mniejszej produkowali monety na potrzeby
opłaty greckich żołnierzy najemnych.
Portrety pojawiły się również na monetach władców Lycji, w Azji Mniejszej
W kręgu greckim idea pokazania
na monecie wizerunku osoby żyjącej
nie przyjęła się. Nawet Aleksander III
Wielki (336-323) na bitych za jego
życia monetach nie umieścił swojego portretu. W opinii przychylnych
Aleksandrowi autorów antycznych
podjęte przez niego próby nawiązania
do tradycji Wschodu nie spotkały się z
życzliwym przyjęciem wśród Greków
i Macedończyków.
Portret Aleksandra Wielkiego, po
jego śmierci, pojawił się na monetach
diadochów. Króla Tracji, Lizymacha
(287-281), Seleukosa I Nikatora (312-281), władcy Syrii, oraz rządzącego
Egiptem Ptolemeusza I (305/4-283/2).
Aleksandra III pokazano jednak już
jako boga, po pośmiertnej deifikacji.
Zwrócono jednak uwagę na symbole
boskości, wyraźnie pokazując chociażby róg barani, znak boga Amona,
przez którego Aleksander został „usynowiony” w 331 r. p.n.e., podczas wizyty w oazie Siwa.
Demetrios Poliorketes (306-283)
jako pierwszy umieścił swój portret na
monetach. Nie był to jednak portret
5
During spreading of coins in 6th century, the principles of coin iconography were gradually formulated. They
were always subordinated to the rule,
that depictions on the piece of metal
had to identify unambiguously the issuer, who confirmed, by his emblem,
value of the piece of noble metal
transformed into the coins. Therefore
the polis, whose citizens issued coins,
also depicted a symbol on their coins,
which was luminous for each Greek.
Mostly it was portrait of the polis´s
divine patron or his attributes. In this
way, the coin obverse was “reserved”
for the god.
The first portraits appeared, in the
late 6th century, on the coins having
been minted outside of sphere of the
Greek poleis. They were the portraits
of the Persian commanders or satraps,
who produced coins in Little Asian
mints in order to pay to the Greek
mercenaries. The portrait also appeared on the coins of Lydian rulers
in Little Asia.
In the Greek sphere, the idea to
depict portraits of a living person on
coins had not take hold. Even Alexander III. the Great (336-323) did not
let to depict his portrait on the coins
minted during his lifetime. According
to opinion of the ancient authors sympathizing with Alexander, the Greeks
and Macedonians did not accept
positively his attempts to continue the
eastern tradition.
Portrait of Alexander III. the Great
appeared after his dead on the coins
of diadochs - the Thrakian king Lyzimachos (287-281), the Syrian ruler
Seleukos I. Nikator (312-281), as well
as the Egyptian ruler Ptolemajos I.
(305/4-283/2). However, Alexander
III. is depicted on the coins already
as a god, after his posthumous deification. Depiction turns attention to
symbols of his divinity, accentuating
the ram horn, the symbol of the god
Amon, who adopted Alexander as his
sun in 331 B.C, during the visit of the
Siva oasis.
Poliorketes (306-283) was the first
ruler, who placed his own portrait on
the coin. But it was not portrait of
podnetom k ich pokusom zobrazovať
na minciach vlastný portrét. Takýmto
spôsobom možno interpretovať zobrazenie Alexandra oblečeného do kožušiny pantera, s helmou zdobenou býčím rohom a uchom, ktoré sa objavuje
na minciach Seleuka I. Žiaden z diadochov nebol zobrazený na minciach
počas svojho života. Portrét Seleuka I.
umiestnil na mince až posmrtne jeho
syn Antiochos I. Ale i v tomto prípade bol na hlave Seleuka I. zobrazený,
okrem diadému ako symbolu kráľovskej hodnosti, aj roh – symbol boha
(podobne, ako to urobil Demetrios
Poliorketes). Až dekrét Antiocha III.
(223-187) vyhlásil seleukidských panovníkov za bohov už za ich života.
Helenistický mincový portrét – poznáme vyše sto takých výjavov – charakterizuje idealizácia panovníkovho
výzoru, zdôrazňujúca jeho zbožnenie
ako aj veľký význam symbolov, atribútov panovníckej moci a zbožnenia. Tie
boli nakoniec potvrdené aj zmenami
v obsahu nápisov na minciach.
człowieka, ale boga. Świadczy o tym
róg wpleciony we włosy władcy.
Pokazanie Aleksandra na monetach diadochów było „wstępem” do
podjęcia próby wprowadzenia ich
własnego portretu. Tak można interpretować wyobrażenie Aleksandra w
pokrytym skórą pantery hełmie zdobionym uchem i rogiem byka, umieszczone na monetach Seleukosa I. Żaden z diadochów nie został pokazany
na monetach za życia. Wizerunek
Seleukosa I, już po śmierci, umieścił
na monetach jego syn, Antioch I. Ale
i w tym przypadku na głowie Seleukosa I ukazany został, obok diademu,
znaku królewskiej godności, symbol
boskości – róg (podobnie jak to zrobił
Demetrios Poliorketes). Dopiero dekret Antiocha III (223-187) uczynił z
seleukidzkich władców bogów już za
ich życia.
Hellenistyczny portret monetarny – dysponujemy ponad 100 takimi
przedstawieniami - cechuje idealizacja wizerunku władcy, podkreślająca
jego boskość, oraz wielka rola symboli, oznak władzy i boskości. To ostatnie zostało z czasem potwierdzone
zmianą w treści legendy monety.
6
a man, but of a god. It is indicated by
the horn interlaced in his hair. Depicting of the Alexander´s portrait on the
diadochs´ coins stimulated them to
depict their own face on the coins. It
is possible to interpret, in this way, the
picture of Alexander covered by the
panther fur, with a helmet decorated
by a bull horn and ear, which appear
on the coins of Seleukos I. Any of the
diadoch was not depicted on the coins
during his lifetime. Portrait of Seleukos I. was placed on the coins as late
as posthumously, by his sun Antioch I.
But even in this case the horn – symbol of divinity – was also depicted on
the Seleukos´s head, out of the diadem as the symbol of the king’s majesty (similarly as Demetrios Poliorketes
had done it). As late as the decree of
Antioch III. (223-187) proclamed the
seleukidian rulers to be gods already
during their lifetime.
The helenistic coin portrait – we
know more than 100 such examples
– is characterized by idealization of
the ruler´s appearance, accentuates
his divinity, as well as the great significance of symbols, attributes of the
ruler´s power and divinity. Eventualy,
these features were also confirmed by
changes in content of legends on the
coins.
Ikonografie peněz ve státotvorném procesu českých zemí
Money iconography in the state formation process of Czech lands
Věra NĚMEČKOVÁ
Katedra pomocných věd historických a archivnictví, Fakulta humanitních studií,
Univerzita Hradec Králové, Rokitanského 62, 500 03 Hradec Králové, e-mail: vera.nemecková@uhk.cz
Každá skupina obyvatel, která se nějakým způsobem odlišuje, má tendenci se nejen slovně identifikovat, ale také
se vymezit svými symboly. Nejmarkantnější je toto vymezení v případě vzniku národa či určitého státního útvaru.
Výsostnými symboly se potom nejčastěji stávají prapor,
vlajka, erb a pečeť, které pomocí barev, heraldických figur,
slov, ale i tvaru vyjadřují ve zkratce podstatu „popisovaného“ útvaru. Postupné utváření územních celků a jejich
vědomí vlastního významu se odrazilo i ve vývoji jednotlivých symbolů českých zemí, ale i okolních zemí, které byly
čas od času součástí společného státu. Tyto změny se vždy
odrazily i v postupných proměnách státní symboliky, která
velmi záhy proniká také do všedního života, a to pomocí
peněz.
Počátky jednotlivých heraldických figur, které se postupně stávaly znakem českého státu nebo jeho územních
součástí, nejsou ještě zcela objasněny. Nemáme je dokumentované v písemných památkách, architektuře ani na
soudobých mincích. Můžeme ale téměř s jistotou usuzovat, že nesahají před polovinu 11. století, kdy na českých
denárech nacházíme zprvu napodobeniny cizích typů mincí, které tak dobře plnily roli platidel pro dálkový obchod.
Později jsou na mincích ve větší míře zvýrazněny církevní
motivy, zejména symbolika kultovního charakteru jako
počínající ztvárnění kultu sv. Václava, sv. Klimenta, sv. Petra a Pavla.
Od druhé poloviny 11. století se celková hospodářská
situace v českých zemích zásadně změnila, a to jednak
vlivem dočasného přerušení dálkového obchodu v severských zemích, jednak vlivem současného nedostatku stříbra uvnitř země. Český stát neměl v té době dostatek stříbra,
ale za to měl spoustu problémů s vnitřní stabilitou, která se
navenek projevila ztrátou zájmu o teritoriální i politickou
expanzi. Tyto skutečnosti měly paradoxně pozitivní vliv na
rozvoj státní ideologie a její ztvárnění pomocí křesťanských
symbolů a heraldických figur. Již ve dvacátých letech 12.
století se na českých a moravských mincích vyskytují první
náznaky ztvárnění heraldických figur (lev; koruna), které
jsou již na konci století a v prvních desetiletích 13. století
mnohem zřejmější (plaménková orlice; koruna; lev), což
opět souvisí se zvýšenou úlohou českého státu v hospodářské a expanzivní politice.
Nejvýrazněji se sepětí ideologie a jejího ztvárnění na
mincích projevilo v době největšího zápasu českého státu
o mocenské postavení ve střední Evropě, a to od druhé poloviny 13. století a na počátku 14. století, i v období vlády
prvních Lucemburků. Je to také doba velkého hospodářského rozmachu, podníceného novými výrobními postupy,
technickými vynálezy i exploatací nových nalezišť ložisek
stříbrné rudy. Český stát v této době vydává novou hrubou
minci, tzv. pražské groše, na níž jsou poprvé společně užity všechny nejdůležitější dosavadní symboly, které jasným
způsobem signalizovaly moc, bohatství, boží ochranu i
věčné panování českého světce sv. Václava. Zdánlivě chudá,
ale výtvarně i ideově velmi účinná symbolika – koruna, lev
Any group of inhabitants, who differ in any way from others, tend not only to identify themselves verbally, but also to
identify themselves with symbols of their own. Such identification is most markedly manifested in the case of originating of a nation or a state formation. The banner, flag, coat-of
arms and seal became the oftenest national symbols, which
express essence of the “described” formation by means of
colors, heraldic figures and shape. The gradual formation
of territorial units and conscience of their own significance
also reflected in evolution of state symbols of Bohemia and
Moravia as well as of adjacent countries that became temporarily a part of the common state. These changes had always reflected in gradual transformation of state symbols
that also soon penetrated the every-day live. It was the
money that contributed to their penetration.
Origin of individual heraldic figures which have being
gradually become coat-of-arms of the Czech state and its
territorial parts have not completely been clarified. They
are neither documented in the written monuments nor on
the contemporaneous coins. But we can conclude with certainty, hat their origins do not reach before the first half of
11th century, when imitations of foreign coin types occur on
the Bohemian denarii that so well fulfilled the role of means
of payment in the remote trade. Later the religious motives
were more emphasized on the coins, especially symbolism of cult nature like representation of the cult of St.
Venceslaus, St. Climent, St. Peter and Paul.
Since the second half of 11th century the economic situation in Bohemia and Moravia essentially changed, partly
due to interruption of the remote trade with northern countries, partly due to deficit of silver in the inland. The Czech
state had an abundance of silver, but it met many problems
with its internal stability, which was outward manifested by
loss of interest in territorial and political expansion. These
facts had, paradoxically, a positive impact on development
of the state ideology and its representation through Christian symbols and heraldic figures. Already in 1120s the first
symptoms of depiction of heraldic figures (lion, crown) appear on the Bohemian and Moravian coins. In the late 12th
century and in the first decades of the 13th century they become much more obvious (flame eagle, crown, lion) that is
again connected with the increased role of the Czech state
in the economical and expansive politics.
The connection of ideology and its depiction on the
coins was most manifested in the period of the strongest
effort of the Czech state for the power position in Central
Europe, especially since the second half of 13th century
up to the early 14th century, as well as under the reign of
the first kings of the House of Luxemburg. This is also a
period of a great economical outbreak stimulated by new
production processes, technical discoveries and exploitation of new deposits of silver ore. At that time, the Czech
state issues the new heavy coins, the s. c. Prague groschens,
on which all most significant symbols are used for the first
time simultaneously. They clearly manifested power, rich-
7
a opis s křížky – zajistila nové minci téměř okamžitou oblibu, kterou si udržela po dlouhá staletí doma i v zahraničí.
Ztvárnění symbolů na pražském groši zásadním způsobem ovlivnilo jejich postavení a užití na platidlech dalších měnových období. Svoje místo neztratily ani v době
existence československého státu i na platidlech současné
České republiky. Je zřejmé, že peněz bylo již od středověku používáno jako ideologického prostředku k usměrnění
myšlení a cítění obyvatel českých zemí.
ness, divine protection and perennial reigning of St. Venceslaus, the Bohemian saint. Seemingly poor, but artistically
and ideologically very impressive symbolism – crown, lion
and circular inscriptions with cross – almost immediately
provided the new coins with a popularity, which lasted for
long centuries at home and abroad as well.
Depiction of the symbols on the Prague groschens essentially influenced position of these symbols and their
use on coins also in the following monetary periods. They
had lost their function neither in the period of existence of
Czechoslovak Republic nor on the money of the present
Czech Republic. It is obvious that already since the medieval period the money served as an ideological medium to
influence thinking and feeling of inhabitants of Bohemia
and Moravia.
8
Ikonografie prvních českých mincí
Iconography of the first Bohemian coins
Luboš POLANSKÝ
Národní muzeum, Václavské náměstí 68, 115 79 Praha, e-mail: lubos.polanský@nm.cz
Prvními českými mincemi jsou tzv. denáry velkého střížku,
ražené přibližně od 60. let 10. století do roku 1050. Ikonografická stránka denárů 10. století, vydávaných třemi českými panovníky nesoucími jméno Boleslav je velice bohatá. Svou obrazovou rozmanitostí předčí všechny soudobé
evropské produkce, snad s výjimkou byzantské a italské.
V poslední době se těší ikonografie těchto mincí zvýšenému zájmu. Vzhledem k tomu, že základní obrazy na mincích jsou dávno popsány, jedná se především o pokusy interpretovat jednotlivé detaily jejich obrazové náplně. Mimo
to se v nedávné době přeci podařilo reinterpretovat základní obraz na jednom ze vzácnějších typů.
Ikonografickou náplň jednotlivých mincovních typů
českých denárů 10. století, a to nejen knížat Boleslava I.,
Boleslava II., Boleslava III., ale také manželky Boleslava II.
Emmy „Reginy“, Slavníkovce Soběslava a společné ražby
českého knížete a pražského biskupa, tvoří z 99% obecně
křesťanské symboly. Na těchto mincích se setkáváme s vyobrazením kříže a chrámu (kaplice), což jsou vůbec nejčastější motivy českých denárů 10. století, dále pak boží ruky,
mečů, kotvy, luku a šípu, různých ptáků a hlavy či poprsí
Krista a panovníka. Ke konci 10. století začínají být obrazové náplně mincí složitější a s tím vyvstává i otázka správné identifikace a interpretace symbolů a jejich grafického
ztvárnění. Jako doprovodná znamení se vedle hlavního
symbolu vyskytují různé znaky v úhlech kříže, doprovázející ptáky, po stranách mečů, boží ruky a dalších, z nichž
je třeba především zmínit písmena alfa a omega, kříž, tři
hřeby, meč a Kristovo poprsí. Bohužel, nové systematické
zpracování ikonografie českých denárů prozatím chybí,
dosavadní práce se týkají výkladů jednotlivých obrazů, a
to většinou jen jakoby mimochodem při zpracovávání jiné
problematiky.
V rámci projektu Grantové agentury České republiky
„Nejstarší přemyslovské mince 10. století a jejich nálezy
v Českých zemích“ jsou zpracovávány veškeré mince tohoto období, revidovány jejich nálezy a k nedílné součásti
této práce patří i přezkoumání jejich ikonografické části.
Jedním z výsledků je i potvrzení reinterpretace mincovního typu, dosud známého jako „šípový“, na typ kotvový.
Studium dochovaných exemplářů potvrdilo, že vyobrazení tzv. luku a šípu představuje ve skutečnosti obraz kotvy,
křesťanského symbolu naděje. Otázka použití motivu kotvy jako doprovodného znamení vede k otázce interpretace dalších vyobrazení doprovázejících symbol boží ruky.
Zkoumání této problematiky odhalilo nové zákonitosti při
umísťování znaků po obou stranách tohoto třetího nejrozšířenějšího znamení na mincích 10. století. Mimo jiné tu
právě kotva jako symbol naděje nahrazuje písmeno omega, symbol konce, a na jiném typu českých denárů pak nahrazuje vyobrazení hlavy nově interpretované jako hlava
Krista písmeno alfa, symbol počátku. V nedávné době se
objevila nová interpretace motivu ptáka na polských a českých denárech 10. století, ztotožňující některé obrazy s vyobrazením páva. Tato hypotéza se především zabývá konkrétní interpretací obrazu a hledá odpovídající druh ptáka. Přes velikou rozmanitost vyobrazení ptáků na českých
denárech však s největší pravděpodobností nemáme co do
The first Bohemian coins are s. c. denarii of large blanks
having been stroke approximately from 960-s until 1050.
Iconography of the 10th century denarii, issued by the three
Bohemian rulers bearing the name Boleslaus, is enormously rich. Its pictorial diversity is superior to any other contemporaneous European coinages, perhaps with exception
of the Byzantinian and Italian coinages. Recently iconography of these coins has got in focus of an increased interest.
In regard to the fact that the basic coin pictures had been
described a long time ago, they are subjected, first of all,
to attempts to interpret individual details of their pictorial
message. Beside it, recently it has been succeeded to reinterpret the basic picture on one of the rare types.
Iconographic message of individual coin types of the
Bohemian denarii of the 10th century, not only of those of
Boleslaus I., Boleslaus II., Boleslaus III., but also of those
of Emma “Regina” - the wife of Boleslaus II. - Sobieslaus,
a member of the House of Slavník, as well as of the common coinages of the Bohemian prince and of the bishop
of Prague, is represented almost exclusively by the general
Christian symbols. On these coins we see depictions of the
cross and church (chapel), which are the most frequent motives on the Bohemian denarii of 10th century, and the hand
of God, swards, anchor, bow and arrow, different birds and
head or bust of Christ or the ruler. By the end of 10th century, the pictorial message became more complex. From this
reason there also arises a question of a correct identification and interpretation of symbols and of their graphical
representation. As accompanying signs, in addition to the
main symbol, there appear various marks in angles of the
cross, accompanying the birds or being placed on sides of
the swards, hand of God and other symbols, among which
the letters alpha and omega, cross, three nails, sward and
the Christ’s bust are to be mentioned in the first place. Unfortunately, a new systematic analysis of the Bohemian denarii is missing for the moment; while the existing works
deal with interpretation of individual pictures, often only
as if incidentally, at study of other problems.
Within the project “Finds of the oldest Přemyslid coins
of the 10th century AD on the territory of Czech lands”, all
coins of this period are treated and their findings are revised. An integral part of this work also includes revising
their iconography. One of the results obtained is also confirmation of reinterpretation of the coin type having been
known so far as “arrow type” to the anchor type. Study of
the preserved exemplars has confirmed that depiction of
the s.c. bow and arrow represents in reality depiction of
anchor, the Christian symbol of hope. Question of using
the motive of anchor as an additional symbol leads to question of reinterpretation of further depictions that accompany the symbol of the hand of God. Study of this problem
discovered new rules of placing marks on both sides of the
third most frequent symbol on the Bohemian coins of 10th
century. Beside it, just here the anchor, as a symbol of hope,
replaces the letter omega, a symbol of termination, whereas
the letter alpha, a symbol of origin, in an other type of the
Bohemian denarii replaces depiction of the head, newly interpreted as the Christ’s head.
9
činění s vyobrazeními více konkrétních druhů, ale s různorodými ikonografickými ztvárněními jediného obecného symbolu ptáka, biblického ptáka ze stromu života, jak
tomu napovídají analogická vyobrazení „rajských“ ptáků
na jiných starších i soudobých předmětech. Tyto nové interpretace podtrhují skutečnost, že na českých mincích 10.
století byly až na výjimky používány motivy a symboly ryze
křesťanské.
Recently there has appeared a new interpretation of the
motive of bird on the Polish and Bohemian denarii of the
10th century, which identifies some depictions with pictures of a peacock. This hypothesis deals, first of all, with
a concrete interpretation of the picture and searches for a
corresponding bird species. However, in spite of a great diversity of depictions of bird on the Bohemian denarii we
have nothing to do with depictions of more concrete species, but with heterogeneous iconographic representations
of an only general symbol of bird, of the biblical bird from
the Tree of Life, as indicated by the analogical depictions of
the “paradise” birds on other earlier or contemporaneous
objects. These new interpretations emphasize the fact that
the purely Christian motives and symbols had been used,
with some exceptions, on the Bohemian coins of the 10th
century.
10
Špecifické črty ikonografie piastovského mincovníctva (1173 – približne 1280)
Specyficzne cechy piastowskiej ikonografii monetarnej (1173-ok. 1280)
Specific features of the piastovian coinages (1173 – ca. 1280)
Witold GARBACZEWSKI
Muzeum Narodowe w Poznaniu, Al. Marcinkowskiego 9, 61-745 Poznań, e-mail: witgar@poczta.onet.pl
Príspevok sa zaoberá opisom tých
čŕt ikonografie neskoro stredovekých
piastovských razieb, ktoré svedčia o jej
osobitnosti, v porovnaní s mincovníctvom brakteátového obdobia v iných
krajinách (Nemecko, Čechy, Morava,
Uhorsko, Nórsko, Dánsko, Švédsko).
Medzi tieto črty patrí častejšie zobrazovanie výjavov zápasiacich zvierat
(niekedy vo veľmi originálnom ponímaní), časté uvádzanie mien a personifikácie ctností, originálne zobrazovanie panovníka alebo panovníkov
(s možnou súvislosťou s aktuálnymi
udalosťami), ako aj osobitný výber
a inde nepoužívané spôsoby zobrazovania svätcov.
Pozornosť sa venuje aj otázke, aký
vplyv mali Židia, ktorým prenajímali
mincovne, na vyobrazenia na kniežacích minciach. Rozpoznanie prvkov
judaistickej ikonografie na razidlách,
ktoré sú výlučným špecifikom piastovských mincí, zaraďuje tieto mince
medzi najstaršie doklady výtvarnej
činnosti Židov na území severnej
a strednej Európy.
Wystąpienie poświęcone będzie omówieniu tych cech piastowskiej ikonografii monetarnej w dojrzałym średniowieczu, które stanowią o jej specyfice na tle mennictwa innych krajów obszaru brakteatowego (Niemcy,
Czechy, Morawy, Węgry, Norwegia,
Dania, Szwecja).
Do cech tych zaliczyć należy:
zwiększone występowanie scen zwierzęcych walk (czasem w bardzo oryginalnych ujęciach), częste umieszczanie na monetach imion i personifikacji cnót, oryginalne wyobrażenia
władcy lub władców (z możliwością
nawiązania do aktualnych wydarzeń
politycznych) oraz szczególny dobór
świętych i niespotykane gdzie indziej
sposoby ich przedstawień.
Poruszona tu również zostanie
kwestia wpływu na wyobrażenia monet książęcych dzierżawiących mennice Żydów. Rozpoznanie na stemplach
elementów ikonografii judaistycznej,
co jest wyłącznie specyfiką mennictwa piastowskiego, stawia te monety
w rzędzie najwcześniejszych źródeł
działalności artystycznej Żydów na terenie północnej i środkowej Europy.
11
The contribution deals with those features of iconography of the late medieval Piastovian coinages that manifest their specific character in comparizon with coinnages of the bracteat
period in other countries (Germany,
Bohemia, Moravia, Hungary, Norway,
Danmark and Sweden).
These features are prepesented by
depicting of scenes with fighting
animals (sometimes in a very
original concept of depiction),
frequent presenting of names and
personifications of virtues, original
depiction of the ruler of rulers (with
possible connection to contemporane
events) as well as a special choice of
the saints and elsewhere not used
mode of their depicting.
Attention is also paid to question
of influence of the Jews, the tenants
of the mints, on motives depicted on
the coins. Identification of elements
of jewesh iconography on the dies,
which are the exclusive pecuriality of
the piastian coins, ranks these coins
among the most ancient documents of
artistic activity of Jews in North and
Central Europe.
Vyobrazenia na uhorských napodobeninách viedenských fenigov z 13. storočia
Motives depicted on the Hungarian imitations of the Vienna pfennigs
Ján Hunka1) & Marek Budaj2)
Archeologický ústav SAV, Akademická 2, 949 21 Nitra, e-mail: jan.hunka@savba.sk
Slovenské národné múzeum, Historické múzeum, Kabinet numizmatiky, Vajanského nábrežie 2,
P. O. B. 13, 810 06 Bratislava, e-mail: budaj@snm.sk
1)
2)
Na prelome 19. a 20. storočia bola z uhorských mincí denárového obdobia (razených v rokoch 1001-1301) vyčlenená
skupina asi 30 strieborných mincí, ktoré sa veľmi podobali
na rakúske fenigy razené v 12. a v 1. tretine 14. storočia. A.
Luschin a B. Hóman, ktorí sa týmito razbami zaoberali, ich
preto nazvali „uhorské napodobeniny“ viedenských fenigov. Obaja numizmatici ale vychádzali iba z dvoch najväčších pokladov napodobenín fenigov a to zo Székesfehérváru a Ér-Mihályfalvy. Zistili ich základné metrologické údaje
(mince boli o polovicu ľahšie a menšie ako originálne viedenské fenigy, aj tiež ich rýdzosť bola asi polovičná). Zistili
aj základné tematické vzory, ktoré sa používali na výzdobu
týchto razieb. Dôkazom toho, že napodobeniny kopírovali
obrazy rakúskych fenigov, sú vyobrazenia na ich averzoch:
heraldické zvieratá, bojovníci, panovníci, štít s habsburským brvnom alebo kvetinová výzdoba. Na reverzoch sú
naopak výjavy typické pre uhorské mince - mýtické zvieratá
(hlavne draky), kvetinové vence, štvoroblúky, kríže. Na Slovensku bolo do polovice 20. storočia známych len niekoľko
pokladov mincí obsahujúcich asi 30 uhorských napodobenín viedenských fenigov (Galanta, Rišňovce, Diakovce,
Čachtice). Väčšina z nich sa však nezachovala. Za posledných 20 rokov sa archeologickým výskumom a prieskumom našlo na 10 lokalitách takmer 400 ďalších exemplárov napodobenín viedenských fenigov. Najvýznamnejší je
poklad z Bratislavy pozostávajúci z 316 mincí. Nové nálezy
priniesli nasledujúce zistenia: (1) napodobeniny sa razili od
70. rokov 13. storočia do 1. tretiny 14. storočia, (2) sú typickým platidlom obiehajúcim v tomto čase spolu s rakúskymi
fenigmi na juhozápadnom Slovensku. Vďaka týmto nálezom sa podarilo zostaviť katalóg námetov, ktoré sa objavujú
na ich reverzoch najčastejšie. Okruh už známych námetov
sa rozšíril o ďalšie typy.
By the turn of 19th and 20th century, a group of about 30
silver Hungarian coins of the denarius period (minted in
1001-1301) was distinguished and separated. They were
strikingly similar to the Austrian pfennigs having been
minted from 12th to the first third of 14th century. Therefore
students of these coinages, A. Kuschin and B. Hóma, called
them the Hungarian imitations of the Vienna pfennigs.
However, both numismatists examined only two major
hoard of the Hungarian imitations of the Vienna pfennigs,
viz. those from Szekesfehérvár and Ér-Mihályfalva. They
established their basic metrological features (the imitations
were half as light and pure as the genuine Vienna pfennigs)
and basic motives used for their decoration. As the
imitation copies depictions of Austrian pfennigs, they bear
on the obverses heraldic animals, fighter, rulers, shield with
Hapsburgic bar or flower-like decorations. On the reverses
they bear motives typical of the Hungarian coins – mythic
animals (especially dragons), flower wreaths, quarter-arcs
or crosses. In the literature also shorter legends from the
imitations are given. Only few hoards containing about 30
Hungarian imitations of the Vienna pfennigs were known
until first half of 20th century from Slovakia (Galanta,
Rišňovce, Diakovce, Čachtice). However, most of them
have been preserved up today. During the last 20 years, the
archaeological excavations in 10 localities discovered almost
400 further exemplars of imitations of the Vienna pfennigs.
The most significant is the hoard from Bratislava consisting
of 316 coins. The newly found hoard showed that (1) the
imitations were minted from 1270-ies until first third of 14th
century and that (2) they were a typical mean of payment
circulating together with the genuine Austrian pfennigs
in the southwestern Slovakia. They allowed compiling a
catalogue of motives occurring on their reverses. The scale
of the already known motives has been enlarged.
12
K otázke pôvodu osobitného typu mincí Podolského kniežatstva
(1. polovica 14. storočia)
К вопросу о происхождении типа монеты Подольского княжества
(II пол. XIV в.)
Question of origin of a special kind of coins of the Podolia principality
(2nd half of 14th century)
Oleg H. Phorelec1) & Rostislav V. Savvov2) (Олег Г. ПОГОРЕЛЕЦ1) & Ростислав В. САВВОВ2))
1)
2)
ул. Шевченко, дом 93, кв. 5, г. Хмельницкий, 29000 Украина, e-mail:rvs@ic.km.ua
ул. Соборная, дом 19, кв. 10, Хмельницкий, 29000 Украина, e-mail:rvs@ic.km.ua
V dôsledku vnútornej krízy Zlatej
hordy, sa v polovici 14. storočia začali v podrobených krajinách raziť
vlastné mince. Spočiatku v Lvove
a vo Valašsku, neskôr, v poslednej
štvrtine 14. storočia prakticky súčasne na všetkých okrajových územiach, od Moldavska až po kniežatstvá severovýchodného Ruska.
Napriek vonkajším rozdielom mala
razba v týchto centrách veľa spoločného. Bola to razba zlomkov cudzích
mincí, ktoré prevažovali v miestnom
obehu, existencia prípravného obdobia (v oblasti prevahy dirhemu Zlatej hordy), počas ktorého sa razili
primitívne imitácie a obdivuhodný
všeobecný ráz vlastných mincí, ktorý im pomohol úspešne preniknúť do
peňažného obehu. Ku krajinám, ktoré razili vlastné mince v oblasti prevažujúceho obehu pražského groša,
treba podľa zistenia autorov prirátať,
okrem Lvova, Valašska a Moldavska,
aj Podolské kniežatstvo v 80. rokoch
14. storočia za panovania Konštantína Koriatoviča. Razba vlastných
mincí, známych z prameňov ako
„podolskij polugrošok“ sledovala reprezentačne politické i hospodárske
ciele. Mincovým číslom, technikou
razby a ikonografiou podolské polgroše napodobňovali lvovské polgroše
– „ruské grošíky“, ktoré boli v peňažnom obehu Podolia oblúbené. Konkrétnym vzorom pre ich razbu, ako
ukázali R. Šust a A. Kryžanyvskij,
mohol byť lvovský polgroš razený
v roku 1386 počas vlády Vladislava
Opoľského vo Lvove. Predpokladá
sa, že podobným spôsobom napodobňovali lvovské mince aj prvé moldavské mince vydané po roku 1387,
za vlády P. Muşata. V tom istom
čase sa prvé razby P. Muşata ikonograficky veľmi podobali podolským
minciam. Osobitý variant uhorského
anjouovského erbu je takmer totožný
a je známy iba z mincí týchto kniežatstiev. Vysoká úroveň razby týchto
mincí a absencia známok prípravné-
В результате внутреннего кризиса
в Золотой Орде с середины XIV в. в
зависимых от нее государственных
образованиях начинается чеканка
собственной монеты. Вначале это
происходит во Львове и Валахии,
далее, в последнюю четверть XIV
в., практически одновременно по
всей ее периферии от Молдовы до
княжеств Северо-Восточной Руси.
При внешних различиях чеканка
в этих центрах имела много общего: выпуск фракций доминировавшей на местном денежном рынке
импортной монеты; наличие подготовительного периода (в зоне
доминирования золотоордынского
дирхема), в ходе которого выпускались примитивные имитации;
подражательный, в целом, характер собственной монеты, что позволяло ей успешно встраиваться
в денежное обращение. К зоне доминирования пражского гроша,
кроме Львова, Валахии, Молдовы,
необходимо также отнести открытую авторами чеканку Подольского
княжества в 80-х годах XIV в. при
Константине Кориатовиче. Выпуск
собственной монеты, известной из
источников как «подольский полугрошок», преследовал как репрезентативно-политические, так и
экономические цели. По стопе, технике чеканки, иконографии монета
следовала популярному в денежном
обращении Подолья львовскому
полугрошу - «русскому грошику».
Конкретным образцом, как показали Р. Шуст и А. Крыжанивский, мог
быть львовский полугрош времен
правления во Львове в 1386 Владислава Опольского. Считается,
что подобным образом львовским
монетам подражали и первые монеты Молдовы, выпущенные после 1387 г. при П. Мушате. В тоже
время иконографически монеты
П. Мушата первых выпусков очень
близки к подольским монетам. Использованный в оформлении их
13
From the middle of the 14th century
as a result of the internal crisis of the
Golden Horde, the state formations
dependent on it started to issue their
own coins. At first it occurred in Lviv
and Valachia, later, in the last quarter of
14th century almost simultaneously in
all periphery regions, from Moldavia
to the principalities of Northeastern
Russia. In spite of external differences,
the coinage in these centers had many
common features: issue of fractions
of a foreign coin predominating in the
local monetary circulation, presence of
a transitional period (in the zone of the
Golden Horde’s dirham dominance),
during which primitive imitations
were issued, imitative character
of own coins that allowed them to
penetrate easier into circulation.
Podolia in 1380-s, under the rule of
Konstantin Koriatovich, was one of
the state formations (except of Lviv,
Valachia and Moldavia) laying in the
zone of predominating circulation of
the Prague groschen and, according
to the authors´ finding, also minting
their own coins. Issue of own coins
known from the documents as
“Podolskyj polugroshok” (=Podolian
half-groschen)” had representative,
political and economic purposes. As
to the coin weight base, technology of
minting and iconography, their coins
imitated the Lviv half-groschens
– the s.c. “Ruskij groshik” (=Russian
little groschen), which were popular
in the money circulation in Podolia.
As the concrete model for their
coinage, as proved by R. Shust and
A. Kryzhanivskij, could be used the
Lviv half-groschen minted in 1386,
under the rule of Vladislav Opolsky.
It is presumed that the Lviv coins
were also imitated, in a similar
way, by the Moldavian coins issued
after 1387, under the reign of Petru
Muşat. At the same time, the first
issues of Petru Muşat coins were
iconographically very close to the
Podolian coins. A special variety of
Obr. 1-3. 1 – podolský polgrošík Konštantína Koriatoviča, 2 – „ruský grošík“ Vladislava Opoľského, 3 – groš Petra Muşata, 4 – Kilikijská ríša: averz dramu Gostandina III. (1344-1363), reverz dramu Levona I. (1198-1219).
Рис. 1-3. 1 –«подольский полугрошок» Константина Кориатовича; 2 – «русский грошик» Владислава Опольского; 3
– грош П. Мушата; 4 – Киликийское царство: аверс драма Госдантина ІІІ (1344-1363), 5 - Киликийское царство:
реверс драма Левона І (1198-1219).
Fig. 1-3. 1 - Podolian Halfgroschen of Konstantin Koriatocich, 2 - «Russian groschen» of Vladislav Opoľskiy, 3 - groschen of
Petru Muşat, 4 - Kilikian Empire: obverse of dram of Gostantin III. (1344-1363), 5 - Kilikian Empire: reverse of dram of Levon
I. (1198-1219).
ho obdobia ukazuje, že na ich razbu
boli pozvaní odborníci, ktorí už mali
potrebné znalosti a skúsenosti. Uvedená jednotnosť štýlu, ktorú ťažko
možno vysvetliť iba napodobňovaním jedného vzoru dovoľuje predpokladať, že títo odborníci mohli byť
členmi tej istej remeselnej školy, čo
bolo pre stredovek typické. Z prameňov 14. storočia vieme, že na razbe
lvovských mincí sa podieľali členovia mestskej arménskej obce (N.
Kotljar, I. Kripjakevič). Ako ukázal
N. Russev, členom arménskej obce
bol aj mincmajster zo Sučavy, známy
ako Gerge, spomínaný v liste z roku
1449. Z Podolia zatiaľ podobné priame svedectvá nepoznáme, ale vieme,
že v Kamenci Podolskom od 2. polovice 14. storočia sídlila najväčšia
arménska obec na Ukrajine. Spomedzi arménskych remeselných dielní
v Kamenci sa neskôr pripomína zlatnícka dielňa, ktorá má charakterom
svojej výroby blízko k razbe mincí.
Arménska obec sídlila i v Smotriče
– v prvom hlavnom meste Podolského kniežatstva. Arménske obce sídlili v tom čase v mnohých veľkých
mestách nielen v Podolí a v Haliči,
ale aj v Moldavsku (Siret a Sučava) a Valašsku (Brăila). Ich príchod
súvisel s dramatickými udalosťami
arménskych dejín, najmä s úpadkom arménskej Kilikijskej ríše v 14.
реверсов особый вариант венгерского анжуйского герба практически идентичен и известен только в
нумизматике этих княжеств. Высокий уровень чеканки этих монет,
отсутствие следов подготовительного периода указывает на привлечении к их выпуску мастеров
уже обладавших необходимыми
знаниями и опытом. Отмеченное
стилистическое единство, которое
трудно объяснить только одним
подражанием, позволяет предположить, что эти мастера могли быть
членами одной и той же родственной ремесленной корпорации, что
было обычно для средневековья. Из
источников XIV в. известно, что к
львовской чеканке были причастны члены армянской городской общины (Н. Котляр, И. Крипякевич).
Монетный мастер из Сучавы по
имени Герге, известный из грамоты
1449 г., как показал Н. Руссев, также был членом армянской общины.
Для Подолья подобных прямых
свидетельств пока не выявлено, но
известно, что в Каменец-Подольском с II пол. XIV в. существовала
крупнейшая на землях Украины
армянская община. Позже, среди
армянских ремесленных цехов Каменца, упоминается ювелирный
цех, производство в котором технологически близко к выпуску монет.
14
the Hungarian coat-of-arms of the
Anjou House is almost identical and
is known only from coinages of both
these principalities. The high level
of these coins minting and absence
of any transitional period show them
to be manufactured by specialists
with the necessary knowledge and
experience. The marked uniformity
of style, which can be hardly
interpreted as a simple imitation of
a model, allows us to presume these
specialists to be members of the same
craft corporation, what was usual
in the Medieval period. It is known
from sources of the 14th century
that the members of the Armenian
community in Lviv (N. Kotliar and I.
Kripyakevich), took part in the Lviv
coinage. As N. Russev proved, Gerge,
the mint-master from Suceava, known
from a document of 1449, also was
member of the Armenian community.
A similar direct witness for Podolia
is not known, but it is known that the
largest Armenian community of the
lands of Ukraine settled in KamenetsPodolskij since the second half of 14th
century. Later, among the Armenian
craftsman workshops in KamenetsPodolskij a goldsmith workshop is
also mentioned. This craft is very
closely related with the coin minting.
An Armenian community also settled
in Smotrich, the first capital of the
storočí a jej konečným pádom v roku 1375. Počas jej celej tristoročnej
existencie sa v nej razili vlastné mince na vysokej úrovni. Už v 13. storočí sa v kilikijskom mincovníctve
sformovali základné ikonografické
typy a spôsoby stvárnenia mincového obrazu: kráčajúce heraldické levy,
jazdec – cár so žezlom, interpunkčné
znamienka a kruhopisy v bodkovaných kruhoch, teda mnohé z toho, čo
vidíme na vyššie opisovaných minciach. Podľa názoru autorov, tradíciu
a skúsenosť s razbou mincí v Kilikijskej ríši preniesla v 14. storočí vlna
arménskych emigrantov do juhovýchodnej Európy, kde mohli poslúžiť,
ako východisko pri razbe tamojších
mincí.
Существовала армянская община
и в Смотриче - первой столице Подольского княжества. Армянские
общины были в то время во многих
крупных городах не только Подолья
и Галиции, но и Молдовы - Серет,
Сучава, и Валахии - Браилов. Их
появление было связано с драматическими событиями армянской
истории, в частности, с упадком в
XIV в. и окончательной гибелью в
1375 г. армянского Киликийского
царства. На всем протяжении его
трехсотлетнего существования в
нем на высоком уровне чеканилась
собственная монета. Уже к ΧΙΙΙ в.
в киликийской нумизматике были
выработаны основные иконографические типы и приемы оформления монет: идущие геральдические
львы, всадник-царь со скипетром,
разделительные значки, круговые
надписи в точечных ободках, многое из того, что можно видеть на
рассматриваемых выше монетах.
По мнению авторов традиции и
опыт киликийской чеканки с волной армянской эмиграции были
перенесены в XIV в. в Юго-Восточную Европу, где могли стать основой для местной чеканки.
15
Podolian principality. At that time,
the Armenian communities were not
only in many large towns of Podolia
and Galicia, but also in Moldavia
(Siret and Suceava) and Valachia
(Brăila). Their emergence Ukraine
was connected with the dramatic
events in the Armenian history,
especially the decline of the Armenian
Kilikian Empire in 14th century and
of its final fall in 1375. During its
300-year existence, it minted its own
coins on a high level. The principal
iconographical types and modes
of coin decoration, like walking
heraldic lions, cavalier – emperor
with scepter, punctuation marks and
circular inscriptions situated in dotted
circles, had been formed there already
in the 13th century. Hence many of
the motives we see on the coins
mentioned above. According to the
authors’ opinion, in 14th century the
traditions and experiences of Kilikian
coinage were transferred, with the
wave of Armenian emigrants, from
the Empire to Southeastern Europe,
where they could serve as a basis for
the local coinage.
Zaujímavé námety na minciach typu Redwitz v kontexte nových objavov
Interesting motives on the Redwitz-type coins in the context of new discoveries
Ján Hunka1) & Marián Soják2)
Archeologický ústav SAV, Akademická 2, 949 21 Nitra, e-mail: jan.hunka@savba.sk
Archeologický ústav SAV Nitra, pracovisko Spišská Nová Ves, Mlynská 6, 052 01 Spišská Nová Ves, e-mail: sojak@ta3.sk
1)
2)
V roku 1981 sa v Šuranoch, Kostolnom Seku objavil mimoriadne vzácny poklad neskorostredovekých mincí.
V hlinenom hrnci prikrytom dvoma pokrievkami bolo
3035 strieborných a medených mincí z 1. tretiny 15. storočia s celkovou hmotnosťou 1,2 kg. Zastúpené boli medzi
nimi uhorské, moravské, moldavské razby a denáre komtúra Rádu nemeckých rytierov Mikuláša Redwitza. Najviac bolo uhorských štvrťdenárov/quartingov (2894 ks),
parvov (5), strieborných ducatov (12). Poklad obsahoval
aj štvorhranné peniaze moravského markgrófa Albrechta
a groš moldavského vládcu Alexandra Dobrého. Denárov komtúra Redwitza, chrániaceho so svojou posádkou
v rokoch 1430-1434 pevnosti v Turnu-Severin, bolo 122
kusov. Poklad bol uložený do zeme v polovici 30. rokov
15. storočia, asi kvôli nájazdom husitských vojakov, ktorí
podnikali lúpežné výpravy po celom juhozápadnom Slovensku.
Významnou časťou tohto pokladu sú spomenuté strieborné mince komtúra Mikuláša Redwitza. Predpokladá
sa, že boli vyrazené na rozkaz uhorského kráľa Žigmunda
Luxemburského, keď poslal M. Redwitza a jeho posádku
asi 2000 vojakov brániť južné časti Uhorska proti vpádom
Turkov. Denáre mohli slúžiť ako časť žoldu pre vojakov, tiež
na nákup najnevyhnutnejších vecí potrebných na prežitie
celej posádky. Pretože vojaci úlohu splnili len čiastočne
(Turci boli príliš silní a tak prenikali aj na južné Uhorsko),
vrátili sa v roku 1434 domov, asi do dnešného Maďarska
a na Slovensko. Priniesli si aj peniaze, ktoré nestačili minúť. Predpokladá sa, že väčšina denárov Redwitza bola
zničená v 15. storočí pri výrobe nových mincí Žigmunda
Luxemburského. V nálezoch sa ich uchovalo málo, z desiatich nálezísk je známych asi 200 mincí (z toho 122 je
v náleze zo Šurian).
Denáre M. Redwitza sú zaujímavé aj z hľadiska námetov, ktoré sa na nich objavili. Na averze nesú kríž, znak
Rádu nemeckých rytierov, teda aj ich predstaviteľa komtúra Redwitza. Na druhej strane je postava držiaca dva
predmety. Na uhorskej verzii Redwitzových denárov, razenej ešte v Uhorsku asi v Budíne, Kremnici a Sighisoari,
je palcát a zemské jablko. Na minci razenej v neznámej
mincovni vo Valašsku, postava drží ľaliovité žezlo a kríž.
Jednotlivé varianty denárov sa od seba dosť líšia. Rôznym
spôsobom sú stvárnené nielen postavy vládcov, ale aj ich
atribúty a doplnkové mincové značky.
In 1981, an extraordinarily rare hoard of late medieval
coins was discovered. A ceramic pot covered by two lids
contained 3,035 silver and copper coins from first third of
15th century, with a total weight of 1.2 kg. The hoard was deposited in mid 1430-ies, probably due to attacks of Hussitic
troops undertaking robbing expeditions the whole southwestern Slovakia over. The most abundant coins were the
Hungarian quartings (quarter denarii (2894) parvi (5) and
silver ducats (12). The hoard also contained quadratic coins
of the Moravian margrave Albrecht and a groschen of the
Moldavian ruler Alexander the Good (Alexandru cel Bun).
A significant part of the hoard was represented by 122 denarii of Nicolaus Redwitz, the Commander of the Order of
German Knights, whose knights protected the fortresses of
Banat in 1430-1434.
These coins are presupposed to be minted on the order of the Hungarian King Sigismund of Luxemburg, after
he put N. Redwitz, with about 2000 knights, in charge to
protect the southern parts of Hungary against the Turk invasions. The denarii could serve as o part of the soldiers’
pay, as well as for buying the goods necessary for the garrison sustaining. As the soldiers fulfilled their charge only
partially (the Turks were too strong and penetrated even in
South Hungary), they returned home, probably on the territory of the present day Hungary and Slovakia. They also
brought the unspent money. Major part of the N. Redwitz´s
coins are presupposed to have been melted and used for
manufacturing new coins of Sigismund of Luxemburg.
They have sporadically preserved in the hoards, from 10
localities only about 200 coins are known, among them 122
coins come from the hoard from Šurany.
The N. Redwitz´s denarii are also interesting from the
viewpoint of the motives depicted. On the obverse they bear
the cross, the symbol of the Order of the German Knights,
hence also of their representative – the Commander M.
Redwitz. On the obverse, a person holding two objects is
depicted. On the Hungarian version of the N. Redwitz´s
denarii having been minted still in Hungary, probably in
Buda, Kremnica or Sighişoara, a mace and apple is depicted. On a coins minted in an unknown mint in Valachia, the
person holds a lily-like scepter and cross. Individual varieties of the denarii considerably differ each from other in
mode of representation of the ruler’s persons, their attribute
and additional coin marks.
16
Madona na uhorských minciach v 15. až 19. storočí
Madonna on the Hungarian coins of 15th – 19th century
Marián BOVAN
Stredoslovenské múzeum, Námestie SNP 4, 975 90 Banská Bystrica, e-mail: smbb@stonline.sk
Depiction of Madonna appeared on the medieval Hnagrian
coins for the first time in 12th century under the rule of Béla
III, but only Mathias Corvin succeeded to introduce the
Madonna´s depiction on the Hungarian coins for a longer
time – almost four centuries. In Saxony the groschen and
other coins depicting Madonna were also minted since 16th
century. As depiction of Mother of God with a veil and
Child represented a widely spread and preferred motive
in the European art, it also inspired the engravers of the
dies for the Corvinian groschens, ducats, denarii and oboli.
The Christian Universe called the Virgin Mary by the
title considered to be the most beautiful and noble – the
Queen. Therefore, probably since visit of his wife Beatrix in
Kremnica in 1478/1479, the Madonna begun to be depicted
exclusively with a crown on the Mathias Hunyady´s coins,
at the beginning only on the Kremnica coinages, but
later also on coinages from Baia Mare (Nagybánya). The
reverses of denarii of Vladislaus II. bring other attribute on
depiction of the Mother of God – the rosary. However, the
Madonna does not hold it in her hands, but she bears it
around the neck as a necklace. In contrast to the crown, this
element on the Virgin Mary´s depiction was not depicted
systematically. Therefore it represents an element, which is
not important from the viewpoint of history of fine art, but
which can be interesting in other connections and variable
forms of the Marian cult. Under the rule of Vladislaus II.,
a crescent appeared at the Virgin Mary´s legs on one type
of the Kremnica ducats with the Thursovian mark K-H.
Identification of the Madonna with an apocalyptic women
culminated with the coins of Mathias II., on which she is
also attired in Sun rays.
Although Mother of God depicted with a crescent at
legs on the golden coinages of Vladislaus II had been a
unique phenomenon, the members of the House of Thurzo,
as chamber count of the Mint of Kremnica of that period,
transferred it also on their large silver and golden coins,
having later been called guldiners. However, depiction of
the Virgin Mary does not appear as a central motive on the
coin reverses, but appears there only marginally, in form of
a miniature hallmark situated in a gap in circumscription.
Miniaturized Madonna accompanied by similarly miniature
Hungarian coat-of-arms had become a characteristic feature
of the Hungarian thaler coinages for more than two centuries.
For the last time she appeared in this position on the highest
denominations of the coins of Carolus VI.
Mother of God, as a protector and symbol of Hungary, was
also depicted on the coins of some leaders of antihaspurgic
upraises in 17th and 18th century, in spite of the fact that they
were protestants. However, they mostly depicted Madonna
in a modified way, without the scepter as a symbol of royal
power, but with the Child in her hands. In small coins (oboli)
of Gabriel Bethlen from the early 1620-s, such depiction is, for
example, the only feature making possible to distinguish these
coins from the almost contemporaneous hapsburgic coins.
However, different mode of depicting the Madonna on
the counter-marks of the Rakoczyinian libertashes (= copper
coins called after inscription Pro Libertate) is not relevant.
Obraz Panny Márie sa na stredovekých minciach
v Uhorsku prvý raz objavil v 12. storočí za vlády Bela
III. Až Matejovi Korvínovi sa podarilo uviesť Madonu
do uhorského mincovníctva trvalejšie – temer na štyri
storočia. V Sasku sa od 16. storočia razili tiež mariánske groše a iné nominále. Keďže vyobrazenie Matky Božej v závoji s dieťaťom bolo v európskom umení veľmi
rozšíreným a obľúbeným námetom, inšpirovali sa ním
aj rytci razidiel pre korvínovské groše, dukáty, denáre
i oboly. Kresťanský svet vzýval Pannu Máriu preňho
tým najkrajším a najvznešenejším titulom – ako kráľovnú. Na razbách Mateja Huňadyho sa preto pravdepodobne od návštevy jeho manželky Beatrix v Kremnici
v rokoch 1478/1479 objavuje už iba korunovaná Madona. Najprv iba na kremnických, neskôr aj na minciach
z Baia Mare (Nagybánya). Denáre Vladislava II. prinášajú ďalší detail na reverze pri zobrazení Matky Božej:
ruženec. Madona ho však nedrží v ruke, ale má ho okolo
krku ako náhrdelník. Na rozdiel od koruny sa tento prvok na vyobrazení Panny Márie nestal trvalým ani systematickým. Ide teda o moment, ktorý nie je dôležitý
z hľadiska kunsthistórie, ale môže byť zaujímavý skôr
v súvislostiach s dejinami a premenlivými podobami
mariánskeho kultu. Za vlády toho istého panovníka sa
na jednom type kremnických dukátov s thurzovskou
značkou K-H objavuje pri nohách Matky Božej polmesiac. Stotožnenie Madony s apokalyptickou ženou bolo
potom zavŕšené až na minciach Mateja II., kde ju už nachádzame aj zahalenú do slnečných lúčov.
Akokoľvek bol výskyt zobrazenia Matky Božej
s polmesiacom pri nohách na zlatých razbách Vladislava II. ojedinelý, Thurzovci ako vtedajší kremnickí
komorskí grófi ho preniesli aj na svoje, krátkodobo
zavedené veľké strieborné i zlaté mince, dodatočne
označené ako guldinery. Zmenšený reliéf Panny Márie
už nevystupuje ako ústredný motív na reverze, ale iba
okrajovo, akoby išlo o opuncovanie do medzery v kruhopise. Miniatúrna Madona, sprevádzaná rovnako
drobným uhorským znakom, sa tak stala poznávacím
znamením uhorských toliarových razieb na viac ako
dve storočia, keď sa naposledy objavila v tejto pozícii
na najvyšších nominále mincí Karola VI.
Matku Božiu, ako ochrankyňu a symbol Uhorska,
ponechali na svojich minciach aj niektorí vodcovia
protihabsburských povstaní v 17. a 18. storočí, hoci
boli protestantmi. Madonu však dali zobraziť zväčša
pozmeneným spôsobom: odobrali jej žezlo ako atribút
kráľovskej moci a dali ho do ruky božského dieťaťa. Pri
drobných minciach Gabriela Bethlena (oboloch) zo
začiatku 20. rokov 17. storočia je to napr. jediný spôsob, ako ich odlíšiť od temer súdobých habsburských
razieb.
Rozličné stvárnenie Madony na kontramarkách rákociovských libertášov však nie je relevantné. Predstavuje iba dôsledok „informačného šumu“ pri odovzdávaní nariadenia pre kremnickú a košickú mincovňu
osobitne.
17
It resulted just from an „informational noise“ having been
occurred due to separate delivering of instructions for the
Mint of Kremnica and Košice.
Although it could seem that the engravers of the early
and late renaissance depicted Madonna in a somewhat
secular way, the baroque and classicistic art returned her on
the heavens. Beginning with some (half)thaler coinages of
Carolus VI., but especially with the coins of Maria Theresia,
she is depicted sitting on a throne of cloads. In so majestic
position she appeared for the last time also on the Hungarians
10- and 20-kreutzer coins from the revolutionary year 1848.
The turbulent social changes inspired by liberal ideology
affected, in that time, most of monarchies and shook many
Christian symbols, inclusively of Madonna, from their shields,
as an apparently unuseful dust.
Ak by sa zdalo, že rytci razidiel vo včasnej i neskorej renesancii zobrazovali Pannu Máriu dosť pozemsky,
potom umenie baroka a klasicizmu ju vrátilo na nebesia. Počnúc niektorými (pol)toliarovými razbami Karola VI., ale najmä Márie Terézie ju už nachádzame usadenú na oblačnom tróne. A v takejto dôstojnej polohe
sa naposledy zaskvela aj na uhorských 10- a 20-grajciarnikoch z revolučného roku 1848. Búrlivé spoločenské zmeny v duchu nastupujúceho liberalizmu vtedy
zasiahli väčšinu monarchií a striasli z ich štítov ako
zdanlivo nepotrebný prach mnohé kresťanské symboly
– vrátane reliéfu Madony.
18
Ikonografia stredovekých moldavských mincí: typológia a zvláštnosti
Иконография среднивековых молдавских монет: типология и особенности
Iconography of medieval moldavian coins: typology and peculiarities
Alexander OGUY
Chernivtsi National University, Faculty for Foreign Languages, Kotsiubinski Str.2, 58000 Chernivtsi, Ukraine ,
e-mail: oguy@chnu.cv.ua
Sústavná účasť Moldavska v medzinárodnom obchode viedla k nahromadeniu zásob striebra v Moldavsku a umožnila pravidelnú razbu
moldavských mincí, ktorú začal
Peter I. Mušat v 80. rokoch 14. storočia a ktorá pokračovala až do 60.
rokov 17. storočia. V tomto období
bolo vydaných vyše 844 variantov
šiestich základných ikonografických typov.
Prvé strieborné mince rôznej
rýdzosti (od 750/1000 do 500/1000)
známe ako „groše zeme našej“ (grossos terre nostre) majú priemer okolo
20 mm a hmotnosť 1 g. Na líci majú
zobrazený znak Moldavska, známy
ešte z čias vojvodu (kniežaťa) Bohdana (Bogdan Vodă) – hlava divého
tura s päťramennou hviezdou medzi
lýrovitými rohmi. Napravo a naľavo
od výjavu sú umiestnené štylizované kvety ruže alebo šípovej ruže
a polmesiac. Polmesiac symbolizoval mužský princíp a ruža bola
symbolom svätej kresťanskej lásky.
Podľa veršov metropolity Dosiftea
z polovice 17. storočia, mal mohutný bylinožravý tur s rohmi sklonenými k zemi zdôrazňovať defenzívny charakter krajiny. Heraldické
príručky dokladajú, že hlava býka
alebo tura sa objavovala u srbských
despotov z rodu Brankovićovcov,
ktorí mali väzby na Sighet , stredisko Maramureša, odkiaľ mohol erb
pravdepodobne priniesť Dragoš.
Okrem toho je tento výjav známy
aj severnejšie – v mestách Kališ
a Poznaň, ako aj v Meklenburgsku
a v erbe švédskeho rodu Oksienstern. Na denároch Kazimíra Veľkého (1333-1370) razených pre mestá
Kališ a Poznaň je umiestnená hlava
býka, ktorá mohla byť vzorom pre
napodobňovanie na moldavských
minciach. V prvom i v druhom
prípade má znak Moldavska cudzí
pôvod.
Na reverze mincí Petra Mušata (a mnohých ďalších emitentov)
sa nachádza vyobrazenie, ktoré
vyvolalo veľa diskusií – delený
štít, zdobený na jednej strane 3-4
heraldickými brvnami (fasciami)
Последовательное участие Молдовы в международной торговле
поспособствовало накоплению в
стране запасов серебра и обеспечило регулярную чеканку национальной монеты, начатую Петром І
Мушатом в 1380-х гг. и продолжавшеюся к 1660-м гг. За этот период
было выпущено свыше 844 разновидностей 6 основных иконографических выпусков.
Первые серебреные монеты различной пробы (от 750 до 500), известные как “гроши земли нашей”
(grossos terre nostre), имеют диаметр
около 2 см та вес 1 г. На лицевой
стороне изображение герба Молдовы, известное еще от времен воеводы Богдана (Богдана Воде) – голова
дикого тура с пятиконечной звездой между лироподобными рогами. Справа и слева от изображения
размещены стилизированная розетка розы или шиповника и полумесяц. Полумесяц символизировал
мужское начало, а роза была символом святой христианской любви.
За стихом митрополита Досифтея
средины 17 в., могучий травоядный тур, рога которого наклонены
к земле, должен был подчеркнуть
оборонный характер страны. Пересмотр геральдических справочников свидетельствует, что голова
быка или тура появилась в сербских деспотов из рода Бранковичев,
регионально связанных с Сигетом,
центром Марамуреша, откуда герб,
вероятно, мог привезти Драгош
[Gassauer 1933/34: 86-87]. Кроме
этого, известно это изображение и
северней – в городах Калиш и Познань, а также в земле Мекленбург
и в гербе шведской семье Оксиентштерна. На денариях Казимира
Великого (1333-1370), чеканенных
для городов Калиш и Познань, размещена голова быка, которая могла быть образцом для подражания
для молдавских монет. И в первом,
и во втором случае герб Молдовы
имеет внешнее происхождение.
На реверсе монет Петра Мушата
(и многих эмитентов) изображение,
которое вызвало много дискуссий
19
The systematic participation of Moldavia in the international trade lead
to accumulations of silver reserves in
Moldavia and made possible regular
minting of Moldavian coins, having
been began by Petru I. Muşat in 1380ies and continuing up to 1660-s. In
that period altogether 844 varieties of
six basic iconographic types of coins
were issued.
The first silver coins of varying purity (750/1000 – 500/1000),
known as “groschens of our land”
(grossos terre nostre), have a diameter of about 2 cm and a weight of 1
g. On the obverse they bear coat-ofarms of Moldavia, known still since
the period of prince Bogdan (Bogdan
Vodă) – head of a wild with a fivearm star between lyre-shaped horns.
On the right and left of this depiction we see stylized flowers of rose or
wild rose and crescent. The crescent
symbolized the masculine principle,
while the rose was a symbol of holy
Christian love. According to verses
of the metropolitan Dosiftei, from
the mid 17th century, the big herbivorous bull with horn turned downwards to the ground should accent
the country’s defensive character. The
heraldic manuals show that a bull or
beef head appeared in Serbian despots of the house of Branković, who
had relationships to Sighet, the center of the Maramureş region, from
where the coat-of-arms might have
been transferred by Dragoş. Out of it,
such a depiction is known from more
northerly situated places – from the
towns of Kalish and Poznań, as well as
from Meklenburg and coat-of-arms
of the Swedish house of Oksienstern.
On the denarii of Casimir the Great
(1333-1370), having been minted
for the towns of Kalish and Poznań,
a beef head is depicted, which could
serve as a model for imitation on
the Moldavian coins. In any case the
coat-of-arms of Moldavia originates
from abroad.
On the coins of Petru Muşat (and
of other issuers), a depiction appears
which evoked many discussions – a
vertically divided shield decorated
a na druhej strane ľaliami, symbolizujúcimi mravnú čistotu a
charakteristickými pre francúzske
erby od 12. storočia (od siedmich
ľalií až po jednu). Podľa pozorovaní sa s menšujúcim počtom ľalií
zhoršovala rýdzosť striebra (až na
úroveň billonu) a klesala úroveň
umeleckého stvárnenia, hmotnosť
i priemer mincového kotúčika.
Svojim charakteristickým stvárnením sa moldavský štít mimoriadne ponáša na uhorský znak zo 14.
storočia, ktorý do Uhorska priniesol z Talianska zástupca kráľovskej
dynastie po meči a uhorskej arpádovskej dynastie po praslici – kráľ
Karol Róbert z Anjou (1308-1342).
Niektorí bádatelia sa domnievajú,
že tento znak získal Bohdan alebo
Peter Mušat od Ľudovíta Veľkého
(1342-1382) ako znak vazalskej
závislosti (?). Iní bádatelia (Št.
Gorovei, L. Polevoj, P. Birnea, N.
Russev) naopak presvedčivo dokazujú imitujúci /imitačný, napodobňujúci/ charakter erbu, ktorý
má na minciach vizuálne zaručovať kvalitu mince. Zvláštnosťou
na minciach bol aj latinský nápis
archaickými písmom: SIM PETRI
WOIWODI – SI MOLDAVIENSIS,
ktorý sa prekladá ako „Pečať vojvodu Petra“ a „Pečať Moldavska“.
Po analýze rôznorodosti vyobrazení na minciach ikonografického typu 1 (od Petra Mušata po
Štefana IV. - 1383-1527) sa autor
venuje piatim druhom mincí, ktoré
sa výrazne líšia charakterom výjavov a typom: (i) emisiám denárových mincí z rokov 1561-1564, (ii)
emisiám rozličných nominále despotu Ivana Jakuba Heraklida, (iii)
portrétnym medeným akčám Jána
Chrabrého (Ioan Vodă cel Viteaz)
(1572-1574), (iv) portrétnym napodobeninám poľských trojgrošov
z obdobia panovania Štefana Răzvana a Eremiáša Movily, (v) solidovým portrétnym razbám kniežaťa
Eustratia Dabiži [Eustratie Dabija,
Dabija Vodă] (1662-1664) zobrazeného v podobe jazdca.
– разделенный щит, украшенный, с
одной стороны, 3-4 геральдическими балками (фасциями), а с другой – символизирующими непорочность лилиями, свойственные
французским гербам с 12 в. (от 7 до
1). За наблюдениями, при уменьшении количества лилий ухудшалось
качество металла (до билона), художественное оформление, падал
вес, но рос размер монетного кружка. За характером своего изображения молдавский щит чрезвычайно
похож на угорский герб ХІУ в., который принес в Венгрию из Италии
репрезентант французской королевской династии по отцовской
и угорской династии Арпадов по
материнской линии – король Карл
Роберт Анжуйский (1308 – 1342).
Ученые считают, что этот герб получил Богдан или Петро Мушат от
Людовика Венгерского (1342-1382)
у знак вассальной зависимости (?).
Другие ученые (Шт.Горовей; Л.Полевой; П.Бирня; Н.Руссев) аргументировано доказывают имитационный характер герба, который на
монетах должен визуально гарантировать качественность монеты.
Специфическим была на монетах
и латинская надпись архаичными
буквами: SIM PETRI WOIWODI – SI
MOLDAVIENSIS, которая переводилась как “Печать Петра Воеводы” и
“Печать Молдавская” [Бырня/ Руссев 1999: 177-183].
В дальнейшем автор, проанализировав вариации изображения на
монетах иконографического типа
1 (от Петра Мушата до Штефаницы: 1383-1527), останавливается на
следующих пяти типах, кардинально отличающихся за характером
изображений и типом монеты: (i)
выпуски денариевой монеты 15611564 рр.; (ii) разнономинальные
выпуски Гераклида Деспота); (iii)
портретные медные акче Ивони
Лютого (1572-1574); (iv) портретные наследования польских трояков во времена Стефана Резвана
тиа Еремии Мовилы; (v) солидовые
портретные чеканки Дабижи Воды
(1662-1664) как всадника.
20
on one side by 3-4 heraldic bars
(fascies) and by lilies (7-1) on other
side. The lilies symbolize purity and
are typical for French coats-of-arms
since the 12th century. According to
observations, the decreasing number of lilies is correlated with declining purity of silver (up to level of
billon). The artistic level, weight and
diameter of coins also declined. By
its character, the Moldavian coat-ofarms resembles the Hungarian coatof-arms from 14th century, which
had been introduced in Hungary
from Italy by the king Charles Robert
from Anjou (1308-1342), a representative of the French royal dynasty on the father line, whereas of
the Hungarian Arpád dynasty on the
mother line. Some students suppose
this coat-of-arms to be obtained by
Bogdan or Petru Muşat from Ludovicus the Hungarian (1342-1382) as
a symbol of suzerainty (?). In contrast, other students (St. Gorovei, L.
Polevoj, P. Birnea, N. Russev) give
a convincing evidence of an imitating character of the coat-of-arms,
which had to guarantee visually
quality of the coins. A peculiarity of
the coins was the Latin inscriptions
written by archaic letter: SIM PETRI
WOIWODI – SI MOLDAVIENSIS,
which is translated as „Seal of the
prince Petru“ and „Seal of Moldavia“.
After an analysis of variability
of depictions on the coins of the 1st
iconographic type (from Petru Muşat
up to Ştefan IV. – 1382-1527) the author focuses on five coin types, which
strikingly differ each from other by
character and depictions: (i) issues of
denarii from 1561-1564, (ii) issues of
different denominations of the despot
Ioan Iacob Heraclid, (iii) the portrait
bearing akchas of the John the Brave
(Ioan Vodă cel Viteaz) (1572-1574),
(iv) portrait imitations of the polish
three-groschen coins in the period
of Ştefan Răzvan and Ieremia Movila, (v) solidus-type portrait bearing
coinages of the prince Eustratie Dabija, Dabija Vodă (1662-1664), who is
depicted as a horseman.
Ikonografia mincí razených vo Făgăraši sedmohradským vojvodom
Michalom Apafim.
Die Ikonegraphie der Sondermünzen, die in Fagarasch vom Siebenbürgischen
Fürst Michael Apafi geprägt wurden
Iconography of the coins minted in Făgăraş by the Transylvanian prince
Mihály Apafi
DORINA NEGULICI
Muzeul Judeţean de Istorie Braşov, Piaţa Sfatului 30, Braşov, e-mail: negulici_dorina@yahoo.com
Podľa doterajších bádaní vieme, že
mincovňa vo Făgăraši (Sedmohradsko) vznikla počas panovania Michala Apafiho (1661-1690) a fungovala až
do roku 1704. Z vojenských dôvodov
sa tu počas vlády Leopolda I. razili
15-grajciare, ktoré niesli značku F-T.
V tejto mincovni razil Michal Apafi v
roku 1666 jednodukátové klipy, roku
1668 dvojdukátové klipy, ako aj 4 1/2,
10- a 6-násobky dukátov. V rokoch
1674-1675 tu nechal raziť dukáty so
značkou A-F, 100-dukáty a 5-dukáty.
V roku 1678 mincovňa razila jednodukáty v tvare hviezdy s ôsmimi
krátkymi zaoblenými (dukátová klipa) a 3-, 4- a 6-dukátové klipy v tvare
hviezdy s dlhými ramenami.
V rokoch 1680, 1681 a 1683 tu
M. Apafi razil jednodukáty, v rokoch
1684 šesťuholníkové dukáty a roku
1689 šesťuholníkové jedno- a dvojdukáty.
Obdobie činnosti făgărašskej mincovne sa prekrýva s obdobím rozvoja
barokového štýlu v mincovníctve.
Preto mince razené v tejto mincovni predstavujú skutočnú umeleckú
hodnotu. Popri zvláštnosti a osobitnej umeleckej hodnoty týchto mincí
sú tieto razby aj mimoriadne vzácne,
lebo mincovňa pôsobila v politicky
veľmi pohnutej dobe, keď sa na jej
čele nachádzal vojvoda, ktorý mohol
svoje postavenie dokázať iba takýmto
spôsobom.
Dôkazom mimoriadnej pozornosti, ktorú M. Apafi venoval razbe
mincí dokladá aj privilégium udelené
9. marca 1663 na făgărašskom hrade, ktorý sa za jeho panovania stal
ozajstnou vojvodskou rezidenciou,
istému klenotníkovi z Brašova raziť
zlaté a strieborné mince.
S najväčšou pravdepodobnosťou
M. Apafi povolával na razbu svojich
mincí umelcov z oblasti mincovníctva
a zlatníctva z prostredia brašovských
dielní.
umelecko-remeselníckych
Vyplýva to z toho, že v období 16671672, keď z brašovskej mincovne nevychádzali nijaké razby, bola făgăraš-
Aus bisherigen Forschungen ist uns bekannt, dass die Münzstätte in Fagarasch
(Transsilvanien) während der Amtszeit
von Fürst Michael Apafi (1661-1690)
gegründet wurde und ihn bis 1704
überdauerte. Aus militärischen Gründen wurden hier unter der Regierung
Leopolds des Ersten 15- Kreuzer Münzen geprägt, die das Sigel „F-T“ tragen.
In dieser Münzstätte hat Apafi 1666 die
Ein- Dukaten-Klippe, 1668 die ZweiDukaten-Klippe sowie die 4 ½, 6 und
10 Dukaten geprägt.
Im Jahre 1674/75 lässt er die EinDukaten-Stücke mit dem Sigel „A-F“,
100 Golddukaten und 5 Silberdukaten
prägen. 1678 verlassen die 1 DukatSternstücke mit 8 abgerundeten Ecken
(Dukatenklippe), die 3 Dukaten-Dukaten-Klippen in sternförmiger Form
mit Strahlen und die 4 und 6 Dukaten
in sternförmiger Form mit Strahlen
die Münzstätte.
In den Jahren 1680, 1681 und
1683 prägt er die 1 Dukat Stücke. 1684
prägt er 3 sechseckige Dukaten, und
1689 einen sechseckigen Dukaten und
2 Dukaten-Stücke.
Die Zeitspanne, in der die Fagarascher Münzstätte aktiv ist, überlappt
sich mit der der Barockentwicklung
in der Münzkunst, so dass die hier
geprägten Stücke Produkte mit einem
echten künstlerischen Wert darstellen. Neben diesen Eigenschaften und
dem besonderen künstlerischen Wert
sind die hier hergestellten Münzen
auch noch sehr selten, weil die Münzstätte in einer politisch sehr bewegten
Epoche aktiv war, als sich am Ruder
Transsilvaniens ein Fürst befand, der
sein „Ansehen“ nur in dieser Richtung
unter Beweis stellen konnte.
Zeugnis der besonderen Aufmerksamkeit Apafis für die Münzprägung
legt auch das aus der Fagarascher
Burg - die unter seiner Herrschaft zu
einem wahrhaftig fürstlichen Wohnsitz wurde - am 9. März 1663 gewissen Juweliermeistern aus Kronstadt
gewährte Privileg, Gold- und Silbermünzen zu prägen, ab.
21
According to the existing investigations, the mint of (Transylvania)
arose during reign of Mihály Apafi
(1660-1690) and worked until 1704.
From the military reasons, it minted
15-kreutzer coins bearing the mark
F-T during the reign of Leopoldus I.
Mihály Apafi minted here, in 1666,
quadratic one-ducat, in 1668 quadratic two-ducat pieces as well as 4
1/2, 10- and 6-ducats. In 1674-1675
he let to mint ducats with the mark
A-F, 100-ducats and 5 ducats. In
1678, the mint minted the star-like
one-ducats with short arms rounded
at the top, as well as 3-, 4- and 6-ducat
star-shaped coins with long arms.
In 1680, 1681 and 1683, M. Apafi
minted here one-ducat pieces, in
1684 hexagonal one-ducat pieces and
in 1689 hexagonal one-ducat and
two-ducat pieces.
The activity period of the mint
of Făgăraş overlaps with the period
of development of the baroque style
in coinage. Therefore the coins from
this mint represent a high artistic value. Beside the special character and a
particular artistic value of these coins,
these coinages are extraordinarily
rare, because the mint was active in
a politically highly turbulent period,
when a ruler stayedin its front, who
could manifest its position only in
this way.
An evidence of an extraordinary
attention having been paid by M.
Apafi to the coinage is a privilege
awarded on 9 March 1663 in the Castle of Făgăraş – which become during
his reign a really governor residence
– to certain jeweler from Brashov to
mint the gold and silver coins.
M. Apafi invited, with the highest
probability, the artists for minting the
coins from the sphere of the jewelers
and goldsmiths from the Brashov artisan workshops. It follows from the
fact that while the mint of Brashov
produced no coins just in the period
1667-1672, the mint of Făgăraş was
active. Although the mint of Făgăraş
ská mincovňa aktívna. Hoci făgărašská mincovňa pôsobila súčasne s inými sedmohradskými mincovňami, sú
jej razby zvlášť originálne a umelecky
hodnotné. Mince razené vo Făgăraši
sa vyznačujú mimoriadnymi rozmermi a tvarmi ako aj vlastnosťami, ktoré stoja na vrchole estetických hodnôt. Ozdobené plochy sú pomerne
veľké, rytci ich využili predovšetkým
na to, aby zvýraznili ozdobné detaily,
v prvom rade heraldické motívy. Na
najhodnotnejších minciach je takmer
každý milimeter využitý na náročné
zobrazenie všetkých jednotlivostí. Na
väčšine mincí lemuje pole kvetov latinské nápisy a zlaté pozadie zvýrazňuje legendy zapísané mimoriadne
veľkými písmenami. Busty vojvodu
zobrazené na všetkých exemplároch
sprava (rovnako ako aj na minciach
razených v Brašove), s výzbrojom a
symbolom moci v pravej ruke, však
nie sú nijakým vrcholom portrétneho umenia. Zatiaľ čo na veľkých minciach sú proporcie lepšie zachované,
na malých minciach sa objavujú dokonca aj deformácie. Na druhej strane
ornamenty sú vypracované s veľkou
presnosťou a zručnosťou. Vyplýva to
z toho, že pracovníci mincovne boli
veľmi schopní odborní zlatníci, ktorí
sa vyznali predovšetkým v ornamentike šperkov, ale neboli rytcami portrétov. Avšak, ako píše Lajos Huszár
v svojom diele The Art of Coinage in
Hungary (= Mincové umenie v Uhorsku), práve tento primitívny spôsob
stvárnenia portrétu, ktorý sa usiluje
čo najvernejšie zobrazenie anatomických nedostatkov a bezvýraznosti
obličaja, zvyšuje ich hodnotu.
Vďaka tomu patria tieto mince
razené v druhej polovici 17. storočia
k najdynamickejšiemu obdobiu mincovníctva, ktoré charakterizuje prienik stredoeurópskeho baroka a východoeurópskeho umenia.
Höchstwahrscheinlich hat der
Fürst seine Künstler auf dem Gebiet
des Münzgießens und –schmückens
der in Fagarasch geprägten Münzen aus dem Milieu des Kronstädter
Kunsthandwerks angeworben, denn
zwischen 1667 und 1672 kommen
aus der Kronstädter Münzstätte keine
Ausgaben, während in Fagarasch gearbeitet wird. Obwohl die Fagarascher
Münzstätte parallel mit den anderen
transsilvanischen Münzstätten gearbeitet hat, sind die hier ausgearbeiteten Münztypen besonders originell
und künstlerisch wertvoll. Die hier
geprägten Münzen haben besondere
Größen und Formen bzw. Eigenschaften, die auf der Höhe der ästhetischen
Werte sind. Die geschmückte Fläche ist
relativ groß; die Stecher haben sie vor
allem dafür benutzt, um die Beiwerkdetails zur Geltung zu bringen, in erster Linie das heraldische Feld. Bei den
wertvollsten Stücken wird fast jeder
Millimeter für die aufwendige Wiedergabe aller Einzelheiten verwendet.
So umrahmt meistens das Blumenfeld
die Inschriften auf Lateinisch und der
goldene Hintergrund unterstreicht die
mit ungewöhnlich großen Schriftzeichen geschriebenen Legenden. Das
Büsten-Portrait des Fürsten, auf allen
Exemplaren (gleich denen in Kronstadt geprägten Stücken) von der
rechten Seite aus, mit der Rüstung und
dem Symbol der Macht in der rechten
Hand dargestellt, ist keine besondere
Errungenschaft der Portraitisten. Bei
den großen Stücken hält man die Größenverhältnisse besser ein. Bei den
kleinen Stücken ergeben sich sogar
Verformungen. Dem entgegen sind
die Ornamente mit großer Genauigkeit und handwerklich geschickt
ausgearbeitet, was uns zu der Feststellung veranlasst, dass die Handwerker
der Münzstätte wohl sehr tüchtige
Zunft-Juweliere waren, die sich besonders mit der Schmuckornamentik
auskannten, aber keine besonders guten Portrait-Stecher. Aber, so Huszar
Lajos in „The Art of Coinage in Hungary“, gerade diese primitive Art der
Portrait-Zusammensetzung, die eine
möglichst treue Wiedergabe mit anatomischen Fehlern und Ausdruckslosigkeit des Gesichtes anstrebt, erhöht
den Wert dieser Münzen.
So gehören die betreffenden
Münzstücke, in der zweiten Hälfte des
XVII. Jahrhunderts geprägt wurden,
zu der dynamischsten Münz-Epoche
unter dem Zeichen der Interferenz
des zentraleuropäischen Barocks mit
der osteuropäischen Kunst.
22
worked simultaneously with other
Transylvanian mints, its coinages
are especially original and artistically valuable. The coins minted in
Făgăraş are characterized by extraordinary sizes and shapes, as well as by
features staying at the top of artistic
values. The decorated areas are relatively extensive and the engravers
used them, first of all, to enhance the
minute details, especially the heraldic
motives. On the most valuable coins,
almost every millimeter is used for a
complex depiction of all little details.
In most coins, a flower field borders
the Latin inscriptions, while the gold
background stresses the inscriptions
written by unusually large letters.
However, the ruler’s bust depicted
in all coins from right (so as in the
coins mined in Brashov), with arms
and the power’s symbol in the right
hand, does not represent a top of the
portrait art. While in the big coins
the proportions are relatively well
preserved, in the small coins even
deformations occur. On the other
hand, ornaments are executed with
a high precision and skill. It shows
that the mint workers were good and
experienced goldsmiths being skilled
first of all in designing ornaments of
jewels, but being not portrait engravers. However, as Lajos Huszár writes
in his work The Art of Coinage in
Hungary, just this primitive mode of
creating portraits, which enhances
anatomic imperfections and lucking
expressiveness of the face, increases
their value.
Owing to it, these coins having
been minted in the second half of
17th century belong to the most dynamic period of the coinage, which is
characterized by interference of the
Central European baroque art and
East-European art.
Rady na poľských minciach a na minciach krajín s väzbou na Poľsko
Ordery na monetach polskich i ziem z polską związanych
Orders depicted on the Polish coins and on coins of lands connected with Poland
KRZYSZTOF FILIPOW
Uniwersitet w Bialymstoku, Plac Uniwersitetski 1, Białystok, e-mail: muzeum.wojska.bialystok@neostrada.pl
Faleristika, ako pomocná historická
veda, má veľa spoločného s príbuznými vedami a využíva výsledky iných
pomocných vied ako sú heraldika,
numizmatika alebo právna archeológia.
Úzky vzťah s faleristikou má heraldika. Už v roku 1826 veľký poľský polyhistor (a tiež numizmatik)
Joachim Lelewel písal: “Znalosti o
vyznamenaniach a iných rytierskych
znameniach možno vhodne spájať
s heraldikou, lebo bez nej nemožno
porozumieť mnohým heraldickým
ozdobám“.
Faleristika bola v minulosti spájaná s medailérstvom. Dokonca známy
poľský numizmatik Marian Gumowski pred rokmi tvrdil: „vyznamenania
stoja na hranici medailérskeho a zlatníckeho umenia“. Preto sa tiež rady,
vyznamenania a odznaky s obľubou
zbierali a zaraďovali do numizmatických zbierok.
Okrem vzťahov s heraldikou, má
faleristika vzťah k ďalšej pomocnej
historickej vede – k numizmatike.
Obe sa opierajú o presne definovaný
spoločný obeh hodnôt a vytvárajú
vlastné semiotické sústavy, pretvárajú
vymedzené myšlienky a uspokojujú
spoločné potreby. Nie je možné nevyužívať výsledkov práce numizmatiky,
keď napríklad v poľskom mincovníctve 18. storočia sú známe poľsko-saské toliare Augusta II. vyrazené
pri príležitosti založenia Radu bielej
orlice. Taktiež na dukátoch Stanislava
Augusta Poniatovského možno nájsť
vyobrazenie radu podobného Radu
Svätého Stanislava. Treba tiež poukázať na mince (hmotnostne sa približujúcich trojgrošu) vyrazené v roku
1767 na pamiatku druhého výročia
založenia Radu Svätého Stanislava.
Na poľských minciach a na minciach krajín s väzbou na Poľsko sa
najčastejšie používa motív Radu Zlatého Rúna, ktorý lemuje erbové štíty.
Nechýba na nich ani Rad Bielej orlice, najstarší a najvyšší poľský rád .
Pri príležitosti založenia tohto
radu pripravili na pokyn kráľa Augusta II. Silného niekoľko pamätných
medailí ako aj osobitnú emisiu medailových toliarov. Monarcha na nich
nevystupoval ako zakladateľ nového
Falerystyka jako nauka pomocnicza
historii ma wiele wspólnego z innymi naukami pokrewnymi. korzysta z
dorobku innych nauk pomocniczych,
takich jak: heraldyka, numizmatyka
czy archeologia prawna.
W ścisłym związku z falerystyką pozostaje heraldyka. Już w 1826 r.
wielki polski polihistor (także numizmatyk) Joachim Lelewel pisał: „Dlatego wiadomość o orderach i innych
rycerskich znakach słusznie z heraldyką połączona być może, gdyż bez
niej wielu heraldycznych przystrojeń
nie można zrozumieć”.
Falerystykę łączono dawniej również z medalierstwem. Nawet wybitny
polski numizmatyk Marian Gumowski stwierdził przed laty: „odznaki
stoją na granicy sztuki medalierskiej
i złotniczej”. Stąd też ordery, odznaczenia, odznaki i oznaki były chętnie
zbierane i łączone do zbiorów numizmatycznych.
Obok powiązań z heraldyką, falerystykę łączy się także z inną nauką
pomocniczą historii – numizmatyką.
Obie opierają się na ściśle określonym
społecznym obiegu wartości, tworząc
własne systemy semiotyczne, przekształcając określone idee i zaspokajając potrzeby społeczne. Nie sposób
nie korzystać z dorobku numizmatyki, kiedy przykładowo, w mennictwie
polskim XVIII w. znane są talary polsko-saskie Augusta II wybite z okazji
ustanowienia Orderu Orła Białego.
Również na dukatach Stanisława
Augusta Poniatowskiego można doszukać się wizerunku podobnego do
gwiazdy Orderu Świętego Stanisława.
Warto też wspomnieć o monetach
(zbliżonych wagowo do trójgroszy)
wybitych w 1767 r., by upamiętnić
drugą rocznicę ustanowienia Orderu
Świętego Stanisława.
Na monetach polskich i ziem z
Polską związanych najczęściej używano motywu Orderu Złotego Runa
okalającego tarcze herbowe. Nie brak
również najstarszego i najwyższego
polskiego Orderu Orła Białego.
Z okazji ustanowienia orderu przygotowano z polecenia króla Augusta II
Mocnego kilka medali pamiątkowych
oraz specjalną emisję talarów medalowych. Monarcha występował na nich
23
Faleristics as an auxiliary historical
science has many common topics with
the related sciences and uses results of
other auxiliary sciences like heraldic,
numismatics or juridical archaeology.
Heraldics also has a close relationship
to faleristics. Already in 1826, the
great Polish encyclopedists (and
numismatist) Joachim Lelewel wrote:
“Knowledge of decorations and other
cavalier symbols can be adequately
connected with the heraldics, because
without it we can not understand
many heraldic depictions”.
In the past the faleristics was
connected with medalor art. Even the
known Polish numismatist Marian
Gumowski affirmed: “decorations
stay on the boundary between the
medalor and goldsmith art”. Therefore
the orders, decorations and insignia
were also preferred to be collected and
included into numismatic collections.
Out of relationships with heraldics,
the faleristics also has a relation to
other auxiliary historical science
– the numismatics. Both are based on
precisely definedvaluesandcreatetheir
proper semiotic systems, transform the
defined ideas and satisfy the common
need. It is not possible to avoid using
results of numismatics. For example,
in the Polish numismatics of 18th
century the Polish-Saxonian thallers
of Stanisław August Poniatowski are
known, which had been minted at
occasion of founding of the Order of
White Eagle. Also on the ducats of
Stanisław August Poniatowski we can
see depiction of an order resembling
the star of the Order of Saint Stanisław.
We also should mention the coins
(with a weight corresponding to threegroschen pieces) having been minted
in 1767 to commemorate the second
anniversary of founding of the Order
of Saint Stanisłaus.
The most frequent motive depicted
on the Polish coins and on coins of the
countries connected with Poland is the
Order of Golden Fleece, which borders
the shields of coat-of-arms. The Order
of White Eagle is also depicted on the
coins. At occasion of founding of this
order several commemorative medals
were issued, on demand king Augusts
II. the Powerful, in form of a special
vyznamenania, ale ako Restaurator
Ordinis Aquilae alebo Restaurator Ordinis Aquilae Polonicae, číže Obnoviteľ Radu orlice alebo Obnoviteľ Radu
poľskej orlice. Medaila je dielom
známeho drážďanského medailéra
Heinricha Paula Grosskurta a zobrazovala kráľovo poprsie obkolesené
kruhopisom „D. G. Augustus II Rex
Polon. Elect. Saxoniae” (August II. z
božej milosti kráľ Poľska a saský kurfirst). Na rube je zobrazený monarchov trón, na štíte ktorého sa medzi
dvoma orlicami nachádza kráľovská
koruna. Na operadle je zavesená stuha Radu Bielej orlice s krížom, v jej
strede kráľovská hviezda. Celý obraz
obkolesuje latinský nápis: Obnoviteľ
Radu Bielej orlice.
Medailový toliar vydaný pri príležitosti obnovy Radu Bielej orlice
bol pripravený a vyrazený v Drážďanoch. Zobrazoval poprsie Augusta II.
v ozdobnom brnení, na okraji nápis
rozdelený jablkom: „D. G. Fridericus, Augustus Rex Polon. et Saxon”
(Fridrich August z božej milosti kráľ
Poľska a Saska). Na jeho rube je stuha s Radom Bielej orlice, v strede radová hviezda a okolo latinský nápis :
Obnoviteľ Radu Bielej orlice“.
V 20. storočí bol na minciach vydaných pre východné územia (tzv.
Ober-Ost) zobrazený nemecký železný kríž. S motívom radu na minci
sme sa stretli aj koncom 20. storočia,
keď pri príležitosti 200. výročia Radu
Virtuti Militari (=Rad vojenskej cti)
vydali pamätnú mincu v hodnote
50 000 zlotých.
Preto bez znalosti faleristiky je aj
ťažké určovať a opisovať mince a porozumieť ich ikonografickej výpovedi.
nie jako fundator nowego wyróżnienia, lecz jako Restaurator Ordinis Aquilae lub Restaurator Ordinis Aquilae
Polonicae, czyli Wskrzesiciel Orderu
Orła Białego lub Wskrzesiciel Orderu
Orła Polskiego. Medal wykonany przez
znanego medaliera drezdeńskiego
Henryka Pawła Groskurta przedstawiał popiersie króla z napisem wokół:
„D. G. Augustus II Rex Polon. Elect.
Saxoniae” (Z Bożej Łaski August II
Król Polski. Elektor Saski). Na odwrocie przedstawiono tron monarszy, na
którego szczycie między dwoma orłami znajduje się korona królewska. Na
oparciu zawieszona jest wstęga Orderu
Orła Białego z krzyżem, w jej środku
gwiazda królewska. Całość obejmuje
napis w języku łacińskim: „Wskrzesiciel Orderu Orła Białego”.
Talar medalowy z okazji wskrzeszenia Orderu Orła Białego przygotowano i wybito w Dreźnie. Przedstawiał
on popiersie Augusta II w ozdobnej
zbroi, naokoło napis rozdzielony jabłkiem: „D. G. Fridericus, Augustus Rex
Polon. et Saxon” (Z Bożej Łaski Fryderyk August, król Polski i elektor Saski).
Na stronie odwrotnej wstęga z Orderem Orła Białego, w środku gwiazda
orderowa i napis łaciński wokół „odnowiciel Orderu Orła Białego”.
W okresie XX w. na monetach
emitowanych dla terenów wschodnich (tzw. Ober-Ostu) umieszczono
niemiecki Krzyż Żelazny. Z motywem
orderu mieliśmy do czynienia także
pod koniec wieku, kiedy to wyemitowano monetę kolekcjonerską o nominale 50 000 zł z okazji 200 lat Orderu
Virtuti Militari.
Tak więc bez znajomości falerystyki trudno jest określać i opisywać
monety lub zrozumieć ich wymowę
ikonograficzną.
24
issues of thallers. The monarch was
not presented on them as founder of
the new decoration, but as Restaurator
Ordinis Aquilae or Restaurator Ordinis
Aquilae Polonicae, hence innovator of
the Order of White Eagle or innovator
of the Order of Polish Eagle. The
medal is a work of the Dresden
medalor Heinrich Paul Grosskurt and
depicted the king’s bust surrounded
by circumscription „D. G. Augustus
II Rex Polon. Elect. Saxoniae” (August
II. by the grace of god King of Poland,
Elector of Saxonia). On its reverse
the monarch’s throne is depicted,
on whose shield the royal crown is
situated between two eagles, while the
band of the Order of White Eagle with
cross hangs on its back; in the band’s
center the royal star is depicted. The
whole picture is surrounded by the
Latin text Innovator of the Order of
White Eagle.
The medal thaller issued at
occasion of innovation of the Order of
White Eagle was prepared and struck
in Dresden. It depicted bust of August
II in decorative armour and on its
margin inscription„D. G. Fridericus,
Augustus Rex Polon. et Saxon”
(Fridrich August by the Grace of God
King of Poland and Saxonia) divided
by the apple. On its reverse we see the
band of the Order of White Eagle, in
its center the order’s star and around it
the Latin inscription Innovator of the
Order of White Eagle.
In 20th century the German Iron
Crest was depicted on the coins issued
for the s.c. Eastern territories (s.c.
Ober-Ost). An order was also depicted
on the coins in late 20th century,
when a commemorative coins of
50,000 zloty was issued at occasion of
200th anniversary of the order Virtuti
Militari (= Order of military honor).
As follows from the above facts,
without knowledge of faleristic it is
difficult to identify and describe coins
and to understand their iconographic
message.
Rusifikácia poľských mincí v 19. storočí
Rusyfikacja monet polskich w XIX wieku
Russification of Polish coins in 19th century
Wiesław KOPICKI
Polskie Towarzystwo Numimatczne, Jezuicka 6/8, Warszawa, e-mail: ptn@ptn.pl
Tretie delenie Poľska v roku 1795
viedlo k strate štátnej samostatnosti
trvajúcej 123 rokov. Poľské zeme boli
rozdelené medzi tri štáty: Rusko,
Prusko a Rakúsko. Príspevok sa však
sústreďuje len na mince vydávané na
území pripojenom k Rusku a v užšom zmysle na zmeny, aké nastávali
v ikonografii týchto mincí a najmä
na spôsob, akým sa postupný zánik
autonómie v rámci Ruskej ríše odzrkadľoval na samotných minciach.
Územne sa príspevok zameriava na Poľské kráľovstvo – politický
útvar závislý na Rusku a sformovaný na Viedenskom kongrese v roku
1815.
Časovo sa príspevok sústreďuje
na obdobie začínajúce rokom 1815
(vytvorenie Poľského kráľovstva)
do roku 1864 (zatvorenie Varšavskej mincovne), pričom stranou
necháva mince a bankovky Varšavského kniežatstva, mince razené v obliehanom Zamoścí, mince
slobodného mesta Krakov, mince v
rakúskom a pruskom zábore, ako aj
mince vydávané počas novembrového povstania.
Sledované obdobie možno rozdeliť na tri výrazné úseky:
- Roky 1815-1834: Dvojhlavý ruský
orol zobrazený na averze alebo
reverze niesol na prsiach poľskú
orlicu, poprsie cárov Alexandra I.
a Mikuláša I. bolo zobrazené ako
poprsie poľských kráľov a všetky
nápisy boli v polštine.
- Roky 1834-1841: Poľské nápisy
sa nachádzajú iba na drobných
minciach, z hrude ruského orla
je odstránená poľská orlica, ktorú nahradil sv. Juraj. Poľská orlica
bola odsunutá na posledné miesto
na krídla orla, ako erb jednej z gubernií. Na strieborných a zlatých
minciach už nebolo zobrazené
žiadne poprsie, no nápisy boli
ešte dvojjazyčné, poľské a ruské.
Okrem varšavskej mincovne tieto
mince razila aj petrohradská mincovňa.
- Roky 1842-1864: v tomto období
v Poľsku zaviedli rubľovú menu,
nápisy na minciach boli už výlučne ruské. Od r. 1850 bolo zavedené
Trzeci rozbiór Polski w 1795 roku doprowadził do trwającej 123 lata utraty
niepodległej państwowości. Ziemie
polskie zostały ostatecznie podzielone pomiędzy trzech zaborców: Rosję,
Prusy i Austrię. Pominę w swoich rozważaniach dwa ostatnie państwa, koncentrując się na monetach emitowanych na terenach zagarniętych przez
Rosję, a ściślej – na zmianach jakie następowały w ikonografii tych monet,
starając się wykazać, że stopniowy
zanik pewnych form samodzielności
państwowej w ramach Imperium Rosyjskiego znajdował wyraźne odzwierciedlenie na samych monetach.
Zakres terytorialny ograniczony jest do ziem Królestwa Polskiego,
tworu politycznego zależnego od Rosji utworzonego na Kongresie wiedeńskim w 1815 roku.
Zakres chronologiczny obejmuje lata od 1815 (utworzenie Królestwa Polskiego) do 1864 (zamknięcie
Mennicy Warszawskiej). Pomijam
tu monety i banknoty Księstwa Warszawskiego, monety bite w oblężeniu
Zamościa, monety Wolnego Miasta
Krakowa, monety zaboru austriackiego i pruskiego oraz monety emitowane w czasie powstania listopadowego.
Okres ten można podzielić na kilka wyraźnych podokresów:
– lata 1815-1834. Mimo dwugłowego orła rosyjskiego na awersie lub
rewersie, na jego piersiach widniał
orzeł polski, popiersia carów Aleksandra I i Mikołaja I były przedstawiane przede wszystkim jako popiersia królów polskich, zaś wszystkie napisy były po polsku.
– lata 1834-1841. Napisy polskie noszą tylko monety zdawkowe, z piersi
orła rosyjskiego usunięto orła polskiego zastępując go św. Jerzym.
Orzeł polski znalazł się na poślednim miejscu, na skrzydle orła rosyjskiego, jako herb jednej z guberni.
Monety srebrne i złote nie posiadały żadnego popiersia, zaś napis
był dwujęzyczny: polski i rosyjski.
Obok mennicy warszawskiej, monety emitowała również mennica
petersburska.
– lata 1842-1864. W okresie tym
wprowadzono monetę rublową,
25
The third dividing of Poland in 1795
resulted in loose of the state independency lasting for 123 years. The Polish
lands were divided among three states:
Russia, Prussia and Austria. The contribution, however, focuses on coins
having been issued in the territory occupied by Russia and especially on the
changes appearing in iconography of
these coins and, in particular, how the
gradual liquidation of the autonomy
in the frame of the Russian Empire
was reflected on the coins themselves.
Territorially the communication focuses on the Polish Kingdom
– a political formation dependent on
Russia and having been created by the
Congress of Vienna in 1815. Chronologically this communication focuses
on the period from 1845 (forming of
the Polish Kingdom) until 1864 (closing the Mint of Warsaw), but it omits
the coins and banknotes of the Principality of Warsaw, coins minted in the
besieged Zamoście, coins of the Free
Town of Cracovia, coins in the territories occupied by Austria and Prussia,
as well as the coins having been issued
during the November Uprising.
The period in question can be divided into three characteristic parts:
- the years 1815-1834: the two-headed Russian eagle depicted on the
obverse or reverse bears on his chest
the polish eagle, the busts of the
tsars Alexander I. and Nicolaus I.
were represented as bust of the Polish kings, while all inscriptions were
in Polish.
- The years 1834-1841: the Polish inscriptions occurred on change coins
only, the Polish eagle was removed
from the chest of the Russian eagle,
having been replaced by St. George.
The Polish eagle was set-aside on
the last place on the Russian eagle’s
wing, as coat-of-arms of one on the
Russian gubernias. No busts were
depicted more on the silver and
golden coins, but the inscriptions
were still bilingual, Polish and Russian. Out of the Mint of Warsaw, the
coins were also minted in St. Petersburg.
- The years 1842-1862: In this period,
the ruble currency was introduced
aj ruské označenie varšavskej mincovne BM.
V roku 1864 varšavskú mincovňu
definitívne zavreli a až do roku 1916
sa na území pripojenom k Rusku nerazili žiadne mince s poľskými atribútmi.
napisy stały się wyłącznie rosyjskie.
Od 1850 roku wprowadzono także
rosyjskie oznaczenie mennicy warszawskiej BM.
W 1864 roku mennicę warszawską
ostatecznie zamknięto i do roku 1916
na terenie zaboru rosyjskiego nie wybijano żadnych monet z elementami
polskości.
26
in Poland; the inscriptions on the
coins were exclusively in Russian.
Since 1850, a Russian mintmark,
BM, was also introduced for the
Mint of Warsaw.
In 1864 the Mint of Warsaw had
been definitely closed and up to 1916
no coins with Polish attributes were
minted in the territory occupied by
Russia
Návrhy sovietskych papierových platidiel pre menové reformy z r. 1947 a 1961
Projects of soviet paper money for the currency reforms of 1947 and 1961
Zbyšek ŠUSTEK
Slovenská numizmatická spoločnosť, P.O.Box 103, 814 99 Bratislava, zbysek.sustek@savba.sk
Z hľadiska zabezpečenia obeživa zastihla II. svetová vojna Sovietsky zväz v zvláštnej situácii. Krátko predtým, v
rokoch 1937 a 1938 boli vydané technicky veľmi kvalitné platidlá, ktoré okrem vysokého stupňa ochrany svojím
grafickým pojímaním vyjadrovali aj zmeny v sovietskom
menovom systéme. Po hospodárskej kríze v prvej polovici 30. rokoch sa totiž peniazom začala vracať ich vlastná
funkcia a zároveň sa namiesto francúzskeho franku začala
vyjadrovať hodnota rubľa prostredníctvom amerického
dolára.
Tajné dodatky Paktu Stalin Ribbentrop a II. viedenská
arbitráž viedli k anexii Estónska, Lotyšska, Litvy, Besarábie a severnej Bukoviny. S výnimkou severnej Bukoviny
boli tieto územia formálne premenené na zväzové republiky, čo viedlo k zmenám v štátnom znaku a zároveň to
vyžadovalo aj doplnenie textov na papierových platidlách,
kde sa ich hodnota uvádzala v jazykoch všetkých zväzových republík. Doplnenie štyroch jazykov však vylučovala
kompozícia týchto platidiel. Preto sa v roku 1940 prikročilo k vypracovaniu nových návrhov. Ich dokončenie a realizáciu však prerušil nemecký útok na ZSSR v júni 1941.
Navyše v novembri 1941 sa kvôli mobilizácii všetkých síl
zmenil postoj politickej špičky k ruským dejinám i pravoslávnej cirkvi. Staré ruské tradície sa začali využívať v
propagande. To bolo aj podnetom k vzniku série návrhov
platidiel pripomínajúcich ruské vojenské tradície. Počas
vojny sa však nerealizovali. Hospodárske straty a výdavky
na obranu už začiatkom vojny ukazovali, že po jej skončení bude nevyhnutná menová reforma, pre ktorú budú
potrebné nové platidlá s mierovou tematikou. Ich príprava
sa začala v roku 1943, keď vznikli prvé návrhy koncepčne
predstavujúce návrat k ťažko definovateľnému eklektickému štýlu ruských štátoviek zo začiatku 20. storočia. Údajným podnetom k tomu bola rečnícka otázka J. V. Stalina:
„И в чем были плохие царские деньги?“ Skôr však išlo
o prejav celkovej tendencie k návratu k predrevolučným
tradíciám, ktoré sa prejavili aj obnovou vojenských hodností, staronovými vzormi uniforiem, najmä dôstojníckych, i oficiálnou architektúrou.
Ústredné postavenie medzi návrhmi mal návrh 5-rubľového platidla, ktorý bol východiskom pre definitívnu podobu tejto denominácie i pre dispozičné riešenie nakoniec
nerealizovaných návrhov bankoviek v hodnote 250 a 500
rubľov. Pri nižších hodnotách bankoviek (10, 25 a 50 rubľov) badať snahu o spestrenie ikonografickej náplne a jej
priblíženie reálnemu životu. Táto snaha však nakoniec
ustúpila atematickému ponímaniu platidiel, charakteristickému pre ruskú, resp. sovietsku bankovkovú grafiku,
alebo stereotypnému zobrazovaniu V. I. Lenina. Novum
bolo zobrazenie moskovského Kremľa na 100-rubľovej
bankovke ako symbolu hlavného mesta i sídla ústrednej
moci. Pri návrhoch sa využili aj staršie nerealizované návrhy – pri 1-rubľovke ešte z 20. rokov, pri 50-rubľovke
ornamentálne motívy z nerealizovanej série platidiel s vojenskou tematikou.
Neúspech menovej reformy v r. 1947 viedol k úvahám o jej opakovaní, ktoré sa konkretizovali v roku 1958
návrhmi nových platidiel v hodnote 1-100 rubľov. Aj ich
From the viewpoint of providing with currency, the
Soviet Union found in a special situation at the beginning
of the World war II. Shortly before it, in 1937 and 1938,
notes of a technically superior quality had been issued.
Beside a high degree of protection against counterfeiting
their graphical concept also expressed changes in the soviet
monetary system. After the economical crisis of the first
half of 1930-s the money were obtaining back their proper
function and the fact that value of soviet ruble began to be
expressed in US dollar instead of French frank.
The secret annexes of the pact Ribbentrop-Stalin and
II. Arbitrage of Vienna lead to annexing of Estonia, Latvia, Lithuania, Bessarabia and North Bucovina. Except of
North Bucovina, all these countries were transformed in
the union republics, what lead to changes in the state coatof-arms and also required completing of the texts on the
paper money, whose value was also given in languages of all
union republics. This completion in existing paper money
was not possible because of their composition. From this
reason preparations of new projects were started, but they
were interrupted because of the Nazi aggression on USSR
un June 1941. In addition in November 1941, the soviet
politicians essentially changed their attitude to the Russian
history and orthodox church and started to use them propagandistically in mobilization of the population for defense.
This also stimulated designing a completely new series of
paper money that commemorated the Russian military traditions. However neither they have not been realized. The
economic loses and defense costs were so high that already
shortly after the war beginning it was clear that a monetary
reform would be inevitable after the war and that the new
notes depicting peace motives would be necessary. Their
preparation started in 1943, when the first projects were
designed. They graphical concept represents a return to the
hardly definable eclectic style of the Russian currency notes
from the early 20th century. This return could be stimulated
by Stalin’s said rhetoric question: “И в чем были плохие
царские деньги? (=What was bad on the tsarist money?)”.
However more probably it was a manifestation of the general return to the pre-revolutionary traditions tha was also
indicated by restoration of the military ranks, old-fashioned uniforms, especially the officer uniforms, and official
architecture.
The central position among the new projects took essay of the 5-ruble currency note. After transformations it
served as a base for the definitive essay of this denomination and for the graphical concept of the banknotes of 250
and 500 rubles, which eventual have not been realized. At
the lower denominations (10, 25 and 50 rubles) there is
evident an effort to enrich their iconography by figural motives and to approximate it to the real life. However, this
effort finely receded before the traditional athematic concept of the banknote graphics, which was is characteristic
for the Russian or Soviet paper money, and to the stereotypic depicting of V. I. Lenin. A novelty was depiction of the
Moscow Kremlin on the 100-ruble banknote, as a symbol
of the capital and the central power headquarter. At designing the projects, also older non realized projects were used
27
návrhy štýlovo vychádzali zo vzorov zo začiatku storočia,
zdôrazňovali centralistické ponímanie štátu (rôzne pohľady na Kremeľ) a dominantnú úlohu ideológie (portrét V.
I. Lenina), no odpútali sa od neracionálne nadmerných
rozmerov platidiel vzoru 1947. Návrhy sa len v detailoch
líšia od ich realizovanej podoby z roku 1961, iba v na 25-rubľovej bankovke boli podstatne preskupené jednotlivé
kompozičné prvky.
– in 1-ruble currency note a project originating still from
1920-s, at the 50-ruble banknote ornamental compositions
from the non realized series of paper money depicting military themes.
Failure of the monetary reform if 1947 lead to considerations about is repeating, which were concretized in
1958 by designs of new notes of 1-100 rubles. Their projects were also based on the models from the first decades
of the century, their enhanced the centralistic concept of
the sate (different views on Kremlin) and the dominant role
of ideology (V. I. Lenin’s portrait), but they abandoned the
irrationally excessive sizes of the paper money of 1947. The
projects preserved differ only in details from the realized
notes of 1961, only in the 25-ruble notes the individual
compositional elements has essentially been rearranged.
28
Pamätné mediniklové mince ZSSR
Памятные медноникелевые монеты СССР
Commemorative copper-nickel coins of USSR
Иван Иванович СИНЧУК
ул. Олшевского 6, кв. 53, 220073 Минск, Беларусь, e-mail: sintchouk@tut.by
V rokoch 1961-1991 vydali v ZSSR
jednu 10-kopejkovú, jednu 15-kopejkovú, jednu 25-kopejkovú, jednu
50-kopejkovú, 54 jednorubľových, 3
trojrubľové a 13 päťrubľových mediniklových pamätných mincí. Ich
vydávanie sa začalo v roku 1965
rubľovou mincou pri príležitosti 25.
výročia víťazstva nad Nemeckom.
Pamätné mince sa dostali do obehu
a ľudia si na ne privykli počínajúc
sériou z roku 1967 venovanou 50.
výročiu Októbrovej socialistickej revolúcie. Ako pamätné mince plniace
funkciu obeživa však možno považovať iba mince vydané v rokoch 1965,
1967, 1970 a 1975. Nasledujúce emisie predstavujú čisto pamätné mince, preto pri posudzovaní 26 rokov
dlhej histórie pamätných mediniklových mincí ZSSR je možné hovoriť
predovšetkým o ich umeleckej hodnote a vývine ich ideovej náplne.
Na pamätných minciach averz spája vo svojom obraze a nápisoch všetky
funkcie averzu a reverzu normálnych
mincí a uvoľňuje tak priestor pre výjavy vypovedajúce o pripomínanej
udalosti. V porovnaní s averzom obyčajných mincí, averz zobrazuje štátny znak zmenšený na 2/3 normálnej
veľkosti, kruhopis „Союз Советских
Социалистических Республик“ je
nahradený vodorovne umiestnenou
skratkou „CCCP“. Zvyšok voľného
priestoru v spodnej tretine mincového poľa, vypĺňajú prvky umiestnené
na reverze normálnych obehových
mincí – číselným vyznačením hodnoty, názvom peňažnej jednotky a rokom razby. Vynechaný bol iba ozdobný veniec.
Veľkú výpovednú hodnotu má
vývin hviezdičky ako interpunkčného znamienka alebo symbolu používaného na oddeľovanie jednotlivých prvkov obrazu na averze alebo
reverze. Tento symbol bol prevzatý
z normálnej obehovej rubľovej mince. Zdá sa, že neveľký okruh obrazov,
určený požiadavkami kladenými na
výtvarníka pri stvárňovaní obsahu
oficiálnej časti, obmedzenosť možností ich zobrazovať a požadovaná
strohosť štýlu, obrátila pozornosť výtvarníka na jediný element nemajúci
obsahový význam – na hviezdičku,
За период 1961-1991 гг. произведено
1 десятикопеечная, 1 пятнадцатикопеечная, 1 двадцатикопеечная, 1
пятидесятикопеечная, 54 рублевых,
3 трехрублёвых и 13 пятирублевых
медноникелевых коммеморативных монет. Выпуск начался рублем
1965 г. по случаю двадцатилетия
победы над Германией. Памятные
монеты вошли в обиход и стали
привычными начиная с серии
1967 г., посвященной 50-ле-тию
социалистической
Октябрьской
революции. Собственно к обслуживающим денежное обращение можно отнести лишь
вы-пуски 1965, 1967, 1970, 1975
гг. Последующие выпуски – это
чисто коммеморативные монеты,
поэтому следует, освящая 26летнюю
историю
памятных
медноникелевых монет СССР,
говорить прежде всего об их
художественных достоинствах и
эволюции реализованных в них
идей.
На памятных монетах аверс совмещает в своем изображении и
легендах все знаки и надписи аверса и реверса стандартных монет,
освобождая место для нанесения
изображения, которое будет говорить о памятном событии. От
аверса стандартных монет остался
уменьшенный до 2/3 герб, круговая
легенда «Союз Советских Социалистических Республик» превратилась в линейную аббревиатуру
«СССР», а оставшееся в нижней
трети монетного поля пространство занято элементами, которые
размещались на реверсе стандартного рубля: цифровым обозначением номинала, названием денежной
единицы и датой выпуска (исчез
лишь декоративный венок).
Весьма показательна эволюция
звездочки как знака интерпункции
в сплошную разделительную черту,
проходящую между аверсными и
реверсными элементами, которые
пришли со стандартного рубля. Кажется, что небольшой круг образов,
ограниченный наложенными на художника требованиями к представлению официальной части по содержанию, ограниченность по изо-
29
In the period 1961-1991, the following copper-nickel commemorative
coins were issued: one 10-kopeka
coin, one 25-kopeka coin, one 50-kopeka coin, 54 one-ruble coins, three
3-ruble coins and 13 five-ruble coins.
Their issue started in 1965 with a oneruble coin issued at occasion of the
25th anniversary of victory over Germany. The commemorative coins had
got in circulation and the people accustomed to them beginning with the
series of 1967, which was dedicated
to the October Socialist Revolution.
However, only the coins issued in
1965, 1967, 1970 and 1975 can be considered as the commemorative coins
fulfilling the role of currency. The
next series included only the purely
commemorative coins. Therefore,
when discussing the 26 years long history of issuance of commemorative
copper-nickel coins of USSR, we can
speak first of all about their artistic
value and development of the ideas
depicted.
In the commemorative coins, the
obverse unifies, in its picture and inscriptions, all functions of the obverse
and reverse of the usual circulating
coins and, in this way, it makes a free
place for depictions speaking about
the event commemorated. When comparing with the obverse of usual coins,
the obverse of the commemorative
coins depicts the state coat-of-arms
reduced to 2/3 of its normal size, the
circumscription „Союз Советских
Социалистических Республик” (=
Union of Soviet Socialist Republics)
is replaced by the horizontally placed
abbreviation “CCCP” (USSR). The rest
of free space in the lower third of the
coin field is filled by elements placed
on the reverse of the usual circulation
coins – the numerical indication of
values, name of currency unit and the
year of minting. Only the decorative
wreath was omitted.
A great informative value is manifested by development of the asterisk
as a punctuation mark or a symbol
generally used for separation of individual elements of the picture on the
obverse or reverse, which had been
taken from the usual circulation coins.
It seems that a limited choice of pic-
ktorá sa zmenila na krátku čiaročku
s kosoštvorcovým rozšírením, alebo
z toho istého dôvodu, na dlhú dvojitú čiarku.
Na pochopenie mechanizmu evolúcie obrazov treba urobiť osobitný
exkurz do histórie prvých mincí sovietskeho štátu. Je to paradoxné, ale
ako vzor pri navrhovaní štátneho
znaku SSSR slúžil výtvarníkovi znak
cárskeho Ruska, nenávidený novými
vládcami krajiny.
Podľa skúseností, pôvodné prvky pomerne vytrvalo kontaminujú
nové diela, čo sa týka aj viacerých
prvkov pamätných mincí. Nová
myšlienka mala vždy základ v starej
realite. Zdá sa byť pravidlom, že človek môže tvoriť iba v prostredí vzorov, ktoré si osvojil a ktoré vytvorilo
prostredie a doba, kombinujúc svoje
individuálne predstavy so „všeobecne zaužívanými“ vzormi.
Zaujímavý je vývoj vzťahu emitenta k pamätným minciam. Zatiaľ
čo do roku 1975 vydávanie pamätných mincí dôsledne sledovalo ideologické ciele a tieto mince boli
určené pre normálny peňažný obeh
s tým, aby prichádzali do rúk obyvateľstva a plnili propagandistickú
funkciu (náklad 50-100 miliónov
kusov), po roku 1975 si treba položiť otázku o prevahe iného účelu ako
politického. Štát využíval tezauračný
potenciál občanov na získanie úveru
a dokonca bezúročnej pôžičky. Mince vydávané v nákladoch 2-4 miliónov kusov v obehu takmer neostávali a obyvatelia si ich ponechávali na
pamiatku.
Plánované mediniklové jednorubľové mince s portrétmi bieloruských spisovateľov Ja. Kupalu a Ja.
Kolasa boli ešte zo zotrvačnosti vyrazené, ale už v iných štátoprávnych
pomeroch. Na minciach s ročníkom
1992 vyrazených v počte 1 milión
kusov nachádzame už nápis „БАНК
РОССИИ“ (Banka Ruska). Tým sa
zakončil plán emisie pamätných
mincí ZSSR.
бразительным возможностям, ибо
строгий стиль опять же задавался,
направил внимание художника на
единственный не несущий смысловой нагрузки элемент – звездочку,
которая стала короткой черточкой
с ромбическим утолщением, а затем, по той же причине, – длинной
двойной чертой.
Для понимания механизма эволюции образов необходим специальный экскурс в историю первых
монет советской державы. Парадоксально, но при создании герба
СССР у художника как образец
стоял перед глазами ненавистный
новому руководству страны герб
самодержавной России.
По наблюдениям, производные
образы довольно устойчиво контаминируют, что касается ряда элементов коммеморативных монет.
Новая идея всегда имела фундамент старой реальности. Представляется аксиоматичным, что человек может творить только в мире
усвоенных им образов, созданных
временем и средой, микшируя свои
индивидуальные образы и образы
«общего пользования».
Интересна эволюция отношения эмитента к коммеморативным
монетам. Если до 1975 г. выпуск памятных монет определенно преследовал идеологические цели и монеты предназначались для денежного
обращения, с тем, чтобы они попадали в руки населения и оказывали пропагандистское воздействие
(тираж 50-100 млн. экземпляров),
то после 1975 г. приходится ставить
вопрос о доминировании иной
цели, нежели политическая. Государство использовало тезаврационный потенциал населения страны для получения кредита и, даже,
безвозмездного займа. Монеты с
тиражом в 2-4 млн. экземпляров
в обращении практически не оставались, а оставлялись населением у
себя как сувениры.
Запроектированные к выпуску
в медноникелевом сплаве рублевики с портретами белорусских писателей Я.Купалы и Я.Коласа по инерции еще были выбиты, но выбиты
уже в ином государстве – на этих
монетах с датой «1992», вышедших
тиражом 1 млн. экземпляров, стоит надпись «БАНК РОССИИ». Так
закончилась коммеморативная монетная программа СССР.
30
ture elements, furthermore reduced
by the demands put on the designer
at presentation of the official part,
limited possibilities to depict them
and the demanded austerity of style
turned the designer’s attention to the
only element having no proper meaning – the asterisk, which changed to
a short line with a rhomboid enlargement or, from the same reason, to a
long double line.
In order to understand evolution
of depictions it is necessary to do a
special excursion into history of the
first soviet coins. It is paradoxical, the
former tsarist Russia’s coat-of-arm,
hated by the new rulers of the country, served to the designer as a model
at designing of the new coat-of arms
of USSR.
According to experience, the earlier elements contaminate the new
works for a relatively long time, inclusively of some elements of commemorative coins. A new idea is always
based on the earlier reality. It seems to
be a rule that one is able to create only
in the environment of schemes, which
one has identified with and which
originated from an environment or
epoch. One combines own ideas with
the “generally accepted” schemes.
Of interest is development of the
issuer’s attitude to the commemorative coins. Whereas until 1975 their
issue consequently pursued the ideological aims and the coins were determined for the normal circulation with
the goal to get in the hands of people
and to fulfill a propagandistic role
(issue of 50-100 millions of coins),
after 1975 there appears question of
predominance of other than political goals. The state used the hoarding
potential of the population to obtain
a credit or even an interest-free loan.
The coins having been issued in numbers of 2-4 millions almost did not get
into circulation and the people kept
them as souvenirs.
The planned issue of coppernickel one-ruble coins with portraits
of the Byelorussian writers Ya. Kupal and Ya Kolas has been still issued from inertia, but already in a
new state. The coins showing the
year 1992 and having been minted
in a number of 1 million pieces already bear the inscription “БАНК
РОССИИ” (Bank of Russia). In this
way the plan of issue of commemorative coins of USSR was finished.
Ikonografia slovenských obehových mincí z roku 1993
Iconography of Slovak coins from 1993
Peter ZORIČÁK
Archívna správa Ministerstva vnútra SR, Križkova 7, 811 04 Bratislava, e-mail: peter.zoricak@mvsr.vs.sk
História mincových platidiel Slovenskej republiky siaha
do roku 1992 v súvislosti s prípravami na vytvorenie nového štátu. Predstavitelia Štátnej banky československej
– Ústredie pre Slovensko sa v spolupráci s niekoľkými
osobnosťami politického života začali zamýšľať nad prípravou novej meny. Táto prípravná fáza nie je zachytená
písomne. Ako prvá pripadala do úvahy realizácia mincí
hlavne preto, že bola k dispozícii kremnická mincovňa
s celým svojím ľudským a technickým vybavením a zázemím. V tejto situácii sa kremnická mincovňa napokon
neocitla vo svojej dlhej histórii po prvý raz.
Za vôbec prvý reálny popud k realizácii slovenských
mincí bol telefonát Michala Kováča, vtedy predsedu federálneho parlamentu, riaditeľovi mincovne Ing. Mariánovi Paučovi dňa 8. októbra 1992 . Na pokyn riaditeľa
mincovne sa konalo stretnutie zamestnancov výtvarného
ateliéru pod vedením jeho vtedajšieho vedúceho Drahomíra Zobeka. Išlo čisto o okruh tém alebo reálií z histórie
územia Slovenska. Podľa názoru ŠBČS – ústredia pre Slovensko mali byť na minciach, pokiaľ ide o históriu, reálie od praveku po raný stredovek. Ďalšie novšie dejiny by
boli zobrazené na bankovkách. Popri histórii tam mohli
byť výjavy prírodné, etnografické a pod. Jednoducho išlo
o veci typické pre Slovensko a Slovákov a o také, ktoré by
mohli byť známe alebo mali možnosť osloviť svojou typickosťou alebo príťažlivosťou publikum nielen doma , ale aj
vo svete.
Išlo o úvahy, ako naplniť úlohy platidla z hľadiska jeho
praktických i spoločensko- kultúrnych funkcií. Veď minca alebo bankovka máva zväčša veľmi dôležitú úlohu byť
nosičom symbolov alebo ich predstáv o národnej alebo
štátnej identite.
Tematické okruhy boli spočiatku úplne voľné. Celá sústava budúcich platidiel sa vyvíjala doslova za pochodu,
lebo politický vývoj postupoval k vyhláseniu novej republiky k 1. januáru 1993.
Výsledkom prvej porady v ateliéri mincovne viedli
len k všeobecnej výmene názorov. Každý z výtvarníkov
si vybral ľubovoľný okruh tém. Na vypracovaní prvých
grafických návrhov mincí sa zúčastnili Mária Poldaufová, Milan Kožuch, Štefan Novotný a v neposlednom rade
Drahomír Zobek. Paralelne s vývojom v mincovni, alebo
ako reakcia naň, vznikli už v tejto fáze v prostredí ŠBČS
prvé témy, ktoré sa nakoniec realizovali na minciach. Bol
to kríž z Veľkej Mače, drevená kaplnka z košického múzea a asi aj Kriváň, nasledoval Devín, Madona z Kremnice z iniciatívy Drahomíra Zobeka, Venuša z Nitrianského
Hrádku a Biatec.
Postupne vznikala celá séria námetov. Milan Kožuch
si vybral typických predstaviteľov karpatskej fauny, Poldaufová napr. kaplnku, Kerákovho drotárskeho kohúta,
Novotný faunu a flóru. Jeho letiace orly našli uplatnenie
na prvej pamätnej dvestokorunovej minci na vytvorenie
Slovenskej republiky, ako aj na medaile pripomínajúcej jej
prvé výročie.
Postupne sa začal zužovať okruh námetov. ŠBČS vybrala nakoniec ako autora budúcich obehových mincí
History of coins of the Slovak Republic started in 1992 in
connection with preparation for creation of a new state.
Representatives of the State Bank of Czechoslovakia –
Center for Slovakia, in collaboration with some politicians
begun to think about preparation of a new currency.
This preparatory phase has not been recorded by written
documents. As the first step, preparation of coins came in
consideration, mainly because the Mint of Kremnica was
available with its personal and technical equipment and
background. The Mint of Kremnica has not got in such
a situation for the first time in its long history.
The first real stimulus to realization of the Slovak coins
was the telephone message of Michal Kováč, then the
president of the Federal Parliament, to Ing. Marian Paučo,
the Mint’s director, on 8 October 1992. On his demand,
a meeting of staff of the artistic atelier was hold under the
leadership of its head of that time, Drahomír Zobek. The
historical themes or artifacts from the territory of Slovakia
were discussed as possible motives to be depicted on the
coins. As to the history, according to opinion of the State
Bank of Czechoslovakia - the center for Slovakia, the artifacts
from prehistory up to the early medieval period should have
been depicted on the coins, whereas the modern history
should have been represented on the banknotes. Out of the
historical themes, the natural sceneries or ethnographical
motives also were considered to be represented on the
coins. Simply sad the things typical of Slovakia and Slovaks
or such things, whose typical features or attractiveness
could be known or could impression the public in Slovakia,
as well as abroad.
The ways how to fulfill the tasks of coins from the
viewpoint of their practical, social and cultural functions
were the main topic of discussion. As a matter of fact, a
coin or banknote has a very significant role as a medium for
spreading symbols or ideas of the national or state identity.
The choice of themes was very wide at the beginning.
The concept of system of the future coins developed rapidly,
as the political development tended to proclamation of the
new republic on 1 January 1993.
The first meeting of the artists resulted only in a change
of general opinions. Each of them chose his field of
theme optionally. The first graphical assays of coins were
elaborated by Mária Poldaufová, Milan Kožuch, Štefan
Novotný and as the last but not last by Drahomír Zobek.
Simultaneously with the development in the mint or as
a reaction on it, the first themes were proposed by the State
bank already in this phase. They were eventually realized
on the coins. It was the cross from Veľká Mača, wooden
chapel from the museum of Košice and probably the
mount Kriváň, followed by the castel of Devín, Madonna
of Kremnice suggested by Drahomír Zobek, Venus from
Nitriansky Hrádok and Biatec. Gradually a complete series
of themes was suggested. Milan Kožuch choose the typical
representatives of the Carpathian fauna, Mária Poldaufová
the chapel and wire cock of the artist tinker Kerák, Štefan
Novotný the fauna and flora. His flying eagles were realized
on the first commemorative 200-crown coin issued at
31
slovenskej korunovej meny vedúceho výtvarného ateliéru
Mincovne Kremnica, š.p., Drahomíra Zobeka. Ten pripravil na popud banky aj model jednohalierovej mince ako
najnižšej jednotky budúcej meny. Na modeli mal byť pôvodne lipový lístok. Nakoniec tam našiel svoje miesto artefakt z doby bronzovej, pripomínajúci tvarom lístok lipy.
Od úmyslu vydať jednohalierovú mincu nakoniec zišlo.
Do konca novembra 1993 sa ustálila konečná predstava o sústave budúcich slovenských mincí s krížikom
z Veľkej Mače z 10. storočia, keltská minca typu Biatec na
päťkorunáku, Venuša z Nitrianskeho Hrádku na dvojkorunáku. Na jednokorunáku je zobrazená podoba drevenej
plastiky Madony z Kremnice z konca 15. storočia. Päťdesiathalierová minca nesie vyobrazenie tzv. Panenskej vežičky z Devínskeho hradu, dvadsaťhaliernik s Kriváňom
a desaťhaliernik so zvoničkou. Vôbec prvá prezentácia
modelov prvých štyroch slovenských mincí aj s textami
o ich historickom pozadí sa konala 23. januára 1993 pri
príležitosti razby prvých desaťkorunových mincí.
Po uverejnení vzhľadu mincí a ich uvedení do obehu
vyšiel v tlači celý rad článkov a štúdií. Vari najviac polemických reakcií vyvolala podoba Madony z Kremnice na
jednokorunovej minci.
Celkovo však nové slovenské mince prijalo publikum priaznivo. Posilňovaním rastu hospodárstva došlo
aj k upevňovaniu slovenskej meny tak, ako znelo želanie
v slávnostnom texte prednesenom pri slávnosti razby prvých desaťkorunákov.
Vari vrcholom ocenenia sústavy slovenských mincí je
kolektívne porovnanie sústav českých a slovenských mincí špičkovými českými odborníkmi. Slovenské mince toto
grémium ocenilo oveľa vyššie ako ich domáce.
S dávkou nostalgie budeme spomínať na túto svojráznu a skutočne vydarenú sústavu slovenských mincí po
prijatí eura.
occasion of proclamation of the Slovak Republic, as well as
on the medal commemorating the first anniversary of its
proclamation. The scale of themes was gradually reduced.
Finally, the State Bank chose Drahomír Zobek, the head of
the artistic atelier of the Mint of Kremnica, to be author of
the future circulation coins of the Slovak crown currency.
On the demand of the bank he also prepared a model of
one-heller coin as the lowest denomination of the new
currency. Originally a lime leaf should be on the model.
However, eventually a bronze period artifact resembling
a lime leaf was depicted there. The intention to issue the
one-heller coins has not eventually been realized.
Since late November 1993 the final concept of the
system of future Slovak coins stabilized: 10-crown coin with
the cross from Veľká Mača from 10th century, 5-crown coin
with a Celtic Biatec-type coin, 2-crown coin with the Venus
from Nitriansky Hrádok, 1-crown coin with the Madonna
of Kremnica from the late 15th century, 50-heller coins with
the s.c. Virgin’s tower from the castle of Devín, 20-heller
coin with the mount Kriváň and the 10-heller coin with the
wooden bell-tower. The models of the first four Slovak coins
with the texts illustrating their historical background were
presented on 23 January 1993, at occasion of beginning of
minting the first 10-crown coins.
After publishing of the coin designs and their putting
in circulation many articles and studies appeared. Probably
the Madonna of Kremnica on the 1-crown coin evoked the
most polemic reactions.
However, in general the new Slovak coins were positively
accepted by the public. The strengthened economy also
resulted in strengthening of the Slovak currency, in
accordance with the wish expressed in the celebration text
presented at celebrations of beginning of minting of the
first 10-crown coins.
Perhaps highest appreciation of the system of Slovak
coins resulted from the collective comparison of the
systems of the Czech and Slovak coins by the prominent
Czech specialists. This board appreciated the Slovak coins
higher than the domestic coins.
After introduction of euro, we will remember this
characteristic and really successful system of the Slovak
coins with nostalgia.
32
Architektúra na bieloruských papierových platidlách (1992-1999)
Архитектура на белорусских бонах (1992-1999 годы)
Architekture on the Belarussian paper money (1992-1999)
Aleksandr Bajura & Ljudmila BAJURA (АЛЕКСАНДЕР БАЮРА & ЛЮДМИЛА БАЮРА
ул. Орловска 14 “Б”, кв 46, г. Брест-28, 224028 Беларусь, e-mail: hingan@tut.by
Architektúrou chápeme sústavu budov a zariadení, prispôsobujúcich prostredie životu a činnosti ľudí. Ide o
jednotlivé budovy, skupiny budov, námestia a bulváre,
parky, športové zariadenia, sídliská i celé mestá. Každé zo
zariadení má svoju určenú funkciu pre každodenný život,
prácu, oddych, výučbu, obchod, dopravu a pod. Ich neodmysliteľnými vlastnosťami sú stálosť a nevyhnutnosť
pre obyvateľov. Okrem toho sa tieto budovy a zariadenia
vyznačujú krásou a schopnosťou vyvolávať u pozorovateľov určité nálady a pocity. Práve tieto vlastnosti posúvajú
architektúru do umeleckej polohy a tak, ako každá oblasť
umenia, je aj architektúra tesne zviazaná so životom spoločnosti, jej názormi a ideológiou.
Budovy a ich zoskupenia vyznačujúce sa najlepším riešením, sa chápu ako symboly štátov a národov. Výnimkou
nie je ani Bielorusko. Preto zobrazenia architektonických
pamiatok, budov a ich celkov našli uplatnenie aj ako motívy vyobrazené na bieloruských papierových platidlách.
Sovietske vedenie na čele s M. S. Gorbačovom sledovalo vyhlásením politiky „perestrojky“zdokonalenie
socializmu a ďalšie napredovanie ZSSR na ceste pokroku
a demokracie. Avšak nekompetentnosť vedúcich kruhov
ZSSR viedla k opačnému výsledku. Namiesto pokroku
zachvátila krajinu hlboká kríza vo všetkých oblastiach
činnosti, vrátane sféry peňažného obehu. Na sile naberali centralistické tendencie a zároveň rástli separatistické
nálady vo všetkých zväzových republikách. Prejavilo sa to
i budovaním republikových orgánov riadiacich peňažný
a úverový systém. V súhlase s tým v Bieloruskej SSR prijali
14. decembra 1990 zákon o založení Národnej banky.
Neschopnosť Moskvy zásobiť zväzové republiky hotovými peniazmi, viedla k vydávaniu vlastných peňazí
v rade republík. To priviedlo bieloruské vedenie k úvahám
o vlastnej sústave peňažných znakov a cenných papierov.
Preto začiatkom roku 1991 bolo vytvorené Hlavné riaditeľstvo ceninovej tlačiarne (Goznak) pri Soviete ministrov
Bieloruskej SSR.
Rozpad ZSSR v decembri 1991 prinútil bývalé sovietske republiky začať v plnom rozsahu s výrobou vlastných
peňažných znakov. Prirodzene, každý nový nezávislý štát
sa usiloval vtisnúť svojím peniazom národný ráz. Vo väčšine krajín vo svete sa na platidlách zobrazujú vynikajúci vedci, predstavitelia kultúry, štátnici a ďalší vynikajúci
predstavitelia národa. V Bielorusku vzťah k mnohým
historickým osobnostiam v rôznych vrstvách spoločnosti
bol a stále ostáva nejednoznačný. Preto sa rozhodlo vôbec
nepoužívať na bankovkách portréty, ale zobraziť na nich
neutrálne témy – živočíchy, charakteristické pre faunu Bieloruska a pamätníky bieloruskej architektúry.
Národná banka Republiky Bielorusko začala svoju
emisnú činnosť na jar 1992, keď 29. apríla rozhodli o vydaní národnej bieloruskej meny - platobných listov Národnej
banky Republiky Bielorusko.
Na denomináciách od 50 kopejok do 100 rubľov bola
zobrazená celá zoologická záhrada – veverica, zajac, bobry,
vlky, rys s mláďatmi, los, medveď a zubor. Rastúca inflá-
Architecture means, in this case, a system of buildings and
equipments adopting the environment to the life and activity of people. It includes individual buildings, groups of
buildings, places, avenues, parks, sport grounds, housing
establishments and complete towns. Each of the equipments has its determined function for the every-day life,
work, relaxing, teaching, trade, transport etc. Its integral
feature is stability and usefulness for the people. Beside it,
these buildings and equipments manifest a beauty and
ability to evoke certain feelings and attitudes in the observers. Just these features shift the architecture in position of
an art and thus, similarly as any other field of the art, the
architecture is closely joint with the society’s life, opinions
and ideology.
Buildings and their assemblages manifesting the best
solutions are taken as symbols of states and nations. Neither Belarus is an exception. Therefore depicting of architectural monuments, buildings and their complexes has
found a role of motives depicted on the Belarussian paper
money.
By means of proclamation of the “perestroika” politics
(politics of transformations), the soviet leadership intended to improve socialism and to support further progress of
USSR on the way of progress and democracy. But incompetence of the leading circles of USSR led to an opposite
result. Instead of progress, the country fell into a deep crisis
in all fields of activity, inclusively of the currency circulation. The centralistic tendencies become stronger, whereas
the separatist efforts increased in all union republics. It was
also manifested by founding of the republic organs managing the currency and credit systems. In accordance with
it, on 14 December 1990 the Republic Belarus adopted the
law about founding the National Bank.
The Moscow’s inability to provide the union republics
with cash led to issuing of proper money in many of them.
It inspired the Belarussian leadership to consideration
about its own system of money and stocks. Therefore the
Main Directory of the Security Printing Office (Goznak)
was created at Ministerial Council of Belarussian SSR.
Dissolution of USSR in December 1991 forced the former soviet republics to start issuance of their own money
in full extent. Of course, every newly independent state aspired to imprint its own national character to its money.
In most of the world’s countries the outstanding scientists,
representatives of culture, statesmen and other outstanding
representatives of the nation are depicted on the money.
In Belarus the attitude to many historical personalities was
and continues to be ambiguous. Therefore it was decided to
avoid to depict portraits on the banknotes and to replace
them with neutral themes – animals characteristic for the
fauna of Belarus and monuments of the Belarussian architecture.
National Bank of Belarus started its issuing activity in
spring 1992, when they decided, on 29 April, to issue the
national Bielorussian currency – the currency note of the
National Bank of Belarus.
33
On the denominations ranging from 50 kopecks to
100 rubles there was depicted an entire zoological garden
– squirrel, hare, wolfs, lynx with chicks, elk, bear and bison. Increasing inflation forced the National Bank of Belarus to issue higher denominations. On 8 December 1992
it issued banknotes of 200 and 500 rubles, which finished
the “zoological” serioes of Belarussian notes and started the
architectural series. An answer on reasons of this change
in appearance of the Belarussian notes can be found in
remembrances of E. M. Serpikov, the former head of production department of Goznak: “they had begun from the
squirrel, as one of the smallest and most abundant animals,
and followed according to increasing body size of the animals depicted: hare, wolfs, lynx, elk, bear and bison. The
100-ruble denominations had exhausted the list of widely
distributed animals. But we did not intent to depict the
rare animals on the banknotes, the more that the inflation
required higher denominations. Then it had been decided
to depict architectural complexes, historical monuments
and churches on the banknotes. These buildings had to be
generally acknowledged and, at the same time, they had to
represent characteristic symbols of the country. In this way,
the Railway Station Square in the capital, the building of
Academy of Sciences and the Victory Square appeared on
the Belarussian banknotes.
In the years 1992-1999, altogether 10 banknotes depicting the architectural monuments were issued. Bellow we
present denomination, date of issue, the monument name
and brief data about it (period of constructing, architect
– author of project, a brief description).
cia donútila Národnú banku Republiky Bielorusko vydávať
vyššie nominále. 8. decembra 1992 dali do obehu bankovky v hodnote 200 a 500 rubľov, ktoré ukončili „zoologickú“ sériu bieloruských platidiel a začali „architektonickú“.
Odpoveď na otázku príčin zmeny vzhľadu bieloruských
platidiel možno nájsť v spomienkach E. M. Serpikova, bývalého vedúceho výrobného oddelenia Goznaku: „Začali
od veveričky, ako jedného z najmenších a najrozšírenejších
živočíchov a pokračovali podľa rastúcej veľkosti zobrazených živočíchov: zajac, bobor, vlk rys, los, medveď a zubor.
Storubľovou denomináciou sa zoznam široko rozšírených
živočíchov vyčerpal. Vzácnych živočíchov sme na bankovkách zobrazovať nechceli. Tým viac, že inflácia vyžadovala
stále vyššie denominácie. Vtedy sa rozhodlo zobrazovať architektonické celky, historické pamätníky a kostoly. Tieto
budovy mali byť uznávané a súčasne mali predstavovať charakteristické symboly krajiny. Takým spôsobom sa na našich peniazoch objavilo Predstaničné námestie v hlavnom
meste, budova Akadémie vied a Námestie víťazstva...“
V rokoch 1992-1999 bolo vydaných dovedna 10 bankoviek s vyobrazením architektonických pamätníkov. Nižšie uvádzame nominále, dátum vydania, názov pamätníka
a stručné údaje o ňom (doba stavby, architekt – autor projektu, stručný opis).
200 rubľov, 8. december 1992
Predstaničné námestie v Minsku, začalo sa formovať v 70.
rokoch 19. storočia, súčasnú podobu získalo v rokoch 19481956 (architekti B. Rubanenko, L. Golubovskij, A. Korabel‘nikov, L. Usova. V. Gerasčenko). V súčasnosti námestie
predstavuje reprezentatívny vstup do mesta zo železničnej
stanice. Hlavným kompozičným prvkom sú dve veže, vysoké 11 m, vyrastajúce na rohoch päťposchodových obytných
domov rozmiestnených symetricky po námestí.
500 rubľov, 8. december 1992
Námestie víťazstva v Minsku, do r. 1954 sa nazývalo Kruhové námestie, začalo sa formovať v roku 1939 a ďalej v r.
1946 podľa projektu architektov N. Androsova, N. Trahtenberga a ďalších. Námestie sa stalo ozajstným námestím
víťazstva s pamätníkom, ktorý je charakteristickou vizitkou
Minska.
1000 rubľov, december 1993
Budova Predsedníctva Akadémie vied Bieloruska v Minsku, projekt architekta G. Lavrova vznikol v rokoch
1931-1932. Základom kompozičného riešenia je sústava
samostatných pavilónov a budov. V rokoch 1934-1935
projektovanie a stavba prebiehala pod dozorom známeho
sovietskeho architekta I. Langbarda, ktorý čiastočne zmenil pôvodné umiestnenie budov a objemovo priestorovú
kompozíciu doplnil mohutnou dvojradovou kolonádou,
ktorá dodala hlavnej budove slávnostnosť a monumentálnosť. Hlavná budova, poškodená v rokoch Veľkej vlasteneckej vojny a obnovená v roku 1949, bola začlenená ako
jeden z dominantných bodov do zástavby Leninského
prospektu, teraz Prospektu nezávislosti.
5000 rubľov, apríl 1994
Trojické predmestie v Minsku, pamätník architektúry 18.
storočia. Začalo sa formovať v 16. storočí a konečnú podobu dostalo v 19. storočí. V pozadí je na bankovke zobrazená Trojická kláštorná bazilika.
20 000 rubľov, 1994
Budova Národnej banky Republiky Bielorusko v Minsku,
postavená v r. 1947-1952. Architekt M. Parusnikov. Štvorpodlažná nárožná budova. V architektonickom riešení
sú použité prvky klasicizmu a renesancie, ktoré dodávajú
budove monumentálnosť a slávnostnosť. Na fasáde hrá
významnú úlohu súhra korintských stĺpov a veľkých ob-
200 rubles, 8 December 1992
Railway Station Square in Minsk, it started to be built up in
1870-s, it got its present form in 1948-1956 (architects B.
Rubanenko, L. Golubovskiy, A. Korabel‘nikov, L. Usova. V.
Geraschenko). At present this square is a representative entry into the city center from the railway station. The main
composition elements are two towers with a height of 11
m erected on the corners of five-floor living houses placed
symmetrically on the square.
500 rubles, 8 December 1992
Victory square in Minsk, until 1954 it was called Circular
square, it started to be built up in 1939 and furthermore
in 1946 according to project of architects N. Androsov, N.
Trahtenberg and others. The square has become the true
square of victory and monument representing the city of
Minsk.
1000 rubles, December 1993
Building of Presidium of Academy of Sciences of Belarus
in Minsk, the project by the architect G. Lavrov arose in
1931-1932. The base of its composition concept is a system
of independent pavilions and buildings. In 1934-1935, the
projecting and construction run under supervision of the
known soviet architect I. Langbard, who partly changed
the original placement of the buildings and completed the
volu-me and spatial composition by an impressive two-row
co-lonnade that gives a ceremonial and monumental character to the main building. The main building, damaged in
the years of The Great Patriotic War and reconstructed in
1949, was included as one of the dominant elements into
building of the Lenin’s Avenue, now the Independence Avenue.
5000 rubles, April 1994
The Trinity Suburb in Minsk, monument of architecture of
18th century. It started to be formed in 16th century and has
got its final appearance in 19th century. In the background
the Trinity Monastery Basilica.
34
lúkových okenných otvorov, medzi stĺpmi a polkruhovými oblúkmi. Budova je zakončená zložitou atikou, rímsou
a parapetom.
50 000 rubľov, 15. septembra 1995
Cholmská brána Brestskej pevnosti. Brestskú pevnosť ako
súbor opevnení postavili v 30. rokoch 19. storočia. Cholmská brána spájajúca pevnosť s Volynským opevnením je
charakteristickým symbolom celého pamiatkového komplexu „Brestská pevnosť – hrdina“.
100 000 rubľov, 1996
Budova Štátneho akademického veľkého divadla opery
a baletu v Minsku, stavba prebiehala v rokoch 1936-1937,
otvorenie v roku 1939. Architekt I. Langbard. Základnú
kompozíciu hlavného priečelia divadla vytvárajú tri valcovité hmotnostné celky, rôzneho priemeru a výšky, položené
jeden nad druhým. Jednotný štýl vertikálnych prvkov dáva
budove jednotný vzhľad a meradlo.
500 000 rubľov, 1. decembra 1998
Republikový palác kultúry odborov v Minsku, budovu postavili v roku 1954. Architekt V. Eršov. Priečelie, stvárnené
v podobe desaťstĺpovej krytej galérie (portiku) završujú tri
súsošia (sochári V. Popov, A. Glebov, S. Selichanov).
1 000 000 rubľov, 30. apríla 1999
Budova Národného umeleckého múzea Republiky Bielorusko v Minsku. Budovu postavili v roku 1957. Architekt
M. Baklanov. Dvojposchodová budova obdĺžnikového pôdorysu je čiastočne zastrešená sklenenou kupolou. Hlavná fasáda vychádza z klasického štýlu. Hlavný vchod tvorí nehlboká lodžia s kolonádou, ktorú na bokoch lemujú
hladké steny s hlbokými zdobenými nikami, v ktorých sú
umiestnené súsošia „Sochárstvo“ a „Maliarstvo“ (sochári
S. Adaškevič, P. Belousov, M. Roberman). Tympanon je
zavŕšený sochou ženy s vencom, ktorá symbolizuje rozkvet
umenia v Bielorusku (sochár A. Bembeľ).
5 000 000 rubľov, 4. septembra 1999
Budova športového paláca v Minsku, postavená v roku
1966 podľa projektu bieloruských architektov S. Filimonova a V. Malyševa v centre mesta Minsk, na ulici Parková
magistrála (dnes Prospekt víťazov). Je to najväčšie kryté
viacúčelové zariadenie v Bielorusku a zároveň prvé postavené podľa nových asymetrických projektovo-technologických princípov. Variabilnosť sály a a arény umožňuje organizovať podujatia v 22 druhoch športov ako aj rozličné
masové podujatia – koncerty, schôdze a zhromaždenia.
20 000 rubles, 1994
Building of the National Bank of Republic Belarus in
Minsk, built up in 1947-1952, architect M- Parusnikov.
Four-floor corner building. The elements of classicism
and renaissance used in its architectural concept provide
this building with celebration and monumental character.
Harmony of alternating Corinth style columns and large
window openings with semicircular arch plays a significant
role in the façade. The building is toped by a complex attic,
cornice and parapet.
50 000 rubles, 15 September 1995
Cholm Gate of the Brest Fortress. The Brest fortress was
built up as a fortification system in 1830-s. The Cholm gate
connects the fortress with the Volynia fortification and represents a characteristic symbol of the entire monumental
complex the “Brest Fortress – Hero”.
100 000 rubles, 1996
Building of the State Academic Great Theater of Opera and
Ballet in Minsk, construction run in 1936-1937, opened in
1939. Architect I. Langbard. The principal composition of
the main façade consists of the cylindrical mass units of
different diameter and height, being mutually superposed.
The uniform style of vertical elements provides the building with homogeneous appearance and harmony.
500 000 rubles, 1 December 1998
The Republic Palace of Culture of Trade Unions in Minsk,
built up in 1954. Architect E. Ershov. The Façade consisting
of a portico with ten columns is crowned by three statues
(sculptors V. Popov, A. Glebov, S. Selikhanov)
1 000 000 rubles, 30 April 1999
Buildings of the National Museum of Arts of the Republik Belarus in Minsk. Built up in 1957. Architect M. Baklanov. The two-floor building of rectangular ground plan is
partly covered by a glass cupola. The main façade concept
comes from the classical style. The main entry consists of
a hallow lodge with colonnade, which is bordered on both
sides with smooth walls decorated by deep niches where
are placed allegories of “Sculpture“ and “Painting” (sculptors S. Adashkevich, P. Belousov, M. Roberman). The tympanum is crowned by sculpture of a woman with wreath,
who symbolizes flourishing of arts in Belarus (sculptor
A Bembeľ).
5 000 000 rubles, 4 September 1999
Building of the Sport Palace in Minsk, finished in 1966,
according to project of the Belarussian architects S. Filimonov and V. Malyshev in Minsk center, at the street Park
Avenue (now the Victory Avenue). It is the largest covered
multifunction facility in Belarus. It was constructed according to new asymmetrical project and technological
principles. Variability of the hall and arena allows organizing competitions in 22 sport kinds as well as different mass
actions – concerts and meetings.
35
Ukrajinské pamätné mince v rokoch 1995-2007
Украинские памятные монеты в 1995-2007 гг.
Ucrainian commemorative coins in 1995-2007
Oleg Georgiovič KALINIČENKO1), Ivan Andriovič ŠUMJANSKIJ2) & Stepan Michailovič GNATJUK3)
(Oлег Георгiйoвич КАЛIНIЧЕНКО Иван Андрiйoвич ШУМЛЯНСЬКИЙ & Степан Михайлович ГНАТЮК)
ул. Гоголь, дом 3а, кв. 28а, 79007 Львiв, e-mail: kog_50@svitomline.con
ул. Героев Обороны, дом 5, кв. 18, 01127 Киев, e-mail: - - 3)
ул. Костеливка, дом 42, кв. 33, 79012 Львiв, e-mail: gnatyuk.stepan@mail.ru
1)
2)
Ukrajina získala nezávislosť v roku
1991, po rozpade ZSSR. Začiatkom
roku 1992 zaviedli na miesto sovietského rubľa dočasnú menovú jednotku karbovanec. V dňoch 2. -16.
septembra 1996 sa tu uskutočnila menová reforma, pri ktorej bola zavedená nová menová jednotka s tradičným
názvom hrivna.
Ešte pred uskutočnením menovej
reformy bola na Ukrajine vydaná 7.
mája 1995 prvá pamätná mediniklová
minca venovaná 50. výročiu víťazstva
vo Veľkej vlasteneckej vojne. Vyrazili
ju v Rusku, v Moskovskej mincovni,
kde pre Ukrajinu vyrazili celkom šesť
niklových a tri strieborné pamätné
mince.
Pamätné mince pre Ukrajinu razila v tom čase aj Mincovňa Kremnica,
konkrétne v roku 1996 to boli mince
pripomínajúce Lesju Ukrainku, Michaila Hruševského, arborétum Sofievka a Desjatinný chrám a v roku
1997 Jurija Kondratjuka, Solomiju
Krušelnickú a Prvé výročie prijatia
ukrajinskej ústavy.
Mince venované pamiatke vzniku
OSN vyrazili v Anglicku, v Kráľovskej
mincovni v Berminghene.
Varšavská mincovňa razila pre
Ukrajinu mince venované 10. výročiu černobyľskej katastrofy, Storočnici
novodobých olympijských hier, prvej
samostatnej účasti Ukrajiny na 27.
olympiáde v Atlante, Petrovi Mohylovi, Kazaku Mamajovi, Spasskému
chrámu v Černihove a 200. výročiu
Kijevských kontraktačných trhov.
Zlaté mince pripomínajúce Tarasa Ševčenka, Pečorskú lavru v Kijeve
a Orangu sa v roku 1996 razili vo Viedenskej mincovni.
Prvú pamätnú mincu s hodnotou vyjadrenou v hrivnách vyrazili
v Kremnici. Ide o 2-hrivnovú mincu
venovanú 200 rokom existencie jedného z najkrajších arborét na Ukrajine, Sofievke. Vydali ju v roku 1996.
V roku 1997 vydali aj prvé zlaté
ukrajinské mince - Taras Ševčenko a
Pečorská lavra v Kijeve.
После распада Советского Союза в
1991 г. Украина получила государственную независимостьв. В начале 1992 г.
вместо Советской денежной единицы
– рубль в Украине до про-ведения
денежной реформы была введена
в обращение временная денежная
единица – карбованец a 2 - 16 сентября 1996 г. в Украине была проведена
денежная реформа, в обращение была
введена национальная валюта с традиционным названим – гривня.
Еще до проведения денежной
реформы на Украине 7 мая 1995 года
на Украине в обращение была введена
первая юбилейная мельхиоровая монета, которая посвящена 50-летию победы в Великой Отечественной войне.
Эта монета была отчеканена в России
на Московском монетном дворе. Всего
на Московском монетном дворе для
Украины было отчеканено 6 монет с
мельхиора и 3 монеты с серебра.
Не обходимо отметить, что некоторые первые монеты, а именно: в 1996
году - Леся Украинка, Михаил Грушевский, Софиевка, Десятинная церьковь
и в 1997 году - Юрий Кондратюк, Соломия Крушельницкая и Первая годовщина конституции Украины были
отчеканены в Словакии на Кремнецком монетном дворе.
Монеты посвященные 50 годовщине образования ООН были отчеканены в Англии на Королевском монетном дворе в Бирмингеме.
На Варшавском монетном дворе
в Польше для Украины чеканились
такие монеты как 10-годовщина Чернобыльськой катастрофы, 100-летие
Олимпийских игр современности, перове участие Украины в летних XXVI
Олимпийских играх в Атланте, Петро
Могила, Казак Мамай, Спасский собор в Чернигове и 200 лет Киевской
контрактовой ярмарке.
Золотые монеты: Тарас Шевченко,
Киево - Печерская Лавра и Оранта
– чеканились в 1996 году в Австрии на
Венском монетном дворе.
Первая юбилейна монета гривневого номинала (до этого времени де-
36
Ukraine became independent in 1991,
after disintegration of USSR. In early
1992 the Sovier rouble was replaced
by an interim monetary unit - karbovanets. On 2-16 September 1996, a
monetary reform was executed, during which the new currency was introduced, with the traditional name
hrivna.
Still before the reform, the first
copper-nickel commemorative coin
dedicated to the 50th anniversary of
Victory in the Great Patriotic War was
issued on 7 May 1995. It was minted
in the Mint of Moscow, which made
altogether six copper-nickel and
three silver commemorative coins for
Ukraine.
Commemorative
coins
for
Ukraine were also minted in Slovakia, in the Mint of Kremnica. Concretely the coins commemorating
Lesja Ukrainka, Mikhail Hrushevski,
arboreta of Sofievka and Deshjatinniy chram church were minted there
in 1996, while in 1997 the coins dedicated to Yuriy Kondratyuka, Solomiya
Krshelnitska and the first anniversary
of adopting of the Constitution of
Ukraine.
The coins dedicated to memory of
founding UNO were minted in England, in the Royal Mint of Birmingham.
The mint of Varsovia produced the
Ukrainian coins dedicated to 10th anniversary of the catastrophe of Chernobyl, Centenary of modern Olympic
games, the first independent participation of Ukraine on 27th Olympiad in
Atlanta, Peter Mohyla, Kazak Mamay,
Spasskiy chram church in Chernyigov
and 200th anniversary of the Contract
Trade Fairs of Kiev.
The golden coins dedicated to
Taras Shevschenko, Pechorska lavra
in Kiev and Orang were minted in Vienna in 1996.
The first commemorative coin
denominated in hrivna was minted
in Kremnica. It was the 2-hrivna
coin from 1996 dedicated to 200
years of existence of Sofievka, one
V rokoch 1995-1997 Národná
banka Ukrajiny vydala celkom 38
mincí pre zberateľov venovaných 27
témam. Boli predstavené na medzinárodných numizmatických fórach
v USA, Švajčiarsku a Číne, kde sa tešili
veľkému záujmu mnohých zberateľov
z celého sveta.
V roku 1997 sa na Ukrajine odohrala veľká udalosť – v novembri začala svoju činnosť prvá prevádzka
Kyjevskej mincovne, kde pomocou
súčasných technológií začali raziť
ukrajinské pamätné a jubilejné mince
zo zlata, striebra a iných kovov, drobné obehové mince, ostatné numizmatické predmety upomienkového
charakteru, ako aj medaily a štátne
vyznamenania.
Doteraz na Ukrajine vydali 180
jubilejných a pamätných mincí z mediniklu (17 mediniklových, 11 bimetalických (medinikel a severské zlato),
120 strieborných, šesť bimetalových
mincí z drahých kovov (striebro a zlato) a 27 zlatých mincí.
Treba podotknúť, že všetky jubilejné a pamätné mince sa vydávajú
v rôznych tematických radoch a to:
vynikajúce osobnosti Ukrajiny, ukrajinské vysoké školy, obnova ukrajinskej štátnosti, hrdinovia kozáckeho
obdobia, sídelné mestá hajtmanov,
duchovné poklady Ukrajiny, znaky zvierokruhu, kniežacia Ukrajina,
ukrajinské lietadlá, ukrajinské mestá –
hrdinovia, prelom tisícročí, najmenšia
zlatá minca, ľudové hudobné nástroje,
ukrajinské sviatky, pamiatky dávnych
kultúr na Ukrajine, architektonické
pamiatky na Ukrajine, slávne ukrajinské rody, šport, historické ukrajinské
mestá, flóra a fauna, 2000. výročie narodenia Ježiša Krista.
Tvorivé experimenty umelcov
a sochárov a ich profesionálne majstrovstvo otvárajú Ukrajine cestu k
dosiahnutiu vedúceho postavenia na
numizmatickom trhu. Potvrdzuje to
skutočnosť, že minca pripomínajúca 2000. výročie Kristovho narodenia zvíťazila v medzinárodnej súťaži
„minca roka“ v kategórii „najinventívnejšia minca“.
нежной единицей в Украине был карбованец) была отчеканена в Словаки.
Это мельхиоровая монета номиналом
2 гривны и посвячена 200-летию одного из найкрасивейших дендрологических парков Украины - „Софиевка”. Монета введена в обращение в 1996 году.
В 1997 году в обращение были
введены первые украинские золотые
монеты - „Т. Г. Шевченко” и „Киево Печерская Лавра”. В 1995 - 1997 годах
Национальный банк Украины выпустил 38 колекционных монет 27 наименований. Они были представлены на
международных
нумизматических
форумах в США, Швейцарии и Китае
где вызвали большой интерес у многих
колекционеров мира.
В 1997 году на Украине произошло еще одно важное событие - в ноябре была введена в действие первая
очередь Киевского Монетного двора,
где на базе современных технологий
начали чеканить памятные и юбилейные монеты из золота, серебра, других
металлов, разменные монеты для обихода, другую сувенирную нумизматическую продукцию, а также медали и
государственные награды.
На сегодняшний день в Украине
выпущено в обращение 180 юбилейных и памятных монет из медноникелевого сплава (17 мельхиоровых, 11
биметаллических (мельхиор + нордик), все остальные из нейзильбера),
120 серебряных, 6 биметаллических
монет из драгоценных металлов (серебро + золото) и 27 золотых.
Необходимо отметить, что все
юбилейные и памятные монеты выпускаются разными сериями, а именно: выдающиеся личности Украины,
высшие учебные заведения Украины,
возрождение украинской государственности, герои казацкого периода,
гетманские столицы, духовные сокровища Украины, знаки зодиака, княжеская Украина, самолеты Украины,
города – герои Украины, на меже тысячелетий, наименьшая золотая монета,
народные музыкальные инструменты,
обрядные праздники Украины, памятники давних культур Украины, памятники архитектуры Украины, славные
роды Украины, спорт, старинные города Украины, восточный календарь,
флора и фауна, 2000-леттие Рождества
Христова.
Творческие поиски художников
и скульпторов, их професиональное
мастерство дают возможность нашей
стране стать одним из лидеров на нумизматическом рынке. Подтверждением этого является то, что монета
«2000-летие Рождества Христова» в
2000 году признана победительницей
в международном конкурсе «Монета
года» в номинации «Найвдохновляющая монета».
37
of the most beautiful arboretums of
Ukraine.
In 1997 the first Ukrainian golden
coins were issues – Taras Shjevchenko
and Pechorska Lavra in Kiev. In 19951997 the National Bank of Ukraine
issued altogether 38 collector coins
dedicated to 27 themes. They were
presented on international numismatic forums in USA, Switzerland
and China, where they evoked a great
interest of collectors from the whole
world.
In 1997 a great event took place in
Ukraine – in November the first part
of the Mint of Kiev was put in operation. By means of modern technology
it began to mint Ukrainian commemorative and jubilee coins from gold,
silver and other metals, small change
coins, various numismatic objects of
souvenir character, as well as medals
and state decorations.
Up to present 180 jubilee and
commemorative coins were issued in
Ukraine, among which 28 were from
copper-nikel (17 from pure coppernickel and 11 bimetallic – coppernikel and northern gold), 120 from
silver, six bimetallic from noble metals
(silver and gold) and 27 from gold.
All jubilee and commemorative
coins are issued in different thematic
series viz. outstanding personalities of
Ukraine, Ukrainian universities, restoration of Ukrainian statehood, heroes of Kazak period, capitals of hetmans, spiritual heredity of Ukraine,
zodiak symbols, Ukraine of the principality period, Ukrainian airplanes,
Ukrainian cities – heroes, Ukrainian
popular music instruments, costumes
of Ukrainian holidays, monuments of
early cultures in Ukraine, the turn of
millennia, the smallest golden coin,
architectonic monuments of Ukraine,
famous Ukrainian families, sport, historical Ukrainian towns, eastern calendar, flora and fauna, 2000th anniversary of birth of Jesus Christ.
The creative experiments of artists and sculptors, as well as their professional mastery, open the door to
Ukraine to achieve the leader position
in the numismatic market. It also confirms the fact that the coin dedicated
to 2000th anniversary of the Jesus
Christ’s birth won the international
competition “the coin of year” in the
category “the most inventive coin”.
Postavy slovenských dejín na medailách
Personalities of Slovak history on medals
Alojz BALOGH
Slovenská numizmatická spoločnosť, P.O.Box 103, 814 99, Bratislava, e-mail: balogh.alojz@gmail.com
Po vzniku Československej republiky patrili k najčastejšie
zobrazovaným osobnostiam na medailách T. G. Masaryk
a sv. Cyril a Metod. V prípade oboch vierozvestov však
ide o fiktívne portréty, spracované výtvarníkmi podľa
ich vlastných predstáv, tradície alebo reálnych postáv
zo života. Osobností, pri ktorých sa medailéri museli
uchýliť k vlastným predstavám je však viacero. Ide
predovšetkým o postavy dávnej histórie Slovenska, ako
napr. kniežatá Pribina, Koceľ, Svätopluk a Rastislav. Ich
portréty pochádzajú najmä z autorských dielní Ľudmily
Cvengrošovej, Štefana Novotného, Andreja Petra a
Milana Kožucha. Na pamiatku bratislavských korunovácií
uhorských kráľov, vytvorila Ľ. Cvengrošová sériu medailí
s portrétmi cisárov Maximiliána, Rudolfa II., Mateja.
Na medailách nájdeme portréty básnikov, spisovateľov,
výtvarníkov (Janko Kráľ, Anton Bernolák, Ján Kollár,
Andrej Kmeť, Andy Warhol), vedcov (PhDr. Ľudmila
Kraskovská, PhDr. Jozef Hlinka) a cirkevných hodnostárov
(arcibiskup J. Sokol, kardinál Jozef Tomko, pápež Ján Pavol
II.). Na portrétnych medailách sú zobrazení lekári (MUDr.
J. Jánsky, MUDr. Ivan Stodola), vynálezcovia, napr. otec
parnej turbíny prof. Aurel Stodola, nositeľ zlatej medaily J.
Watta (obdoba Nobelovej ceny pre technikov) a mnohých
ďalších. Ich portréty spracovali významní umelci, ktorí
pôsobia v ateliéri kremnickej mincovne alebo sú umelcami
na voľnej nohe. Patria medzi nich aj Imrich Cs. Fodor,
Miroslav Ronai, Mária Poldaufová, Pavel Károly, Ladislav
Bódi, Ján Černaj a Ján Kulich. J. Kulich sa osobitne venoval
zobrazeniu predstaviteľov hudobného života. Jeho zásluhou
nezapadnú ani mnohí ľudoví umelci a propagátori ľudovej
hudobnej tvorby, ako napr. Ján Huďan, Jožko Rybár, Jozef
Vidiečan z Habovky a ďalší.
Veľkú pozornosť portrétnej medaile venuje zvončínsky
rodák výtvarník Wiliam Schiffer, žiak prof. I. Meštroviča.
Vytvoril celú plejádu medailí s portrétmi slovenských i
zahraničných osobností. Z našich sú to napr. gen. Oto
Smik (slovenský letec v RAF), Ignác Bizmayer, kardinál Ján
Chryzostom Korec, J. A. Komenský na pamätnej medaile
pre Univerzitu Komenského v Bratislave, prof. Ing. Čabelka
zakladateľ Výskumného ústavu zváračského, hudobný
skladateľ prof. Eugen Suchoň. Na medailách však nájdeme aj
portréty menej známych osobností, ako napr. Š. Závodník,
zakladateľ prvého včelárskeho spolku na Slovensku, Jonáš
Bohumil Guot, zakladateľ Lekárskej slovenskej spoločnosti,
Vavrinec Benedikt z Nedožier – učenec a filozof, prorektor
Karlovej univerzity (autor Hieroným Balko).
Portrétna medaila, vďaka takmer neobmedzeným
možnostiam vyjadrenia umeleckého názoru, rozmanitejším
možnostiam technického spracovania a oveľa širšiemu
priestoru pre výber osobností a tém predstavuje na rozdiel
od mincí, ďaleko flexibilnejšie médium na pripomenutie
a zachovanie pamiatky osobností, ktoré nielen významne
formovali naše dejiny alebo prispeli rozvoju rôznych oblastí
nášho spoločensko-kultúrneho a vedeckého života, ale
vniesli aj trvalý vklad do svetového kultúrneho dedičstva.
After arisal of the Czechoslovak Republic, T. G. Masaryk, the
first president of Czechoslovakia, and St. Cyril and Method
belonged to the personalities most often depicted on medals.
But the portraits of both missionaries were fictive, created
by the artists on the base of their own images, tradition or
according to real models taken from the daily life. However,
the artists were forced to recourse to their own images in
depicting of much more personalities. First of all it is the
case of personalities from the Slovakia’s remote past, like the
princes Pribina, Koceľ, Svätopluk and Rastislav. Their portraits
are mostly works of Ľudmila Cvengrošová, Štefan Novotný,
Andrej Peter and Milan Kožuch. In order to commemorate
the coronations of Hungarian kings held in Bratislava, Ľ.
Cvengrošová has created a series of medals with portraits of
emperors Maximilian, Rudolf II. and Mathias. The medals
also depict portraits of poets, writers and painters (Janko Kráľ,
Anton Bernolák, Ján Kollár, Andrej Kmeť, Andy Warhol),
scientists (PhDr. Ľudmila Kraskovská, PhDr. Jozef Hlinka) and
church dignitaries (archbishop J. Sokol, cardinal Jozef Tomko,
pape John Paul II.). On the portrait medals we can also see
physicians (MUDr. J. Jánsky, MUDr. Ivan Stodola), inventors,
for example prof. Aurel Stodola, the father of steam turbine
and bearer of J. Watt’s gold medal (an analogy of the Nobel
premium for technicians) and of many others. Their portraits
were created by outstanding artists working in the atelier of
the mint of Kremnica or freely creating artists. Among them
Imrich Cs. Fodor, Miroslav Ronai, Mária Poldaufová, Pavel
Károly, Ladislav Bódi, Ján Černaj and Ján Kulich should be
also mentioned. Ján Kulich especially focused on depicting of
representatives of the music life. Thanks to him, many popular
artists and promoters of popular music creativity like Ján
Huďan, Jožko Rybár, Jozef Vidiečan from Habovka and many
others will not be forgotten.
The artist Wiliam Schiffer, born in Zvončín and a
disciple of prof. I. Meštrovič, dedicated a particular attention
to the portrait medals. He has created an array of medals
with portrait of personalities from Slovakia and abroad.
Among the Slovak personalities, gen. Oto Smik (Slovak
airmen in RAF), Ignác Bizmayer, Cardinal Ján Chrysostom
Korec, J. A. Komenský (on a commemorative medal for
the Comenius University of Bratislava), prof. Ing. Čabelka,
founder of the Welding Research Institute in Bratislava or
compositor prof. Eugen Suchoň are to be named. However,
portraits of less known personalities can be also found on
the medals, for example Š. Závodník, founder of the first
beekeeper association in Slovakia, Jonáš Bohumil Guot,
founder of Medical Slavonic Assotiation, Vavrinec Benedikt
from Nedožery – a savant and philosopher, vice-rector of the
Charles University (author Hieroným Balko).
The portrait medal, thanks to almost unlimited
possibilities to express artistic views, more variable
possibilities of technical processing and much wider space to
choose personalities and themes represents, unlike coins, a far
more flexible medium for commemoration and preservation
of memory of personalities, who not only formed our history
or contributed to development of different spheres of our
social, cultural and scientific life, but also brought an eternal
input into the world cultural heredity.
38
Vyobrazenia hmyzu na platidlách
Depictions of insects on money
Zbyšek ŠUSTEK
Slovenská numizmatická spoločnosť, P.O.Box 103, 814 99 Bratislava, e-mail: zbysek.sustek@savba.sk
Napriek nesmiernej tematickej pestrosti motívov zobrazovaných na platidlách, najmä moderných, sa vyobrazenia hmyzu na platidlách objavujú zriedka, hoci na druhej strane sa s nimi stretávame už na antických gréckych
minciach. Príčinou tohto stavu je prevažne záporný vzťah
ľudí k hmyzu, vyplývajúci zo stereotypov správania zakotvených hlboko v inštinktívnej sústave všetkých primátov.
Na jednej strane sa emocionálny vzťah človeka k ostatným
organizmom do značnej miery formuje podľa ich fylogenetickej vzdialenosti alebo fyziognomickej podobnosti. K fylogeneticky bližším a podobnejším živočíchom, cicavcom
a vtákom býva jeho vzťah kladnejší. Naopak vzhľad väčšiny
druhov hmyzu, pavúkov a ďalších článkonožcov, ako fylogeneticky vzdialených živočíchov, predstavuje v podvedomí človeka dokonca jednu z výstražných vizuálnych schém.
Z uvedených dôvodov vyobrazenia hmyzu na platidlách
nevyhovujú vysokým nárokom kladeným na všeobecnú
prijateľnosť motívov zobrazovaných na platidlách.
Jedinou výnimkou sú v tomto smere už oddávna - včely. Vďaka ich veľkej úžitkovosti a hlbšej znalosti spôsobu
života ich ľudia vnímajú kladne. Preto aj včely zaujímajú
pozitívne miesto v symbolike a rozličných prirovnaniach
a porekadlách. Druhou výnimkou sú v ostatných desaťročiach aj denné motýle, ktoré sa zasa svojím vzhľadom
najviac vzďaľujú od inštinktívne zakotvených výstražných
obrazových schém. Zastúpenie jednotlivých druhov, resp.
skupín hmyzu na platidlách, do značnej miery kopíruje aj
jeho využívanie ako ozdobného motívu na textíliách alebo
jeho stvárňovanie a štylizáciu pri výrobe ozdobných predmetov alebo šperkov.
Častejšie sa zobrazenia hmyzu objavujú na platidlách až
v ostatných dvoch až troch desaťročiach. Príčinou je rozširujúce sa chápanie potreby ochrany životného prostredia
a biodiverzity, resp. aj prevažne alibistická snaha štátnych
inštitúcií túto ochranu navonok manifestovať. Príznačný je
tu preto i značný schematizmus a jednostrannosť pri výbere
zobrazovaných druhov (z motýľov vidlochvosty, z chrobákov roháče), ako aj prekonaná preferencia druhovej ochrany nad ochranou celých ekosystémov.
Avšak aj v ostatných desaťročiach je symptomatické, že
vyobrazenia hmyzu – okrem včiel – sa presúvajú takmer výhradne na pamätné alebo príležitostné, resp. tzv. zberateľské mince, ktoré napriek svojim formálnym legislatívnym
atribútom neplnia funkciu obeživa. Ich technické vlastnosti
a výška nákladu ich pre túto funkciu často ani nepredurčuje, a najširšia verejnosť s nimi vôbec neprichádza do styku.
Na obehových platidlách sú zasa jeho vyobrazenia často
presúvané do menej nápadného postavenia a neraz aj silne
štylizovanej podoby.
Na druhej strane vyobrazenia hmyzu, najmä druhov s nápadným štrukturálnym sfarbením, založeným na
difrakcii svetla, sú na príležitostných, resp. zberateľských
minciach dobrou príležitosťou pre ich výrobcov ukázať
možnosti moderných technológií, hlavne holografie, nielen
pri razbe špecifických druhov mincí a medailí, ale aj výrobe
iných ozdobných predmetov.
In spite of extraordinary thematic variety of motives depicted on money, especially the modern one, depictions
of insects appear on money rarely, though we meet them
already on the ancient Greek coins. The reason of this fact
is the predominantly negative relationship of people to insects, which results from behavior stereotypes deeply anchored in the instinct system of all primates. On one hand
the emociaonal attitude of people to the animals forms itself
to a considerable degree according to their phylogenetical
relativness or physiognomical similarity. To phylogenetically closer and more similar animal, mammals and birds,
they usually have a more positive attitude. On the contrary,
the overall appearance of most species of insects, spiders
and other arthropods, as phylogenetically more remote animals, represents, even one of the warning visual patterns.
From the above reasons depictions of insects on money do
not meet the high demands on the general acceptability of
motives depicted on the money.
Since the most ancient times there is only one exception - the bees. They are perceived by the people positively
due to their great usefulness and due to deeper knowledge
of their live. Therefore bees also take a positive position in
symbolism and various saying and comparisons. Recently
the daily butterflies also become an exception because of
their overall appearance that is most far from the instinctively anchored warning visual schemes,. Representation of
individual species or groups of insect on money copies, to a
high degree, their using as decorative motives on textile or
at manufacturing of jewels or other decorative objects.
The insect depictions appears on money more frequently only in the last two – three decades in connection with
spreading understanding of necessity of environment and
biodiversity protection or with the predominantly alibistic
efforts of governmental institutions to manifest externally
such efforts and attitudes. Therefore there are symptomatic a considerable schematism and uniformity in choice of
depicted species (among butterflies only the swallowtails,
among beetles the stag beetle) and the outmoded preference of the species protection before protection of the entire ecosystems.
However even in the last decades it continues to be
symptomatic that depictions of insects - except of bees
– are almost exclusively limited to the commemorative, occasional or the s. .c collector coins, which in spite of their
formal legislative attributes do not fill role of currency, their
technical properties and extend of issue neither predestine
them for this role and most of public does not come in contact with them. In the ussual circulation money the depictions of insects are often shifted in a less striking position
or sometimes even higly stylized form.
On other hand depicting insects, especially the insects
showing a striking structural coloration based on light diffraction, on commemorative or s.c. collector coins represent a good occasion for the coins producers to show
possibilities of the modern technologies, especially of holography, not only in production of special kinds of coins,
medals, but also of other decorative objects.
39
Nálezy rímskych mincí z druhej polovice 3. a z prvej polovice 4. storočia
na území Bieloruska
Находки римских монет середины ІІІ – IV вв. на территории Беларуси
Findings of Roman coins from second half of 3rd and first half of 4th century
from territory of Belarus
Vitalij SIDOROVIČ (Виталий СИДОРОВИЧ)
Белорусский Государственный Университет, Красноармейская ст. 6, 220030 Минск, e-mail: arch_bsu@rambler.ru
Mince Rímskej ríše boli na území Bieloruska nájdené viackrát. Poznáme
najmenej 10 pokladov a viac ako 70
jednotlivých nálezov, ktoré predstavujú vyše 2550 mincí. Absolútna väčšina z nich sú mince z 1. až zo začiatku 3. storočia (približne 2500 kusov,
pri ktorých poznáme ich nominále
približne v 650 prípadoch). Ide prevažne o denáre, zlaté a medené mince sú zastúpené dvoma, resp. piatimi
exemplármi.
Neskororímske mince (z druhej
polovice 3. a prvej polovice 4. storočia) sa nachádzajú veľmi vzácne.
Existujú len málo spoľahlivé údaje
o poklade „rímskych mincí“ zo 4.
storočia z okolia Minska. Poznáme
aj 12 jednotlivých nálezov, z ktorých
sú však tri nálezy sporné. Najstaršie
z nich sú sestercie Gordiana III. (238244), najmladšia je minca Theodosia
I. (379-395), ktorá je zároveň aj najmladšou rímskou mincou nájdenou
v Bielorusku.
Podľa panovníkov sú neskororímske mince zastúpené takto: Gordianus III. (238-244) – 2 sestercie (nález
jedného je sporný), Gallienus (253268) – antoninián (nález je sporný),
Aurelianus (270-275) – medená tetradrachma, Carinus (283-285) – aureus, Maximianus Herculius (285-305,
306-308, 310) – minca nezisteného
nominále, Maxentius (306-312) – 2
medené mince, Constantinus I. (306337) – dve mince nezistených nominále (nález jednej z nich je sporný),
Valens (364-378) – solidus, Theodosius I. (379-395) – medená minca.
Na rozdiel od topografie nálezov
rímskych mincí z 1. až zo začiatku 3.
storočia, ktoré sú sústredené prevažne na západe Bieloruska, neumožňuje
topografia nálezov neskororímskych
mincí kvôli ich nízskej početnosti
a rozrôznenosti vyvodiť akékoľvek
konkrétne závery o zákonitostiach
ich rozšírenia. Výnimkou sú 3 mince
nájdené v Miorskom okrese vo Vitebskej oblasti, (severozápad Bieloruska),
ktoré patria k veľkému množstvu nále-
Монеты Римской империи неоднократно зафиксированы на территории Беларуси – не менее 10 кладов
и более 70 единичных находок (в
общей сложности – свыше 2550 экземпляров). Абсолютное большинство из них – эмиссии І – начала ІІІ
вв. (около 2,5 тысяч монет, из числа
которых известны номиналы примерно 650), с преобладанием денариев; золотая и медная чеканки
представлены, соответственно, 2 и
5 экземплярами.
Позднеримские (середины III–IV
веков) монеты встречаются весьма
редко. Имеются малодостоверные
сведения о кладе «римских монет
IV века» из окрестностей Минска.
Известны 12 единичных находок,
из которых 3 – сомнительны. Старшие из них – сестерции Гордиана
III (238–244), младшая – монета
Феодосия І Великого (379–395).
Последняя является самой поздней
римской монетой, найденной в Беларуси.
По эмитентам позднеримские
монеты распределяются следующим образом: Гордиан III (238–244)
– 2 сестерция (находка одного из
них сомнительна); Галлиен (253–
268) – антониниан (находка сомнительна); Аврелиан (270–275) – медная тет-радрахма; Карин (283-285)
– ауреус; Максимиан (285–305,
306–308, 310) – монета неустановленного но-минала; Максенций
(306–312) – 2 медные монеты; Константин І Ве-ликий (306–337) – 2
монеты не-установленных номиналов (наход-ка одной из них сомнительна); Валент (364–378) – солид; Феодосий І Великий (379–395)
– медная монета.
В отличие от топографии находок римских монет І – начала ІІІ
вв., сконцентрированных, преимущественно, на западе Беларуси, топография позднерим-ских монет, в
силу их немногочисленности и разрозненности, не дает воз-можности
прийти к каким-либо конкретным
40
The coins of Roman Empire were
found on the territory of Belarus several times. We know at least 10 hoards
and more than 70 individual findings
representing in total more than 2550
coins. The absolute majority of them
originates from 1st to early 3th centuries (about 2500 coins, among which
the denomination is known in about
650 cases). They are mostly represented by denarii, whereas the golden and
copper coins are represented by 2 a 5
pieces, respectively.
The late Roman coins (from the
second half of 3rd century and first half
of 4th century) are found very sporadically. There exist only little reliable
reports about finding of a hoard of
„Roman coins“ from 4th century from
surroundings of Minsk. We also know
12 individual findings, however three
of them are disputable. The earliest of
them are sestercii of Gordianus III.
(238-244), the youngest one is a coins
of Theodosius I. Magnus (379-395),
which is, at the same time, the youngest Roman coin having been found in
Belarus.
According to rulers, the late Roman coins are represented as follows:
Gordianus III. (238-244) – 2 sestercii
(finding of one is disputable), Gallienus (253-268) – antoninianus (finding
is disputable), Aurelianus (270-275)
– copper tetradrachma, Carinus (283285) – aureus, Maximianus Herculius
(285-305, 306-308, 310) – a coin of
unidentified denomination, Maxentius (306-312) – 2 copper coins, Constantinus I. Magnus (306-337) – two
coins of unidentified denomination
(finding of one is disputable), Valens
(364-378) – solidus, Thedosius I. Magnus (379-395) - copper coin.
On difference of topography of
findings of the Roman coins from 1st
to early 3rd centuries, which are predominantly concentrated in West Belarus, topography of the late Roman
coins does not allow, owing to their
low abundance and heterogeneity, to
make any concrete conclusions about
zov mincí z tohto obdobia nájdených
na území Lotyšska, Litvy a Estónska.
Za mimoriadny možno považovať nález aureu Carina a solidu Valensa, ktoré najpravdopodobnejšie pochádzajú
z jedného pokladu.
Ukončením prílivu neskororímskych mincí do lesnatej časti východnej Európy sa začína dlhé obdobie
(do začiatku 9. storočia), z ktorého sa
nenašli žiadne mince. Počas tohto obdobia sa v tejto oblasti možno naďalej
používali rímske mince, ktoré sem
prenikli v 3. až 4. storočí.
заключениям о закономерностях
их распространенности. Исключение представляют 3 монеты из Миорского района Витебской области
(северо-запад Беларуси), которые
тяготеют к большому количеству
находок этого же времени на территории Латвии, Литвы и Эстонии; необычным выглядит факт
открытия ауреуса Карина и солида
Валента, которые, вероятнее всего,
происходят из одного депозита.
С прекращением притока позднеримских монет в лесной полосе
Восточной Европы насту-пает длительный (до начала ІХ в.) безмонетный период, в течение которого,
вполне возможно, продолжалось
использование римских монет, поступивших в ІІІ–ІV вв.
41
their distribution. An exception is the
finding of three coins in the Miorskij
rayon district in the Vitebskaja oblasť
region (Northwestern Belarus), which
belong to the large number of coins
from that period having been found
in Latvia, Lithuania and Estonia. Extraordinary are findings of one aureus of Carinus and solidus of Valens,
which probably originate from the
same hoard.
End of import of the late Roman coins
into the forest zone of East Europe
represented beginning of a long period (up to the early 9th century), from
which no coins have been found. It is
possible that during this period the
Roman coins imported here during
3rd – 4th century continued to be used.
Peňažný systém na etnickom území Litvy v 10. - 14. storočí
Денежная система этнической Литвы в X-XIV веках
Monetary system on the ethnical territory of Lithuania in 10th – 14th centuries
Donatas ŽUKAUSKAS (Донатас ЖУКАУСКАС)
Trakai History Museum, Kestucio 4, Trakai, Lithuania, e-mail: d.zukaukas@trakaimuziejus.lt
V Litve získali veľa nových vedeckých poznatkov o unikátnych numizmatických nálezoch. Vďaka novým
nálezom a súčasnému kritickému
pohľadu na zakorenené tradičné hodnotenia dosiahli významné výsledky.
Preto sa možno pokúsiť odpovedať na
otázku, aký bol peňažný systém Litvy
v 10. – 14. storočí pred začatím razby
prvých litovských mincí a spracovať
stručnú analýzu ekonomických vzťahov litovských krajín so susednými
územiami.
Striebro sa na území Litvy hodnotilo veľmi vysoko, dokonca aj v neskoršom období feudálneho štátu.
Kované strieborné zliatky škandinávskeho pôvodu z 10. až z prvej polovice 12. storočia boli, ako nedeliteľné
jednotky a ozdoby, vhodné iba na
veľké obchodné transakcie. Na drobnejšie platby sa, rovnako ako aj neskoršie polkruhové zliatky, delili na
menšie zlomky.
V 10. až 14. storočí sa v Litovsku
odlievali zliatky podľa rozličných
štandardov, v závislosti na administratívnych strediskách. Hmotnosť
väčšiny zliatkov sa približovala k 104106 gramom. Litovská historiografia
potvrdzuje, že táto hmotnosť závisela
na používanom štandarde. Zliatky sa
pri obchodných transakciách museli prevažovať. Nemalá časť zliatkov
v pokladoch má zárezy (záseky),
odlomené konce alebo sa nachádza
vo forme zlomkov. Pri všeobecnejšom pohľade, ako je uvedené vyššie,
malo každé stredisko svoje vlastné
štandardy. Napríklad zliatky zo Sambijského poloostrova sa hmotnosťou
i vzhľadom značne odlišujú od zliatkov z etnického územia Litvy. Pritom
litovské zliatky sa pri odlievaní označovali charakteristickými znakmi,
napríklad na jednom zlomku litovského trojhranného zliatku je znak,
ktorý dokazuje jeho unikátnosť.
Pri nedostatku údajov, ťažko hovoriť o prechodnom období medzi
používaním archaických zliatkov
a novších polkruhových zliatkov.
Nejasnosti vyvolávajú aj rôzne názory autorov na datovanie polkruhových zliatkov. Tiež je zaujímavá
otázka doby používania najmladších
trohranných zliatkov. V litovskej nu-
В Литве появилось много новых
научных данных об уникальных
нумизматических находках. Благодаря новым находкам и современному критическому взгляду на укоренившиеся традиционные оценки
были достигнуты значительные,
положительные результаты. Поэтому, можно попытаться ответить на
вопросы, какой была денежная система Литвы в X-XIV веках до появления первых литовских чеканных монет и представить короткий
анализ экономических отношений
Литовских земель с соседними территориями.
Серебро на обсуждаемой территории, даже в более позднем
периоде феодального государства
ценилось очень высоко. Кованные
серебряные слитки скандинавского происхождения датируемые XXII I пол. как неделимые единицы
и украшения подходили только
для крупных торговых сделок. Избегая неудобств при мелких расчетах они, как и более поздние полукруглые слитки, делились на более
мелкие фрагменты.
В X-XIV веках на территории
Литвы слитки выплавлялись, по
различным стандартам в зависимости от административного
центра. Вес большинства слитков
близок 104-106 граммам. В литовской историографии утверждается, что этот вес заимствован
от скандинавов. Слитки во время
торговых операций должны были
взвешиваться на весах. Немалая
часть слитков в кладах найдена с
зарубками, обломанными концами или их фрагментами. При более
широком взгляде, как упоминалось
выше, каждый центр имел свои
стандарты. Например, слитки из
клада Самбийского полуострова
по весу и форме значительно отличаются от слитков этнических Литовских земель. Ну, а на латвийских
слитках, есть сделанные при выплавке своеобразные знаки, кстати, на одном литовском фрагменте
трехгранного слитка есть знак, что
показывает его уникальность.
При нехватке данных сложно
дискутировать о периоде между
42
In Lithuania many new scientific
data about unique numismatic findings appeared in recent period. Due
to new discoveries and critical approach to the established traditional
opinions significant results have
been obtained. Owing to them, it is
possible to attempt to answer how
was the monetary system of Lithuania in 10th – 14th centuries, before
beginning of minting the first Lithuanian coins, and to elaborate a brief
analysis of economic relations of
Lithuanian lands with the adjacent
countries.
The silver was very highly appreciated in Lithuania even in the later
period of the feudal state. The silver
ingots of the Scandinavian origin
from 10th – first half of 12th centuries
were, as indivisible units or jewels,
suitable only for large trade transactions. For smaller payments they
were divided on smaller fragments,
similarly as later the half-ring ingots.
In 10th – 14th centuries the ingots were cast according to different standards, in difference on administrative centers. Weight of most
ingots was about 104-106 g. The
Lithuanian historiography confirms
that the weight depended on the
standard applied. It was necessary
to weight the ingots at trade transactions. A considerable part of the
ingots found in hoards is marked
by cuts, has cut off ends or occurs
in form of fragments. In a more general view, as mentioned above, each
administrative center had its own
standards. For example the ingots
from the Sambos peninsula considerably differ in their weight and appearance from the ingots from the
ethnical Lithuanian territory. The
Lithuanian ingots were marked during casting by characteristic mark,
for instance one fragment of a triangular ingot bears a mark which gives
evidence of the unique character of
this ingot.
Because of insufficient data it is
difficult to discus about the transitional period between using of
archaic ingots and newer half-ring
ingots. Different opinions of authors
mizmatike ostáva ešte veľa nejasných
miest, ktoré treba objasniť. Okrem
toho chýbajú chemické analýzy zliatkov. Často sú nejasné okolnosti nálezov a ich lokalizácia. Preto je ťažké
zostavovať topografické mapy nálezov. Napriek tomu nové výskumy
potvrdzujú názor o unikátnosti litovského peňažného systému v kontexte
európskych dejín.
концом использования архаических слитков и началом использования полукруглых слитков. Неясность вызывают и различные датировки авторов о начале использования последних. Также интересен
вопрос и, о периоде использования
самых поздних трехгранных слитков. В литовской нумизматике осталось еще достаточно много белых
пятен, которые надо заполнять, не
хватает химического анализа слитков. Часто неясны обстоятельства
находок их место, из-за этого трудно создавать топографические карты находок. Хотя новые исследования только подтверждают мнение о
уникальности Литовской денежной
системы в контексте Европы.
43
on dating of the half-ring ingots also
evoke questions. Question of period
of using the later triangular ingots
is also highly interesting. In the
Lithuanian numismatics there are
still many unclear questions, which
are to be cleared. Also the chemical
analyses are missing. The circumstances and localization of finding
are also often unclear. Therefore it is
difficult to compile the topographic
maps of findings. In spite of it, the
recent investigations confirm opinions about the unique character of
the Lithuanian monetary system in
the wider context of Europe.
Poklad z obce Litva v Bielorusku
Клад из деревни Литва в Беларуси
A hoard from the Litva village in Belarus
Валентин РЯБЦЕВИЧ
Белорусский Государственный Университет, Красноармейская ст. 6, 220030 Минск, e-mail: arch_bsu@rambler.ru
Približne v roku 1992 objavili na východnom okraji obce Litva, v molodečnenskom okrese v Minskej oblasti,
dávny poklad mincí a iných predmetov ukrytý bezpochyby vo veľkej
rýchlosti. Zvyšky jeho obalu neboli
zistené. Poklad bol na mieste rozchvátený a podarilo sa z neho zachrániť iba
malú časť.
Около 1992 г. у восточной окраины
деревни Литва Молодечненского
района Минской области открыт
древний денежно-вещевой депозит, сокрытый, несомненно, в большой спешке: следов его упаковки не
обнаружено. Сокровище было расхищено на месте находки; удалось
спасти лишь небольшую его часть.
Mince
Монеты
Čechy, mincovňa Kutná Hora, 6198
pražských grošov Jána Luxemburského (1310-1346), Karla IV. (1346-1378)
a Václava IV. (1378-1419).
Чехия, м. дв. Кутна Гора; 6191 пражский грош Иоанна І (1310—1346),
Карла І (1346—1378) и Вацлава IV
(1378—1419).
Ostatné predmety:
Вещи
Zlomok šperku – dve duté strieborné
pozlátené koráliky navlečené na strieborný drôt kruhového prierezu.
Duté strieborné platničky (rytina,
čerň, pozlátenie) – dve hviezdovité (16
lúčov) ozdobené rastlinným ornamentom, výjavmi vtákov a „baziliškov“, 11
okrúhlych s rastlinným ornamentom,
spinka s nákončím pokrytá rastlinným ornamentom, päť obdĺžnikových
spojiteľných článkov.
Celková hmotnosť celej výbavy
opasku bola 805,40 g, rýdzosť striebra
960/1000.
Poklad je pozoruhodný z dvoch
hľadísk:
Ide o najbohatší poklad mincí
z 15. storočia nájdený na území Veľkého kniežatstva litovského. Najväčšie
poklady pražských grošov objavené
doteraz v dnešnej Litve (dedina Širvingu, 1981 – 398 grošov), v Bielorusku (mesto Brest, 1837 – 1034 grošov) a na Ukrajine (dedina Ključkovo,
1887 – 3457 grošov) sú v porovnaní
s počtom grošov v poklade z dediny
Litva veľmi skromné.
Pás je unikátny – medzi početnými údajmi v teoretickej historiografii
a v zbierkach najväčších múzeí nemá
známu analógiu.
Jeho platničky boli zhotovené
v hlavnom meste Krymského chanátu Kafe (teraz Feodosia), spinka
s nákončím pravdepodobne v Taliansku (v Janove ?). Písomné pamiatky
(správy Heneho, šaša veľkého kniežaťa litovského Vitautasa (1401-1430)
a krymského chána Mengli Gireja)
Фрагмент ювелирного изделия —
две полые серебряные золоченые
бусины, нанизанные на круглую в
сечении серебряную проволоку.
Полые серебряные пластины
(гравировка, чернь, золочение) — 2
звездчатые (16 «лучей»), декорированные растительным орнаментом,
изображениями птиц и «василисков», 11 круглых с растительным
орнаментом; пряжка с наконечником, покрытая растительным орнаментом; 5 соединительных прямоугольных планок.
Общая масса всего поясного
гарнитура — 805,40 г, проба серебра — 960о.
Клад замечателен в двух отношениях:
Это — самый богатый из денежных депозитов XV в., когда-либо зарегистрированных на землях Великого княжества Литовского. Самые
объемные клады пражских грошей,
открытые ранее в Литве (деревня
Ширвинту, 1981 — 398 грошей), в
Беларуси (город Брест, 1837 — 1034
гроша) и на Украине (село Клочково 1887 — 3457 грошей) выглядят
на фоне остатков денежной части
Литовского сокровища весьма
скромно.
Пояс — уникален (обильной торевтической историографии и собраниям крупнейших музеев мира его
аналоги неведомы).
Его пластины изготовлены в столице
Крымского ханства Кафе (ныне —
Феодосия), пряжка с наконечником
44
Approximately in 1992, an ancient
hoard of coins and other precious objects was discovered at eastern margin
of the Litva village (Molodechnenskij
rayon district, Minskaja oblasť region), which was doubtless deposed in
a great hurry. Remnants of it case were
not found. Major part of the hoard was
theft on the place and only a little part
of it succeeded to be saved.
Coins
Bohemia, mint of Kutná Hora, 6,191
Prague groschens of Johannus of
Luxemburg (1310-1346), Carolus
IV. (1346-1378) and Venceslaus IV.
(1378-1419).
Other objects
Fragment of a jewel – two hollow silver gild beads strung on silver wire of
rounded profile.
Hollow silver plates (with gravure,
black, gild) – two star-shaped (16
arms) decorated with plant ornament,
depiction of birds and “basilisk”, 11
rounded with plant ornament, buckle
with ending covered by plant ornament, five rectangular connectable
plates.
Total weight of the whole garniture of belt was 805.40 g, silver purity
960/1000.
The hoard is remarkable from two
viewpoints.
It is the richest hoard of coins from
15th century having been found on the
territory of Grand Duchy of Lithuania. The greatest hoards of the Prague
groschen found up today in the present day Lithuania (Sirvingu village,
1981 – 398 groschens), in Belarus
(city of Brest, 1837 – 1,037 groschens)
and Ukraine Klichkovo village, 1887
– 3,457 groschens) are very modest in
comparison with the hoard from the
Litva village.
The belt is unique – it has not any
known analogy among rich historiographical data and collections of
greatest museums.
Its plates were manufactured in
Kafe (now Feodosia), the capital of
Khanate of Crimea, the buckle with
ending was probably manufactured
in Italy (Genova?). The written docu-
dovoľujú vysloviť predpoklad, že pás
mohol Vitautasovi darovať hadži Girej – jeho chovanec a zakladateľ dlhej
krymskej dynastie Gireovcov pri ich
stretnutí v Minsku v roku 1428.
Najpravdopodobnejším datovaním pokladu z dediny Litva je „ťažké
obdobie“, ktoré Veľké kniežatstvo litovské prežívalo v rokoch 1430-1432.
— по-видимому, в Италии (Генуе?).
Письменные источники (сообщения Генэ, шута Великого князя Литовского Витовта [1401—1430], и
Крымского хана Менгли-Гирея) позволяют высказать предположение,
что пояс мог быть подарен Витовту Хаджи-Гиреем — его воспитанником и родоначальником долговечной крымской династии Гиреев
— при августовской 1428 г. встрече
в Минске.
Наиболее вероятной датировкой сокрытия клада у деревни Литва представляется «смутное время», пережитое Великим княжеством Литовским в 1430—1432 гг.
45
ments (reports of Hene, the jester of
the Grand Duchy of Lithuania Vitautasa (1401-1430) and the Crimean
Khan Mengli Girej) allow to presume,
that Vitautas could be given by that
belt by hadzhi Girej, his ward and
founder of the Crimean long dynasty
of Girej´s house during their meeting
in Minsk in 1428.
The most probable dating of the
hoard from the Litva village is the
“difficult period” during which the
Grand Duchy of Lithuania passed in
the years 1430-1432.
A treasure of Tartar silver ingots discovered at Orheiul Vechi
Poklad tatárskych strieborných zliatkov objavený pri Orheiul Vechi
Ana BOLDUREANU
Muzeul Naţional de Istorie a Moldovei, str. 31 August 1989, nr. 121 A, MD-2012 Chişinău, e-mail: aboldureanu@yahoo.com
Poklad 65 zliatkov v tvare člna objavili v roku 2004 pri kamennej pevnosti v Orheiul Vechi (Trebujeni, okres Orhei,
Republika Moldava). Boli uložené v krčahu so zelenou
priehľadnou glazúrou, známou ako ozdobná technika, ktorú používali v tatárskych mestách na mieste dnešných lokalít Orheiul Vechi a Costeşti. Poklad je datovaný do 40. až 60.
rokov 14. storočia.
Tento typ zliatkov, charakteristický pre povolžských
Tatárov, je známy pod názvom sommi (sum alebo saum).
Ide zatiaľ o jediný nález tohto typu, známy z územia medzi
Prutom a Dnestrom a zároveň jediný nález pozostávajúci
iba zo zliatkov typu sommi známy z Moldavska. Poklad z
Buruieneşti, okres Neamţ, objavený v roku 1985 obsahoval
aj zlomky šperkov a 1751 mincí, z ktorých 1738 mincí predstavovali razby moldavského panovníka Petra Muşata a 12
cudzích razieb zo 60. rokov 14. storočia. Poklad z Prăjeşti,
okres Bacău, obsahuje dva strieborné zliatky takého istého
tvaru a okrem toho 52 tatárskych dirhemov a ich imitácií
pochádzajúcich z posledných dvoch desaťročí 13. storočia,
ako aj dva zlaté byzantské hyperpery.
Okrem niektorých všeobecných aspektov spojených
s obehom zliatkov typu sommi na území východnej Európy, ako sú oblasť ich rozšírenia, miesto v peňažnom obehu Zlatej hordy, ich používanie v obchodných transakciách
a vzťahu k hmotnostným jednotkách, sa príspevok zaoberá aj niektorými technickým otázkami. Je to spôsob výroby zliatkov, ich člnkovitý tvar, kov, z ktorého sa odlievali,
a rozličné značky vyrazené alebo vyryté do ich povrchu.
Príspevok predkladá na diskusiu aj niektoré problémy týkajúce sa práva na výrobu týchto zliatkov na území Zlatej
hordy, ako aj otázku ich hmotnosti.
46
A treasure of 65 silver ”boat-shaped” ingots was discovered in 2004 near the stone fortress from the Orheiul Vechi
(Trebujeni, Orhei district, Rep. of Moldova). It was stored
in a jug covered with green transparent enamel, representing a decoration technology certified in Tatar towns from
the Orheiul Vechi and Costeşti, dated 1340s-1360s.
This type of ingots, attributed to Tartars from the Volga
region, goes under the name of sommi (sum or saum). It is
the only discovery of this sort registered on the territory
between Prut and Dniester, being also the first buried treasure completely consisting of sommi certified in Moldova.
The hoard from Buruieneşti, the Neamţ district, discovered
in 1985, includes 30”boat-shaped” ingots, but beside them
it consisted of pieces of adornment and 1751 coins as well,
among which 1738 were the Moldavian coins emitted by
the ruler of Moldova Petru Muşat, and 12 foreign coins
dated the 7th decade of the 14th century. The hoard from
Prăjeşti, the Bacău district, contains two silver ingots of the
same shape along with 52 Tartar dirhems and their imitations dated to the last two decades of the 13th century, as
well as four golden Byzantine hyperpers.
Besides of some of general aspects connected with the
circulation of the ingots-sommi in the territory of Eastern
Europe, such as their distribution area, their place in the
monetary system of the Golden Horde, their use in the
commercial transactions and in the capacity of weight units,
the article raises some technical questions too. There are
presented some considerations concerned the technique of
the ingots executing, their shape of a “boat”, the metal they
were cast from, the diverse signs and marks printed or incised on their surfaces. Beside it there are discussed some
problems concerned the prerogative of fabrication of these
pieces on the territory of the Golden Horde as well as the
aspects concerning the weight of the ingots-sommi.
Nálezy ruských mincí zo 16.-17. storočia na území Bieloruska
О находках монет России XVI—XVII вв. на территории Беларуси
Findings of Russian coins from 16th – 17th century in the territory of Belarus
Valery KOBRINEC (Валеры КОБРИНЕЦ)
Белорусский Государственный Университет, Красноармейская ст. 6, 220030 Минск, e-mail: arch_bsu@rambler.ru
Peňažný obeh Bieloruska, ktoré predstavovalo ekonomicky i politicky najvýznamnejšiu časť Veľkého kniežatstva litovského, sa v 16. – 17. storočí
rozvíjal v kontexte celoeurópskeho
vývoja. Uplatňovali sa v ňom mince z
produkcie mincovní vo Vilne, v Poľsku a západoeurópskych štátoch.
Písomné dokumenty často vypovedajú o pravidelných intenzívnych
obchodných stykoch Veľkého kniežatstva litovského (a po roku 1569
Poľsko-litovskej personálnej únie)
s ruským štátom, no nálezy ruských
mincí v Bielorusku sú zriedkavé. Príčinou protichodnosti dvoch skupín
rovnako dôveryhodných prameňov,
písomných a numizmatických, spočíva predovšetkým v beznádejnej zaostalosti ruského menového systému.
Základným peňažným nominále bola v Rusku strieborná kopejka
v tvare „drôtiku“, jej diely – polkopejka (denga) a štvrťkopejka (poluška) sa
razili len v malom množstve.
Surovinou na razbu kopejok boli
západoeurópske toliare, z ktorých do
roku 1626 vypaľovali ligatúru a tak
dosahovali rýdzosti až 960/1000.
Od roku 1626 sa od úpravy suroviny
upustilo a kopejky sa začali raziť z nezušľachteného toliarového striebra
o rýdzosti 960/1000 – 874/1000.
Stále sa znižovala aj hmotnosť
kopejky: od roku 1533 – 1535 – 0,68
g, 1610 – 1612 – 0,50-0,48 g, 1626
– 0,47-0,46 g, 1645 0,46-0,45 g a od
roku 1698 iba 0,28 g.
Veľmi drobné (priemerne 14 x 7
mm), hoci vysokokvalitné kopejky
nepravidelného oválneho tvaru, sa
zle počítali a pri platení sa s nimi zle
narábalo. Kopejka bola príliš hodnotnou peňažnou jednotkou v porovnaní
s billónovými drobnými mincami (od
solidu do polturáka) a z hľadiska metrologických parametrov príliš drobnou v porovnaní s plnohodnotnými
mincami (od trojgroša po toliar). Práve týmito okolnosťami bol spôsobený
faktický bojkot ruských mincí na Bieloruských trhoch.
Ruské mince, ktoré boli nepopulárne v peňažnom obehu, však boli
vždy vyhľadávanou hodnotnou surovinou na výrobu šperkov.
Денежное хозяйство Беларуси,
важнейшего экономического и политического региона Великого княжества Литовского, в XVI—XVII вв.
развивалось в общеевропейском
русле. Ее монетный фонд формировался на основе разнообразных
эмиссий Виленского монетного
двора, Польши и государств Западной Европы.
Актовые материалы многократно сообщают об интенсивнорегулярных торговых контактах
Великого княжества Литовского (а
после 1569 г. — Речи Посполитой)
с Российской державой, но находки ее монет в Беларуси — явление
редкое. Причина разноречивости
двух (письменных и нумизматических), в равной мере достоверных
источников, кроется, прежде всего,
в безнадежной отсталости русской
монетной системы.
Основным денежным номиналом в России была «проволочная»
серебряная копейка (ее фракции
— 1/2 [денга] и 1/4 [полушка] представлены малотиражными спорадическими эмиссиями).
Сырьем для чеканки копейки
служили западноевропейские талеры, из которых до 1626 г. выжигались лигатурные примеси, в результате чего достигалась проба 960о. С
1626 г. технологическая обработка
сырья прекращена: чеканка стала
осуществляться из неочищенного
талерного серебра (960о — 875о).
Неуклонно понижалась и масса
копейки: с 1533 — 0,50-0,48 г, 1626
— 0,47-0,46 г, 1645 — 0,46-0,45 г, с
1698 г. — 0,28 г.
Крохотная (в среднем — 14х7
мм), но высококачественная копейка неправильной оваловидной
формы была неудобной для счета
и обращения. Она являлась непомерно дорогой платежной единицей среди биллоновых разменных
номиналов (от солида до полуторагрошовика), а по метрологическим
параметрам — слишком мелкой
среди полноценных монет (от трехгрошовика до талера). Именно этими обстоятельствами был обусловлен фактический бойкот россий-
47
In 16th – 17th centuries, the monetary
system of Belarus, which represented
economically and politically most significant part of Grand Duchy of Lithuania, developed in context of general
European trends. The coins minted in
Vilnius, Poland and West European
states circulated there. Although the
written documents often mention
regular and intensive trade contacts of
Grand Duchy of Lithuania (after 1569
Polish-Lithuanian Union) with Russian state, findings of Russian coins
are sporadic in Belarus. Reason of
contradiction of two groups of equally
reliable information sources, the written and numismatic, lays first of all in
the hopeless backwardness of the Russian monetary system.
The basic money denomination in
Russia was the silver “wire-shaped”
kopek, their fractions – half-kopek
(denga) and quarter-kopek (polushka) were minted in a limited extent
only. Raw material used for minting kopecks were the west European
thallers, from which the ligature
was removed until 1626 so that they
reached the probe even of 960/1000.
Since 1626 the purification of raw material was abandoned and the kopekas
began to be minted from non-purified
thaller silver of the probe of 960/1000874/1000. Weight of kopecks also
continuously declined: from 1533
– 0.50-0.48 g, in 1626 – 0.47-0.46 g, in
1645 – 0.46-0.45 g and from 1698 only
0.28 g.
Very small (in average 14 x 7 mm),
though high-quality kopeks of irregular oval shape were inconvenient
for counting and manipulation. The
kopeck was a too valuable monetary
unit in comparison with the small
billon change coins (from solidus to
one-and half groschen), but from the
viewpoint of metrological parameters
too small in comparison with the fullvalue coins (from the three-groschen
coins to thaller). Just these circumstances caused the factual boycott of
the Russian coins on the Byelorussian
markets.
However the Russian coins being
unpopular in circulation, were always
a valuable and much-searched for raw
Dôveryhodné údaje o pokladoch
uložených v Bielorusku v 16. storočí, ktoré by obsahovali ruské mince,
chýbajú. „Moskovské peniaze“ sú zachytené v písomných prameňoch iba
štyrikrát – z rokov 1532, 1533, 1537
a 1565.
V 17. storočí sa situácia zásadne
zmenila. Sú známe poklady obsahujúce nepodstatný podiel kopejok, čo
dokazuje ich podiel, hoci neveľký,
v peňažnom obehu v Bielorusku.
Osobitnú kategóriu pokladov
uložených v Bielorusku v 17. storočí
predstavujú poklady, niekedy naozaj
veľké (vyše 1000 mincí) zložené iba
z kopejok. Ide o poklady ukryté bezpochyby v období vojen medzi Polsko-litovskou ríšou a Ruskom (16101612, 1632-1634, 1654-1667). Mince
privezené z Ruska a nepoužité ich
nešťastnými majiteľmi sa v podmienkach Bieloruska nestali dokumentom
peňažného obehu, ale „mimoriadnych“ okolností.
ских денежных эмиссий на рынках
Беларуси.
Непопулярные в сфере денежного обращения, российские монеты, тем не менее, пользовались
неугасавшим спросом как высокопробное сырье для ювелирного
дела.
Достоверные данные о белорусских кладах XVI в. с копейками
отсутствуют: «денги Московские»
зафиксированы письменными источниками лишь 4 раза — под 1532,
1533, 1537 и 1565 гг.
В XVII в. ситуация существенно
изменилась: известны клады, содержащие (в виде незначительных
примесей) копейки, что свидетельствует об их участии (правда, немощном) в рыночной жизни Беларуси.
Особая категория белорусских
кладов XVII в. представлена депозитами, (порой довольно крупными — более 1000 монет), состоящими только из копеек и сокрытыми,
несомненно, в период войн между
Речью Посполитой и Россией
(1610—1612, 1632—1634, 1654—
1667). Приведенные из России и невостребованные их несчастливыми
владельцами, они в условиях Беларуси стали памятниками не денежного обращения, а «чрезвычайных»
обстоятельств.
48
material for manufacturing of jewels.
There are not any reliable data about
hoards deposed in Belarus in 16th century, which would contain Russian
coins. The “Moscow money” is mentioned in written documents only four
times – from the years 1532, 1533,
1537 and 1565.
In 17th century the situation changed
essentially. We know hoards containing a small portion of kopeks. It gives
evidence of their small share in Byelorussian money circulation.
A special category of the hoards deposed in Belarus in 17th century is
represented by hoards, sometimes
considerably rich (more than 1,000
coins), consisting exclusively of kopek. These hoards were doubtless deposed in the period of wars between
Polish-Lithuania Union and Russia
(1610-1612, 1632-1634, 1654-1667).
The coins imported from Russia, but
not used by their unfortunate owners
did not become a document of money
circulation in Belarus, but a witness of
„extraordinary“ circumstances.
Opis mincovne v Sevsku z roku 1689
Опись Севского монетного двора 1689 г.
Description of the mint of Sevsk from 1689
SERGEJ VIKTOROVIČ ZVEREV (Cергей Викторович ЗВЕРЕВ)
Музей Московского Кремля, Оруженная палата, Сектор нумизматики, Кремл, 103073 Москва,
e-mail: svzverev@yandex.ru
Neúspešné menové reformy cára Alexeja Michajloviča z rokov 1654-1663
sa zakončili návratom k tradičnému
menovému systému ruského štátu.
Po roku 1663 za znova zaviedla razba
tradičných strieborných mincí kopejok, deneg (polkopejok) a polušiek
(štvrťkopejok) razených na kúskoch
roztepaného strieborného drôtu. Zároveň s tým sa na Ukrajine zachoval
obeh poľských a ďalších cudzích mincí. V 70. rokoch 17. storočia sa začala
„expanzia“ bilónových poľských mincí
do ruského pohraničia. Najrozšírenejším v tejto oblasti sa stal poľský polturák prezývaný na Ukrajine „čech“.
V 70. rokoch 17. storočia sa uskutočnilo niekoľko pokusov začať raziť
a zaviesť do miestneho obehu „čechy“
ruskej razby s nízkou rýdzosťou, ktoré by boli typologicky blízke poľským
polturákom. Vydávať tieto mince vo
väčšom rozsahu sa však podarilo až
koncom roka 1686 v Sevsku a to v mene cárov Ivana a Petra Alexejeviča.
Na averze bola okolo dvojhlavého
orla uvedená latinská skratka «I. A.
P. A. D. G. C. &. M. D. T. M & P &
A. R A» (Iohannes Alexiewitz, Petrus
Alexiewitz Dei Gratia Caesres Et
Magni Duces Totius Magnae et Parvae
et Albae Rossiae Autocratores), na reverze bol okolo jablka nápis «MON.
NOV. FACTA. SIEV. A. 1686» (Moneta
Nova facta Sievsk. Anno 1686).
Mincovňa v Sevsku pracovala v rokoch 1686-1689 a predstavovala veľkú
štátnu manufaktúru, v ktorej sa mince
razili valcovaním, čo bola v ruskom
mincovníctve nezvyčajná technológia
výroby mincí. Opis sevskej mincovne
zostavený v roku 1689 zachytáva „zariadenie na razbu čechov a rozličný
materiál: 19 zolotníkov striebra ponechaných ako vzorka, 6 zolotníkov
zliatiny striebra s meďou, 12 pudov 18
funtov a 31 zolotníkov medi, 10 misiek
na váhy, vrátane jednej so závesom, 1
malé vážky, 1 malé vážky na váženie
zlatých mincí, 6 závaží k váham, z toho
1 jednopudové, 1 polpudové, 1 desaťpudové, 1 päťpudové, 1 trojpudové, 1
dvojpudové, 2 jednolibrové medené
závažia, z toho jedno skladacie zo štyroch dielov, 1 taviaci téglik, 3 medené
Неудачные денежные реформы
царя Алексея Михайловича в 16541663 г. завершились возвращением
к традиционной монетной системе
Русского государства. После 1663 г.
велась чеканка привычных серебряных копеек, денег (1/2 копейки) и
полушек (1/4 копейки) на кусочках
расплющенной серебряной проволоки. Вместе с тем, на Украине сохранялось обращение польских и
других иностранных монет. В 1670х гг. началась «экспансия» биллонных польских монет в приграничные русские области. Наибольшее
распространение в регионе получил польский полутрорагрошевик,
прозванный на Украине «чехом».
В 1670-х гг. было сделано несколько попыток создать и внедрить в обращение региона типологически близкие польским полуторагрошевикам низкопробные
«чехи» русской чеканки, однако
масштабный выпуск монет удалось
наладить только в конце1686 г. в
Севске уже от имени царей Ивана
и Петра Алексеевичей. На монете
вокруг двуглавого орла была помещена латинская аббревиатура:
«I. A. P. A. D. G. C.&. M. D. T. M &
P & A. R. A» (Iohannes Alexiewitz,
Petrus Alexiewitz Dei Gratia Caesres
Et Magni Duces Totius Magnae et
Parvae et Albae Autocratores), а на
оборотной стороне вокруг державы: «MON. NOV. FACTA. SIEV.
A. 1686» (Moneta Nova facta Sievsk.
Anno 1686).
Севский монетный двор функционировал в 1686-1689 гг. и был
крупной государственной мануфактурой, где применялся необычный для русского денежного дела
способ изготовления монет вальцовкой. Опись Севского монетного
двора, составленная в 1689 г., фиксирует «чеховые снасти и всякие
припасы: 19 золотников серебра,
оставлено для образца, 6 золотников плавленого серебра с медью, 12
пуд 18 фунтов 31 залотник меди, 10
чаш весовых, в том числе 1 с веретеном, 1 вески малые, 1 вески малые,
чем весят золотые, 6 гирь весовых,
49
Unsuccessful monetary reforms of
the emperor Aleksey Mikhailovich
from 1654-1663 had been terminated
by return to the traditional monetary
system of the Russian state. After 1663
minting of the traditional silver coins
– kopeks, dengas (half-kopeks) and
polushkas (quarter-kopeks) stroken
from flattened silver wire – had been
reintroduced. At the same time, circulation of Polish and other foreign
coins had been preserved in Ukraine.
In the 1670s an “expansion” of billon
polish coins into Russian border regions started. The most frequent coins
in this area had become the Polish
polturak (one and half groschen), in
Ukraine called “chekhs”.
In the 1670s, there were several attempts introduce the “chekhs” of Russian mintage, of a low purity silver,
in the local circulation, which would
have been typologically similar to the
Polish polturaks. But a larger scale issue of these coins succeeded as late by
end of 1686 in Sevsko, in the name
of the emperors Ivan and Peter Alekseyevich. On their obverse they bore
the Latin abbreviation «I. A. P. A. D.
G. C. &. M. D. T. M & P & A. R A»
(Iohannes Alexiewitz, Petrus Alexiewitz Dei Gratia Caesres Et Magni
Duces Totius Magnae et Parvae et
Albae Rossiae Autocratores) situated
around the two-headed eagle, while
on the reverese there was the inscription «MON. NOV. FACTA. SIEV. A.
1686» (Moneta Nova facta Sievsk.
Anno 1686) placed around the imperial orb.
The mint of Sevsk was working
from 1686 to 1689 and represented
a large state manufacture, where the
coins were rolled. It represented an
unusual technology in the Russian
minting. Description of the Sevsk
mint having been compiled in 1689
listed equipment for minting of the
chekhs and different material: 19 zolotniks of silver preserved as samples,
6 zolotniks of a silver-copper alloy, 12
puds 18 pounds and 31 zolotniks of
copper, 10 scale pans, inclusively of
one pane with hings, 1 small scale, 1
small scale for weighting gold coins,
podložky, 5 úplných raziacich strojov
na razbu čechov, 2 punce s orlom, 2
punce s krajinským jablkom, 40 puncí
úplných alebo poškodených s latinskými písmenami, 4 nástroje po jednom
valci, bez vyrytýých obrazov mincí,
6 razidiel bez vyrezaných obrazov, 12
nástrojov zlých, 10 kruhových výsečníkov celých, 7 kruhových výsečníkov
poškodených, 541 nákov úplných, 3
kováčske nákovy, 6 kováčskych mechov, 518 úplných kladív, 63 polámaných kladív, 18 úplných priestrižných
strojov, 4 kotúčové brusy, 12 úplných
foriem na odlievanie cánov, 9 vadných
foriem na odlievanie cánov, 27 klieští
na vyťahovanie drôtov, 49 sekáčov na
sekanie striebra, 41 misiek, z toho 6
vadných, 97 vadných valcov na razbu
čechov, 18 kováčskych klieští, 16 tašiek
do strojov na razbu čechov, 1 kľúč, 30
svietnikov, 13 vadných zverákov, 4
kľúče na doťahovanie skrutiek, 41 dosiek s otvormi na vyťahovanie drôtov,
z nich 3 vadné, 12 výsečníkov, 102 píl
veľkých i malých, rôznych tvarov, 31
súčiastok raziacich strojov, 1 kutáč, 47
sekáčov, 2 dosky so skrutkami, 1 ručný zverák, 1 váhy, 12 skôb k raziacim
strojom, 47 vadných kovových dosiek
na vysekávanie platničiek, 16 skrutiek
do raziacich strojov, 103 vadných kolies do raziacich strojov, 4 kosy, 3 dláta, 1 vrták, 1 dvojručný nôž, 3 nožnice,
1 železná panvica, 17 pudov a 17 griveniek železných zlomkov, 29 pudov a
37 griveniek tyčového železa, 10 kusov
tyčového železa, 1 pud a 39 libier skalice, 9 libier a 47 zolotníkov ladku, 6
pudov olova, 2 libry konopného oleja,
66 kusov zlých mäkkých koží, 24 odrezkov koží, 2 debny, 1 súprava okovov na nohy, 29 pudov a 37 griveniek
ušľachtilého železa (1 pud = 40 libier
= 80 griveniek = 16,379 kg, 1 libra =
409,492 g, 1 grivenka = 204,746 g, 1
zolotník = 8,531 g).
Dokument zachytáva všetky technologické postupy činnosti sevskej
mincovne. Striebro zlievali s meďou
a vo formách odlievali zliatky s nízkou rýdzosťou. Viac ako 30 valciarov
vyrábalo zo zliatkov drôt, ktorý sekali na prútiky a viac ako 500 „kotlárov“ ich ručne roztepávalo na cány.
Potom nasledovalo valcovanie mincí
a vysekávanie hotových mincí z cánov. Významný je odkaz na používanie puncov pri výrobe razidiel. Pri
puncoch je pozoruhodná zmienka
o dvoch orloch a dvoch zemských
jablkách, čo presne zodpovedá dvom
základným typom sevských čechov,
odlišujúcim sa od seba práve veľkosťou oboch základných častí obrazu
averzu a reverzu.
Okrem toho sa v mincovni zachovali poškodené nástroje, spomedzi
ktorých dokument uvádza 97 valcov
в том числе 1 пудовик, 1 полупудовик, 1 десятерик, 1 пятерик, 1 тройник, 1 двойник, 2 фунта медных, в
том числе 1 четвертной россыпной,
1 горшок плавилной, 3 отбойицы
медные, 5 снастей чеховых целых,
2 орла, 2 державы, 40 слов латынских целых и ломаных, 4 снасти,
по одному валу в снасти, печатей
не вырезано, 6 снастей, печатей на
них не вырезано, 12 снастей худых,
10 обрезов целых, 7 обрезов худых,
541 наковалня целых, 3 наковални
кузнечных, 6 мехов кузнечных, 518
малотков целых, 63 малотка ломаных, 18 тисков пробойных целых, 4
стойка точилных, 12 изложниц целых, 9 изложниц худых, 27 клещей
волочилных, 49 зубил, чем разсекают серебро, 41 миска, в том числе
6 худых, 97 валов чеховых снастей
худых, 18 клещей кузнечных, 16
ключей, чем печатают чехи, 1 крюк
точилной, 30 шандалов, 13 тисков
худых, 4 ключа привортных, 41 доска проволочных, в том числе 3 худых, 12 ключей обрезных, 102 пилы
болших и малых розных статей, 31
крест чеховых снастей, 1 кочерга,
47 резцов, 2 доски винтовачных, 1
тиски ручные, 1 размер, 12 скоб чеховых снастей, 47 досок обрезных
худых, 2 доски винтовачных,16 шурупов чеховых снастей, 103 колеса
чеховых снастей худых, 4 косы, 3
долота, 1 бурав, 1 скобель, 3 ножницы, 1 сковорода железная, 17 пуд
17 гривенок железа ломаного, 29
пуд 37 гривенак железа батожного,
10 ботогов укладу,1 пуд 39 фунтов
квасцов, 9 фунтов 47 золотников
селитры, 6 пуд свинцу, 2 фунта
масла конопляного, 66 юфтей кож
худых, 24 обрезка юфтевых, 2 сундука, 1 железы ножные, 29 пуд 37
гривенок железа батожного».
Документ отражает все этапы
работы Севского монетного двора.
Серебро плавили с медью и отливали в изложницах слитки из сплава
низкой пробы. Более 30 волочильщиков делали из слитков проволоку, которую рассекали на прутки
и более 500 «котляров» вручную
проковывали их в тонкие полосы металла. Затем осуществляли
вальцовку монет и вырубали готовые монетные кружки из полосы.
Важно указание на использование
пунсонов при изготовлении штемпелей. В числе пунсонов следует отметить двух орлов и две державы,
что точно отражает два основных
типа севских чехов, различающиеся размерами именно этих основных изображений лицевой и оборотной сторон.
Кроме того, на дворе сохранялись поломавшиеся инструменты,
50
6 weight to scales, among which 1
one-pud weight, 1 half-pud weight, 1
ten-pud weight, 1 five-pud weight, 1
three-pud weight, 1 two-pud weight,
2 one-pound copper weight, among
which one consisting of four parts,
1 smelting crucible, 3 copper supporting plates, 5 complete machines
for minting chekhs, 5 punches with
eagle, 2 punches with imperial orb,
40 punches with Latin letters complete or damaged, 4 machines, each
with one roll, without engraved coin
picture, 6 dies without engraved pictures, 12 instruments damaged, 10
circular chisels complete, 7 circular
chisels damaged, 541 anvils complete,
3 smith anvils, 6 smith bellows, 518
complete hammers, 63 damaged hammers, 18 complete cutting machines, 4
disk grinders, 12 complete forms for
casting silver bars, 9 damaged forms
for casting silver bars, 27 pincers for
drawing wires, 49 chisels for cutting silver, 41 dishes, among which 6
damaged, 97 damaged rolls for minting chekhs, 18 smith tongs, 16 tiles
to machines for minting the check, 1
spanner, 30 candle-sticks, 13 damaged
vices, 4 spanners, 41 swage blocks for
drawing wires, among which 3 damaged, 12 chisels, 102 saws, big and
small, differently shaped, 31 parts of
minting machines, 1 poker, 47 cutters,
2 blocks with screws, 1 hand vice, 1
scale, 12 cramps to minting machines,
47 damaged metal blocks for cutting
the blanks, 16 screws to minting machines, 103 damaged wheels to minting machines, 4 scythes, 3 chisels, 1
drill, 1 two-hand knife, 3 scissors, 1
iron pan, 17 puds and 17 grivenkas
of iron fragments, 29 puds and 37
grivenkas of bar iron, 10 pieces of bare
iron, 1 pud and 39 pounds of vitriol,
9 pounds and 47 zolotniks of salpetra,
6 puds of lead, 2 pounds of hemp oil,
66 pieces of bad soft leather, 24 slips
of leather, 2 boxes, 1 fetter for legs, 29
puds and 37 grivenka of refined iron
(1 pud = 40 pounds = 80 grivenkas
= 16.379 kg, 1 pound = 409,496 g, 1
grivenka = 204.746 g, 1 zolotnik =
8.531 g).
The document cited describes all
the technological steps of the Sevsk
mint’s work. The silver was alloyed
with copper and ingots of a low purity were cast into forms. More then
30 roll-mill workers made wires from
the ingots, then the wires was cut on
pieces from which more than 500
“kettle-smiths” beat silver bands. Rolling the coins and cutting off the coins
from the bands followed it. Significant is the note about use of punches
at manufacturing of the dies. At the
punches the notice about two eagles
and two forms of imperial orb is re-
z valcovacích strojov (Walzwerk)
s mincovými razidlami. Spolu s tým
sa v súpise uvádza 16 „kľúčov na
razbu čechov“ a 16 „čechových razidiel“, čo dovoľuje predpokladať, že sa
v Sevsku používal taškový raziaci stroj
s výmennými razidlami na valcoch.
Zavedenie nového raziaceho stroja
sa zrejme uskutočnilo až v záverečnej
etape činnosti mincovne v Sevsku.
Na jeseň 1689 „razidlá na razbu
čechov a rozličné príslušenstvo“ boli
uložené v sklade finančnej správy na
Sevskom hrade a 20. novembra 1689
väčšiu časť zariadenia sevskej mincovne odviezli do Moskvy.
среди которых зафиксировано 97
валов станков Walzwerk с выполненными на них монетными штемпелями. Вместе с тем, отмеченные
в списке 16 «ключей, чем печатают чехи» и 16 «шурупов чеховых
снастей» позволяют предполагать применение в Севске станка
Taschenwerk со сменными штемпелями на валах. Видимо внедрение
нового станка произошло уже на
заключительном этапе монетного
производства в Севске.
Осенью 1689 г. «чеховые снасти
и всякие припасы» были положены
в казённый анбар в Севском кремле, а 20 ноября 1689 г. большая часть
оборудования Севского монетного
двора была отправлена в Москву.
51
markable, what exactly corresponds
to two basic types of the Sevsk chekhs
differing each from other just by size
of both dominant parts of the obverse
and reverse picture.
Out of it, the damaged instruments
were preserved in the mint, among
which the document registers 97 roll
from the rolling machines (Walzwerk)
with mint dies. Together with this the
list mentions 16 “keys” for minting the
chekhs and 16 “chekh tile dies”, what
allows assuming that the tile-minting machine with changeable dies on
the roll was in use in Sevsk. The new
minting machine was probably introduces in a late phase of the Sevsk
mint’s activity.
In autumn 1689, the “equipment
for minting the chekhs and different
accessories” were placed in state treasury deposit in the Sevsk castle and,
on 20 November 1689, majority of
the equipment of the Sevsk mint was
transferred to Moscow.
Poklad zlatých mincí z Újfehértó
Az újfehértói aranypénzkincs
A hoard of gold coins from Újfehértó
Attila ULRICH
Jósa András Múzeum, Benzúr tér 21, H-4400 Nyíregyháza, e-mail: ulrich@jam.nyirbone.hu
Koncom apríla 2002 priniesli do Múzea Andrása Jósa v Nyíregyháze 64
kusov stredovekých až skoro novovekých zlatých mincí, nájdených pri
Újfehértó. Podľa výpovede nálezcov
sa mince našli pri úprave záhrady,
pri sadení rastlín, kde ich objavili v
hĺbke 5-20 cm pod povrchom pôdy.
V skúmanom materiále sa medzi
zahraničnými a uhorskými dukátmi
nachádzal aj zlatý 10-zlatník Juraja II.
Rákocziho. V tom istom dni sme navštívili nálezisko, kde sme našli ďalších
44 mincí. V nasledujúcich dňoch sme
v hľadaní pokračovali. Celkovo sme
na tomto mieste objavili 261 zlatých
mincí. Celý poklad bol roztrúsený na
ploche 5 x 15 m, pričom najviac mincí
sa našlo v jej strede. Výskyt mincí jasne ukazoval na predchádzajúce pôsobenie pluhu, lebo mince sa nachádzali
v pásoch dlhých 30-50 cm. Okrem
toho sme tiež našli aj svetlé črepy, zrejme pozostatok nádoby, v ktorej mohli
byť mince ukryté. Celková hmotnosť
pokladu bola 1,30 kg.
Poklad obsahoval aj ozajstné rarity. Najstaršie mince pochádzali z doby
panovania Žigmunda Luxemburského, najmladšie z roku 1684, z doby
panovania Leopoda I. V poklade sa
nachádzali zlaté guldinery Vladislava
II., dukáty Gabriela Betlena (2 kusy),
Ferdinanda III. (2 kusy), vyššie spomínaný 10-dukát Juraja II. Rákocziho,
thornský 4-dukát poľského kráľa Jána
Kazimíra, ozajstné vzácnosti ako poľské razby Vladislava IV. a švédske
razby Karola Gustáva X., ako aj dukát
Ferdinanda II. z roku 1662, ktorý je
doposiaľ známy iba v numizmatickej
zbierke Dériho múzea v Debrecíne.
Zloženie pokladu bolo rôznorodé.
Okrem 132 maďarských razieb sa tu
nachádzalo 8 sedmohradských razieb,
7 poľských, ako aj razby krajín, miest
a biskupstiev Rímskej ríše národa nemeckého (Hamburg, Brémy, Lübeck,
Salzburg, Kolín a ďalšie), benátske
razby, razby západného Frieslandu
(Holandsko) a švajčiarske dukáty.
Ako zaujímavosť možno spomenúť aj
rodové razby Rosenbergovcov a Wallensteinovcov.
2002. április végén a nyíregyházi Jósa
András Múzeumba 64 darab középkori-koraújkori aranypénzt hoztak
be Újfehértóról. A találók elmondása
szerint az érmek a belső kert rendezésekor, kultúrnövény-telepítéskor bukkantak elő 5-20 cm-re a talaj felszínétől. A behozott anyagban a külföldi és
magyar dukátok között volt II. Rákóczi
György 10szeres aranyforintja is. Aznap kimentünk a területre, ahol újabb
44 darab érmét találtunk. A következő
napok kutatásai eredményeivel együtt
összesen 261 darab aranypénz került
elő. A teljes lelet mintegy 5x15 méteres területen volt szétszórva, az epicentrum a lelőhely közepe felé volt. A
pénzek előfordulása nyomán szépen
kirajzolódott az eke munkája, ugyanis
30-50 cm-es csíkokban bukkantak elő.
Mellékletként világos színű cserépdarabokat is találtunk, mint az elrejtés
lehetséges tárgyát. A lelet súlyak kb.
1,30 kg.
Az aranykincs igazi ritkaságokat is
tartalmaz, időhatára egészen Luxemburgi Zsigmondig nyúlik vissza, záró
évszáma 1684 (I. Lipót). Megtalálható a leletben II. Ulászló aranyveretű
guldinere, Bethlen Gábor (2 db.), III.
Ferdinánd (2 db.) és a fentebb említett
II. Rákóczi György 10szeres aranyforintjai, János Kázmér lengyel király
thorni 4 dukátosa, valamint igazi csemegének számító lengyel (IV. Ulászló), svéd (X. Károly Gusztáv) veretek,
és eddig csak a debreceni Déri Múzeum numizmatikai gyűjteményéből ismert II. Ferdinánd 1622-es dukátja. A
lelet vegyes képet mutat: a 132 magyar
veret mellett, 8 erdélyi, 7 lengyel aranyat, valamint a Német-Római-Császárság tartományainak, városainak,
püspökségeinek (Hamburg, Bréma,
Lübeck, Salzburg, Köln stb) pénzeit
is megtalálhatjuk, de vannak velencei,
west-frieslandi (Hollandia), svájci dukátok. Érdekességként megemlíthető
még a Rosenberg és Wallenstein családok magánpénze is.
52
By end of April 2002, 64 medieval and
early modern golden coins having
been found in Újfehértó were borne
to the András Jósa Museum of Nyíregyháza. According to the finders, the
coins were discovered during rearrangement of the garden, at planting
the plants, in the depth of 5-20 under
the ground surface. In the material
supplied, a golden 10-ducat of George
Rákoczi also was among the foreign
and Hungarian coins. On the same
day we visited the finding place, where
we found further 44 golden coins. In
the following days, we continue the
investigation. Altogether we gathered
261 gold coins. The whole hoard was
dispersed on the surface of 5x15 m.
Most coins were found in its centre.
The coins dispersion clearly showed
impact of ploughing, as the coins occurred in 30-50 cm long strips. Out
of this, we also found clear potsherds
as remnants of a vessel, in which
the coins could be hidden. The total
weight of the hoard was 1,30 kg.
The hoard included real rarities.
The earliest coins come from the period of Sigismund of Luxemburg, while
the newest were from 1864, from the
period of rule of Leopoldus I. In the
hoard we identified golden guldiners of Vladislaus II, ducats of Gabriel
Betlehen (2 pieces), Ferdinandus III
(2 pieces), the above mentioned 10ducat of George Rákoczi, the thorn
4-ducat of the Polish king Jan Kazimierz, great rarities like Polish coinages
of Vladislaus IV, Swedish coinages of
Karl Gustav X., as well as the ducat of
Ferdinandus II from 1662, known up
to present day only from the numismatic collections of the Déru Museum
of Debrecen.
Structure of the hoard was heterogeneous, out of 132 Hungarian coins
there were 8 Transylvanian coins, 7
Polish coins, as well as coins of states,
cities and dioceses of the Roman Empire of German Nation (Hamburg,
Bremen, Lübeck, Salzburg, Köln
etc.), Venetian coinages, coinages of
West Friesland (the Netherlands) and
Swiss ducats, As a peculiarity we can
mentione the private coinages of the
Rosenbergs and Wallensteins.
Falšovanie mincí na hrade Jasenov
Coin counterfeiting in the Jasenov castle
Ivana STRAKOŠOVÁ
Vihorlatské múzeum v Humennom, Nám. slobody 1, 066 01 Humenné, archeolog@muzeumhumenne.sk
Jedným z vrcholných období falšovania peňazí na Slovensku bolo 16. a 17. storočie. Feudáli dávali raziť falošné mince na svojich panstvách a hradoch (napr. Jasenov, Krásna Hôrka, Čičava, Trebišov, Uhrovec, Hričov).
Zvýšený výskyt poľských mincí v tomto období viedol
až k ich falšovaniu. Na severovýchodnom Slovensku sa
podľa dochovaných písomných prameňov razili falošné
mince na hradoch Čičava, Jasenov a Lipovec.
Pri zisťovacom výskume na hrade Jasenov (19901993, 1996 - 1999) sme v priestoroch severovýchodného nárožia vonkajšieho opevnenia objavili medzi
nálezovým materiálom zlomky sivých, kvalitne vypálených nádob, ktoré tvarovo predstavujú malé pohárové
nádoby s trojuholníkovým ústím a nataveným povrchom. S týmto tvarom taviacich téglikov sa stretávame
v nálezoch od 14. po prelom 19. a 20. storočia. Mince
nájdené pri výskume predstavujú razby od 1. polovice
15. storočia – denár Vladislava I. (1440 – 1444) z roku
1440, značka I - h, až po 1. polovicu 17. storočia – poltúra poľského kráľa Žigmunda III. (1587 – 1632) z roku
1620.
Okrem dokladov o falšovaní mincí získaných pri archeologických výskumoch, sa vzácne môžeme odvolávať na zachované písomné pramene viažuce sa k tejto
činnosti. Takou je aj výpoveď majstra falšovateľa Mikuláša, ktorú podrobne spracoval vo svojej práci z roku
1893 A. Komáromy.
Mikuláš bol sedmohradský zlatník, ktorý pracoval
v službách pánov z Perína ako kamenár. Neskôr sa usadil
v meste Chust a pri jednej z ciest odtiaľ do Prešova, ho
zajali ľudia Michala Büdyho, kapitána hradu Mukačevo,
kde sa tiež v prvej polovici 16. stor. razili falošné mince.
Po ďalších peripetiách sa však už v roku 1531 objavuje
v Humennom na panstve Juraja Drugetha. Počul o ňom,
že mal dobre vybavenú peňazokazeckú dielňu, ale podľa
jeho svedectva odmietol v nej pracovať. Odtiaľ odišiel
k Jurajovmu bratovi Gabrielovi, ktorý ho chcel poslať
na hrad Jasenov, kde sa nepretržite razili falošné mince.
Mikuláš popieral vo svojej výpovedi účasť na razení falošných mincí na hrade Jasenov, napriek tomu stál na jej
čele. Ďalší dvaja z bratov Drugethovcov – Imrich a Anton povolali (okolo roku 1542) na Jasenov troch Židov
z Poľska a neskôr Juraj Bebek poslal na hrad „celú bandu razičov“, v ktorej bol aj rezbár Michal, Bartolomej
Štítnický a Tomáš Sturczer. Najprv zhotovovali poľské
groše, neskôr zlaté florény s menom Ľudovíta II. a Ferdinanda I. zo zliatiny striebra a mosadze. Razidlo pre
zlaté mince vyhotovil taliansky rezbár Krištof a falošné
mince sa dávali do obehu prostredníctvom poddaných.
Na hrade Jasenov pripravovali aj časť materiálu pre dielňu na hrade Kamenec (na slovensko-maďarskej hranici,
ktorý bol vo vlastníctve Drugethovcov). Na tomto hrade
u Antona Drugetha Mikuláš potom pôsobil až dovtedy,
kým ho pri jednej z ciest pre materiál na hrad Jasenov
v roku 1551 nechytili a po súdnom procese popravili.
Aj proti Gabrielovi Drugethovi bola vznesená obžaloba. Falšovanie bolo trestané najprísnejšími trestami (trest smrti a konfiškácia majetku), ako to nariadili
One of periods of the most intensive money counterfeiting in Slovakia were 16th – 17th centuries. The feudal lords
counterfeited money in their dominions and castles, like
Jasenov, Krásna Hôrka, Čičava, Trebišov, Uhrovec and
Hričov). Increased cirulation of Polish coins also stimulated their counterfeiting. In northeastern Slovakia, the
coins were counterfeited, according to written documents, in the castles Čičava, Jasenov and Lipovec.
During archeological investigations in the Jasenov
castle (1990-1993, 1996-1999), in the northeastern corners of the external fortification, we discovered fragments of gray carefully baked small cup-like vessels with
a triangular spout and melted surface. Crucibles of such
shape occur in findings from 14th until turn of 19th and
20th century. The coins having been found during excavations are represented by coinages from 1st half of 15th
century – a denarius of Vladislaus I. (1440-1444) from
1440, with the mark I – h, until the 1st half of 17th century
– a poltura (= one and half groschen) of the Polish king
Sigismund III. (1587-1632) from 1620.
Out of backing of the money counterfeiting having
been discovered during archaeological investigations, we
can rarely refer to the preserved written documents connected with counterfeiting. One of such documents is deposition of the master counterfeiter Nicolaus, which has
been carefully interpreted by A. Komáromy in his paper
from 1893.
Nicolaus was a Transylvanian goldsmith who worked
in service of the lords Perín as a stonecutter. Later he had
settled in the town of Chust and on a journey from Chust
to Prešov he was captured by the people of Michael Büdy,
the knight of the Mukačevo castle, where coins were also
counterfeited in the first half of 16th century. However, after further adventures, he appeared in 1531 in Humenné
in the dominium of Juraj Drugeth, whom he heard to have
a well-equipped money-counterfeiting workshop, but
according his testimony he rejected to work in it. From
Humenné he left to the Juraj´s brother Gabriel, who intended to send him to the castle Jasenov, where the coins
were continuously counterfeited. Nicolaus contested, in
his deposition, to participate at coin counterfeiting in the
Jasenov castle, but in spite of it he stayed in its front. Further two brothers of Drugeth´s family, Imrich and Anton, had called (about in 1542) three Jews from Poland to
the Jasenov castle and later Juraj Bebek sent here a whole
“gang of counterfeiters” inclusively of the carvers Michal,
Bartolomej Štítnický and Tomáš Sturczer. At the beginning, they counterfeited Polish groschens, later golden
florens with the name of Ludovicus II. and Ferdinandus
I. manufactured from an alloy of silver and brass. The
dies for golden coins were manufactured by the Italian
carver Krištof. The counterfeited coins were put in circulation through the serfs. In the Jasenov castle, a part of
the material for the workshop in the Kamenec castle (at
the present day Slovak-Hungarian border, which was in
the Drugeth´s house possession) was also prepared. In
the Kamenec castle, with Anton Drugeth, Nicolaus had
been active until he was captured during one journey for
53
obaja panovníci – Zápoľský na sneme v Ostrihome roku
1530 a Ferdinand I. roku 1538 v Bratislave. Nariadenia
však často ostávali iba na papieri, pretože podnet na falšovanie vychádzal často od príslušníkov najmocnejších
rodín. Ale Gabriel unikol trestu riadením osudu. Zomrel ešte pred procesom začiatkom roku 1552.
material to the Jasenov castle in 1551 and after a lawsuit
he was executed.
Gabriel Drugeth was also accused. Money counterfeiting was punished by the severest punishments (dead
and the property confiscation), as ordered by both rulers – Johannes Szápolyai in the assembly in Ostrihom of
1530 and Ferdinandus I in Bratislava in 1538.
However, the decrees were often neglected as the
counterfeiting was often initiated by members of the
most powerful houses. But Gabriel Drugeth escaped the
punishment owing to the destiny. He died still before the
lawsuit, in early 1552.
54
Krádeže peňazí v 16. storočí v písomnostiach kremnického archívu
Thefts of money in 16th century in documents of the archive of Kremnica
Daniel KIANIČKA
Národná banka Slovenska, Múzeum mincí a medailí, Štefánikovo nám. 11/21, 907 01 Kremnica, e-mail:daniel.kianicka@nbs.sk
Kriminalita je fenoménom, ktorý sprevádza dejiny ľudstva
od nepamäti. Existovala celá škála deliktov, ktoré boli trestané spoločenskými inšitúciami vytvorenými človekom.
K najčastejším zločinom ranného novoveku patrili krádeže, vraždy a zabitia, zločiny proti nábožensko-spoločenskému poriadku (rúhanie, kacírstvo, čarodejníctvo) a delikty proti mravnosti a manželskému poriadku. Cieľom ich
potrestania bola odplata za vykonaný zločin, odstrašenie a
výstraha, aby sa ľudia nedopúšťali páchania deliktov, ako
aj pokánie, i keď ranonovoveká spoločnosť sa neusilovala
o nápravu jednotlivca, ale v prvom rade o nápravu porušeného spoločenského poriadku. Z prameňov poznáme veľké
množstvo trestov – upálenie, lámanie na kolese, vyhnanstvo, palicovanie, vsadenie do klady, pokutovanie, žalárovanie, cirkevné tresty atď., pri ťažkých zločinoch boli však
najčastejšie sťatie mečom a obesenie. Tieto formy popravy
sú doložené i v Kremnici, keďže mesto od roku 1400 až do
roku 1848 disponovalo tzv. hrdelným právom. K najpočetnejším zločinom v 16. storočí patrili v európskom merítku
krádeže. Možno rozlišovať medzi viacerými ich druhmi
– ľahšími, ťažšími, zvlášť krádežami v kostoloch, krádežami hnuteľného majetku, poľnohospodárskych produktov a samozrejme krádežami peňazí atď., osobitne z nich
možno ešte vyčleniť lúpeže, ktoré sa od ostatných odlišovali svojim verejným charakterom (lúpežné prepadnutia
v lesoch, na cestách a pod.). Konkrétny štatistický prehľad
krádeží z Kremnice a jej širšieho okolia v 16. storočí žiaľ,
nie je možné zostaviť. Dôvodom je fakt, že iste nie všetky
delikty sa dostali pred príslušnú súdnu inštanciu, ako aj
medzerovitosť pramenného materiálu – tzv. mestské kuriálne protokoly sú dochované z rokov 1490 – 1543 a potom
od roku 1594 a mestská súdna kniha až od roku 1597. Ich
absenciu supluje čiastočne potom korešpondenčný materiál. K objektom krádeží patrili popri iných komoditách
(napríklad kozy, holuby, med, včely, drahocennosti, riad,
odevy, pracovné náradie) často i peniaze. Tak v roku 1597
Štefan Rauscher či inak Duško, odcudzil so svojimi tromi
kumpánmi pri lúpežiach okrem iného peniaze istým Durdovi a Maršálekovi, 12 zlatých Martinovi Groschovi a na
jednom vŕšku raz 1 zlatý a 6 denárov a druhýkrát 6 zlatých.
Za všetky svoje zločiny bol kremnickou mestskou radou
odsúdený 8. januára 1598 na trest smrti obesením. V roku
1567 bolo zas v kremnickej mincovni ukradnutých okolo
50 platničiek na razbu mincí. Tento prípad tvorí však už
prechod k inej trestnej činnosti, a to falšovaniu peňazí,
ktoré je takisto v oblasti Kremnice v skúmanom období
doložené.
Criminality is a phenomenon that accompanies the
human society since the very early times. There existed
a wide scale of delicts which were punished by social
institutions. One of the most frequent delics of the early
modern period were thefts, murder and kills, delics
against religious and social order (blasphemy, heresion,
sorcery) as well as delict against morality and matrimonial
norms. The aim of their punishing was to revenge the
crime executed, deteriorate and warn against commiting
crimes, as well as penance, though the early modern
society did not attempted to remedy an individual,
but first of all to redress the violated social order. The
documents show many kinds of punishments – burning
to death, breakin by a wheel, exile, caneing, keeping in
stock, fineing, keeping in prison, religious punishments
etc. However, at the heavy crimes decapitation and
hanging were the most frequent punishments. These
form of executing are also documented in Kremnica, as
the town had the s. c. capital pnisment right since 1400
up to 1848. The most frequent crimes in Europe of 16th
century were thefts amnong which more types can be
distinguished – lighter, heavier, especially in churches,
thefts of movable goods, theft of agricultural products
and, of course, of money. A special kind of crimes were
robberies, which differed from other crimes by their
public character (marauding raids in woods, on roads
etc.). A concrete survey of thefts in Kremnica and its
wider surroundings in 16th century can not be compiled,
because not all crimes had got against the respective
court instance or the documents are incomplete – the s. c.
municipal curial protocols have been preserved only from
the years 1490-1543 and 1594, whereas the municipal
court book has been preserved only since 1597. Absence
of these documents is partly compensed by the preserved
correspondence. Out of othe comodities (for example
goats, pigeons, honey, bees, jewels, dishes, clothes, tools)
the money was a frecvent object of thefts. For example,
in 1594 Stephan Rausscher called Dushko, together with
his three comrades stole, out of others, money to certain
Durda and Maršálek, 12 guldens to Martin Grosch and
once on a hill one gulden and six denarii while othertime
six guldens. For all his crime,s the municipal council of
Kremnica sentenced him, on 8 January 1598, to hanging.
In 1567, about 50 coin blanks were stolen in the mint
of Kremnica. This case represents, however, a transition
to money counterfeiting, which is also documented in
Kremnica in the period studied.
55
Znižovanie rýdzosti mincí razených v bratislavskej mincovni
v 17. a 18. storočí
Reduction of purity of the coins minted in the mint of Bratislava
in 17th and 18th centuries
Anton FIALA
Múzeum mesta Bratislavy, Radničná 1, 815 18 Bratislava, e-mail: fialanton@hotmail.com
Pre činnosť bratislavskej mincovne od 11. storočia do
roku 1722 je charakteristické, že mincovňa pracovala
vždy len v krátkych obdobiach. Zároveň dochádzalo k
špekulatívnemu znižovaniu rýdzosti mincového kovu.
Najviac sa to prejavilo v rokoch 1623 až 1624 a v rokoch
1696 až 1705.
V rokoch 1623 – 1624 sa jedná hlavne o razbu denárov
a grošov. Podľa inštrukcií Ferdinanda II. (1619-1637)
mali raziť denáre z 3,5-lótového striebra. Neskoršie pod
konzorciom viedenských Židov sa však razili mince len 2,5lótové. Dolnorakúska komora v hlásení cisárovi označila
túto skutočnosť za škodlivú. Žiaľ, cisár Ferdinand II.
neustúpil nátlakom uhorskej komory na zastavenie razby
nehodnotných mincí a prenajal bratislavskú mincovňu
od konca roku 1623 Baltazárovi Zwirnerovi, ktorý
v znehodnocovaní mince pokračoval a v júli 1624 ho dal
cisár Ferdinand II. zatvoriť. Už v auguste 1624 bratislavskú
mincovňu opäť prenajíma Matej Fellner, ktorý ju vzápätí
prepúšťa Jánovi Joachimovi Edlingovi. Náprava v mincovni
prišla neskoro. Ján Joachim Edling už nemohol napraviť zlú
povesť bratislavskej mincovne. Výmenou nehodnotných
mincí razených v Bratislave bola poverená kremnická
mincovňa.
V rokoch 1696-1705 sa jednalo o osobný spor medzi
hlavným účtovníkom Uhorskej komory a mincmajstrom
Krištofom Žigmundom Hungerom. Hlavný účtovník
ho obvinil v roku 1696, že nevedie riadne správne účty a
nedodržiava inštrukciu cisára Leopolda I. Bolo to veľmi
vážne obvinenie. Ale keď komisia pracovníkov viedenskej
mincovne zistila, že sa sprevenerilo niekoľko tisíc zlatých
a účty naozaj neboli v poriadku, musela sa razba mincí v
roku 1700 zastaviť. Krištofa Žigmunda Hungera odvolali z
funkcie. Dôkladné šetrenie komisie, ktoré trvalo niekoľko
rokov, však potvrdilo, že sa celý spor nezakladá na pravde
a Krištofa Žigmunda Hungera komisia sprostila obvinenia.
Celý spor sa vliekol päť rokov. Až v roku 1705 mohla
mincovňa obnoviť razbu mincí, ktorá trvala až do roku
1722.
Since the 11th century, the activity of the mint of Bratislava
was characterized by only short periods of coinage. Beside
it the mint metal purity was often reduced from speculative reasons. It occurred especially in 1623-1624 and 16961705.
In 1623-1624 the purity reduction affected mainly the
denarii and groschens. In accordance with instructions of
Ferdinand II. (1619-1637) the denarii should have been
coined from silver of the 3.5-lot purity. However later, under leadership of the consortium of the Jews from Vienna,
these coins were minted only from the 2.5-lot silver. The
Chanber of Lower Austria, in its rapport to the emperor,
qualified this activity as harmful. Unfortunately, the emperor Ferdinad II. did not accept urgent demands of the
Hungarian chamber to stop minting the coins of reduced
values and since late 1623 landed the mint of Bratislava to
Balthasar Zwirner, who continued in devaluating the coins.
From this reason the emperor Ferdinand II. let to arrest
him. Already in August 1624 the mint was landed again,
now to Mathias Fellner, who shortly later let the mint to
Johan Joachim Edling. The coin purity improvement came
late. Johan Joachim Edling however could not improve the
bad image of the mint of Bratislava. The mint of Kremnica
was entrusted to exchange the devaluated coins minted in
Bratislava.
In 1696-1705 there occurred a personal conflict between
the main teller of the Hungarian Chamber and mint-master Christoph Sigismund Hunger. The main bookkeeper
accused him in 1696 that he had not correctly kept the accounts and that he had not respect instruction of the emperor Leopold I. It was a very serious accusation. However
when commission of workers of the mint of Vienna found
that there had been defrauded some thousands of guldens
and that the accounts really were in disorder, the minting of
coins had to be stop in 1700. Christoph Sigismund Hunger
was recalled from his function. A careful investigation of
the commission having been lasting several years eventually confirmed that the conflict was not based on reality
and the commission revoked the accusation of Kristoph
Sigmund Hunger. The whole conflict lasted five years. As
late as in 1705, the mint was allowed to reassume minting
the coins, which lasted until 1722.
56
Robotné znaky v numizmatickom zbierkovom fonde Východoslovenského múzea
Corvée tokens in the collections of the Museum of East Slovakia
Katarína ZOZULÁKOVÁ
Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, 041 36 Košice, e-mail: k.zozuláková@zoznam.sk
V bohatom numizmatickom fonde Východoslovenského
múzea v Košiciach sa nachádza aj súbor predmetov, ktoré
dokumentujú jednu z podstatných zložiek života poddaných
– povinnú robotu na panskom, ktorá ich radí do špecifickej
kategórie numizmatického materiálu.
Robota, ako najnižšia forma feudálnej renty, začala pod
vplyvom mnohých ekonomických činiteľov nadobúdať prevahu od 2. polovice 16.storočia. Zakladala sa na prepožičiavaní základného výrobného prostriedku konkrétne pôdy,
do užívania poddaným za plnenie protislužieb. Okrem naturálnych a finančných dávok museli poddaní odpracovať
na pozemku feudála určitý počet pracovných dní, ktoré sa
v priebehu 17. a 18. storočia podstatne zvýšili a boli zavedené v urbároch jednotlivých usadlostí.
Roboty sa delili na dve základné skupiny – na ručné alebo pešie a roboty so záprahom. Evidencia robôt sa viedla
trojakým spôsobom – pomocou rovášov, robotných znakov a písomnými záznamami. Používanie robotných znakov sa rozšírilo na feudálnych panstvách v 17.-18.storočí
ako prostriedok obojstrannej evidencie vykonanej roboty.
Popri svojej prvotnej funkcii, kontrolnej a evidenčnej, mali
aj funkciu núdzového platidla.
Materiál a forma znakov bola rôzna- kov, sklo, pálená
hlina, koža, papier; tvar bol štvorcový, trojuholníkový, osemuholníkový, kruhový alebo polkruhový.
Robotné znaky sa používali na panstvách cisárskych,
šľachtických, cirkevných, ako aj na panstvách slobodných
kráľovských miest.
V numizmatickom zbierkovom fonde sa evidujú kovové
robotné znaky z ilavského a vršatskopodhradského panstva
Königsbergovcov za ručnú prácu, prácu so záprahom a prácu bez označenia druhu roboty v počte 9 kusov. V zbierke
sa nachádzajú aj sklenené robotné znaky zo zborovského
panstva Aspremontovcov za ručnú prácu a prácu so záprahom, dennú aj poldennú v počte 38 kusov, ktoré datujeme
do 2. polovice 18. storočia.
The rich numismatic collections of the Museum of East
Slovakia also include a set of objects documenting one
of the essential components of the serfs´ life – the corvée
on the feudal estates - that belong to a specific category of
numismatic material.
Under influence of many economic factors, the corvée,
as the lowest form of the feudal rent begun to prevail since
the second half of 16th century. It consisted in conferring
of the basic production mean – the arable land in use of
the serfs for executing reciprocal services. Out of supplying
products and money, the serfs had to work on the landlord’s
land certain number of days. Their number increased during 17th – 18th centuries essentially and were recorded in the
“urbar-s”(a kind of registers) of individual farmsteads.
The corvée was divided into two basic groups – manual
or pedestrian or labors with a team. The executed corvée
was recorded in three ways – by means of rováš-es (a piece
of wood with cuts) corvée tokens or written documents. Use
of corvée tokens spread in feudal estates in 17th – 18th centuries as a mean of bilateral evidence of the executed works.
Beside their primary function of control and evidence they
also had function of emergency mean of payment.
Material and form of the corvée token varied. They were
made from metal, glass, ceramics, leather and paper. Also
they shape was different – quadratic, triangular, octagonal,
circular or half circular.
The corvée tokens were used in the imperial estates,
feudal or church estates, as well as in estates of free royal
towns.
The collections of the Museum of East Slovakia include
nine metallic tokens from the Königsbergs´estates in Ilava
and Vršatské podhradie for manual labor, labor with team
and unspecified kind of labor as well as 38 glass tokens for
manual labor and labor with team, whole and half day labor
from the Aspremonts´ estates in Zborov. All these token are
dated to second half of 18th century.
57
Typizácia falzifikátov Československých bankovkových kolkov
v hodnote 10 korún z roku 1919
Typification of counterfeits of the Czechoslovak banknote validation stamps
of 10 crowns from 1919
Zbyšek ŠUSTEK
Slovenská numizmatická spoločnosť, P.O.B 103, 814 99 Bratislava, e-mail: zbysek.sustek@savba.sk
Počas 19-ročného štúdia bolo definovaných celkom 25 typov falošných kolkov v hodnote 10 korún, vytlačených na
rakúsko-uhorské tisíckorunáčky vzoru 1902, pri menovej
odluke Československa od ostatných nástupníckych štátov
habsburskej monarchie. Na rozdiel od falzifikátov ostatných bankovkových kolkov z roku 1919, je ich štúdium a
presná identifikácia sťažená viacerými okolnosťami.
Pravé kolky existujú v šiestich, graficky odlišných typoch, ktoré potenciálne slúžili falšovateľom ako predloha.
Ich grafické rozdiely pritom dosahujú takého stupňa, že nie
je možné definovať ani jediný absolútne platný znak, ktorý
by umožnil spoľahlivo odlíšiť súčasne všetkých šesť typov
pravých kolkov od falzifikátov. Najvšeobecnejšie platný
znak - asymetrický tvar secesne štylizovaného písmena
O v slove KOLEK, resp. nuly v číslici 10 - je charakteristický iba pre päť typov pravých kolkov, no zároveň je pomerne
úspešne napodobnený na troch typoch falošných kolkov.
Okrem toho pravé kolky a prevažná väčšina falzifikátov je
zhotovená tou istou tlačovou technikou. Preto pri overovaní pravosti a určovaní jednotlivých typov pravých i falošných kolkov je nevyhnutné postaviť jednotlivé typy pravých
a falošných kolkov na jednu úroveň a študovať rozdiely
medzi nimi navzájom. Najväčšiu informačnú hodnotu má
pritom tvar, veľkosť a poloha listov a semienok v lipových
ratolestiach v rohoch okolo kruhového portrétneho medailónu. Naproti tomu líniový prepis portrétu Františka Palackého a raster v jeho okolí je natoľko variabilný, že rozdiely
možno charakterizovať iba ako všeobecné trendy, s množstvom individuálnych rozdielov. Podobne jednoduchý tvar
ostatných prvkov obrazu kolku, najmä písmen a absencia
diakritických znamienok znižuje možnosť nájsť spoľahlivé
a ľahko viditeľné znaky jednotlivých typov pravých i falošných kolkov.
Porovnávanie grafických štruktúr, najmä portrétu a rastru v jeho okolí sťažuje ďalej fakt, že všetky pravé i väčšina
falošných kolkov boli vytlačené kníhtlačou na bankovky
vytlačené hĺbkotlačou. Pritom poloha kolkov je premenlivá a kolky prekrývajú na bankovke miesta s rôzne silnou
vrstvou hĺbkotlačovej farby. To spolu s ďalšími príčinami,
danými povahou kníhtlače a individuálnym pretláčaním
bankoviek, prispieva k značnej variabilite nánosu čiernej
farby portrétu F. Palackého a líniového rastru v jeho okolí. Zároveň, v rôznej miere dochádza k interferencii obrazu kolku s gilošovými ornamentami a dvoma ochrannými
podtlačovými rastrami bankovky. Veľká časť študovaných
falošných kolkov bola navyše v dobe obehu kolkovaných
bankoviek označená rôznymi typmi pečiatok, dokonca niekoľkými súčasne. To značne sťažuje separáciu obrazu kolku
a použitie jeho častí na ilustráciu rozdielov medzi jednotlivými typmi.
Medzi 25 typmi falošných kolkov výrazne prevažuje
výskyt kolkov typu 4, ďalšie tri typy (3, 5 a 8) sú relatívne
hojné, ostatné možno považovať za viac-menej vzácne.
During a 19-year investigation, there were distinguished
25 types of counterfeit validation stamps of 10 crown having been printed on the Austro-Hungarian 1000-crown
banknotes of the 1902 pattern during the monetary separation of Czechoslovakia from other succession states of
the Hapsburg monarchy in 1919. Unlike counterfeits of
other Czechoslovak validation stamps from 1919, their
study and accurate identification are much more difficult
due to several circumstances.
The genuine stamps exist in six graphically considerably different types, which served as model for counterfeiting. Their graphical differences reach such a degree
that it is not possible to define any absolutely valid feature, which would allow to distinguish simultaneously all
the six types of genuine stamps from the counterfeits. The
most generally valid feature – asymmetrical Jugendstilstylized shape of the letter O in the word KOLEK and of
zero in the numeral 10 – is characteristic only of five types
of genuine stamps, but at the same time it is successfully
imitated in three types of counterfeited stamps. In addition the genuine and most of counterfeited stamps are
manufactured by the same printing technique. Therefore,
when identifying the genuine stamps and individual types
of counterfeited stamps it is inevitable to put all types of
the genuine and counterfeited stamps on the same level
and to study their mutual differences. Of the highest information value is shape, size and position of lime leaves
and seeds in corners of the stamps. In contrast, line transcription of the František Palacký´s portrait and the line
screen around it are so variable that the differences can be
characterized only as general trends, with many individual aberations. Similarly the simple shape of other pictorial
elements, especially of letters and absence of diacritical
marks reduces chance to define reliable and easily visible
features of individual types of genuine and counterfeited
stamps.
Furthermore comparison of graphical structures, especially of the portrait and its surrounding, is made difficult
by the fact that all genuine and most counterfeited stamps
were letter-printed on the intaglio-printed banknotes.
In addition position of the stamps varies and the stamps
cover places coated with differently thick layer of the intaglio ink. This, together with other reasons resulting from
nature of letter-printing and individual overprinting of
the banknotes, contributes to a considerable variability of
coating of black ink in the Palacký´s portrait and its surrounding. At the same time the stamp picture interferes
with the guilloche ornaments and two protection screens
in the background. In addition, in the period of circulation of the validated 1000-crow banknotes a major part
of the counterfeits was marked by different types of seals,
sometimes even by several overlapping seals. Owing to it,
separation of the stamp picture from the background and
58
Takmer všetky typy falošných kolkov možno hodnotiť
ako vydarené falzifikáty (stupeň nebezpečnosti 3). Nebezpečné a menej podarené falzifikáty (stupne nebezpečnosti
2 a 4) sú vzácne. Ako technika tlače prevažuje kníhtlač, ojedinelá je litografia. V študovanom materiále chýbajú ručne
kreslené falzifikáty alebo falzifikáty zhotovené inými technikami.
Zatiaľ sa nezistili novodobé falzifikáty kolkov alebo pečiatok používaných na ich označenie, zhotovených ku škode zberateľov.
overprints and their use for illustration of differences between individual types of counterfeits can be difficult in
some cases.
Among 25 types of counterfeits, the type 4 highly predominates, further three types (3, 5 and 8) are relatively
common, while other types are more or less rare.
Almost all types of counterfeited stamps can be classified as successfully imitated (dangerousness degree 3).
Dangerous or less successful counterfeits (dangerousness degrees 2 and 4) are rare. Most of the counterfeits
are letter-printed, whereas lithographed counterfeits are
sporadic. Hand-drawn counterfeits or counterfeits manufactured by other techniques have not been discovered.
Up to present, there have not been identified any
counterfeits and countermarking seals manufactured to
damage of collectors.
59
Miestne vydania papierových platidiel v Bielorusku v rokoch občianskej vojny
(1918-1920)
Местные выпуски бумажных денег в Беларуси в годы гражданской войны
(1918-1920)
Local emmisions of paper money in Belarus in the years of civil war
(1918-1920)
Bajura ALEKSANDR (БАЮРА АЛЕКСАНДР)
ул. Орловска 14 “Б”, кв 46, г. Брест-28, 224028 Беларусь, e-mail: hingan@tut.by
In the night from 24 to 25 October 1917 an armed uprising of workers and peasants gained a victory in St. Petersburg. On 26 October the II. All-Russian congress of
Soviets declared the Soviet power, adopted Decrees about
peaces and land, elected the All-Russian executive committee and created a new government – the Council of the
People’s Commissar with V. I. Lenin in head. In the territory of Belarus the soviet power was introduced more
or less in a peaceful way during October and November
1917. The new government executed a lot of changes in
the currency and credit system. As a result of introducing
control over the State bank the Bolsheviks transformed
the banking into a state monopoly and nationalized the
private banks. In January 1918 they founded the unique
National Bank of Russian Socialist Federal Soviet Republic and liquidated the state credit system and annulled all
foreign or domestic loans.
Since the first months of its existence, the Soviet power meet a strong resistance of the domestic and foreign
contra-revolution. By the turn of October and November 1917, the former government president A. F. Kerenskij and the Cossack general P. A. Krasnov attempted to
throw down the Soviet power in St. Petersburg. In December 1917 to January 1918, the commander of the Polish
troupes, general I. R. Dovbor-Musnickij, initiated an antiSoviet uprising in Belarus. In February 1918, the German
and Austro-Hungarian armies started an offensive and occupied whole Ukraine, a major part of Baltic countries and
Belarus, as well as the some parts of the Pskov and St. Petersburg gubernias. In March and April 1918 the English
expedition troupes landed in Archangelsk and Murmansk;
in May the Trans-Siberian railway got under control of
Czechoslovak Legions. Thus the young Soviet Republic
got into a front encirclement. This circumstance furthermore worsened the already bad situation in supplying the
local financial bodies with cash.
The Soviet power had inherited a devaluated national
currency. On 1 January 1918 the circulation of currency
notes of the tsarist and provisional governments reached
a sum of 26.313 billions rubles, what was 17x more than
on 1 January 1914. Since autumn 1917 till spring 1919
the Soviet government did not issue its own currency.
In order to satisfy demand for cash it continued to print
the notes of the tsarist pattern as well as the notes of the
provisional government (called “rubles of duma” [duma
= parliament] and “Kerenki” [it means the notes issued
by the Kerenski´s government]), but their amount was not
sufficient. Therefore in winter and spring 1918, the AllRussian Central Executive Committee and Soviet of the
People’s Commissars of RSFSR adopted several decrees,
which made also possible to use, as means of payment,
the coupons of state interest loans issued before the World
V noci z 24. na 25. októbra 1917 zvíťazilo v Petrohrade
ozbrojené povstanie robotníkov a roľníkov. II. celoruský
zjazd sovietov vyhlásil 26. októbra sovietsku moc, prijal
Dekréty o mieri a pôde, zvolil Celoruský ústredný výkonný výbor a vytvoril novú vládu – Radu ľudových komisárov na čele s V. I. Leninom. V priebehu októbra a novembra 1917 bola na území Bieloruska zavedená sovietska
moc v podstate pokojnou cestou. Nová moc uskutočnila
celý rad zmien v úverovom a peňažnom systéme. V dôsledku kontroly zavedenej nad Štátnou bankou boľševici
premenili bankovníctvo na štátny monopol a znárodnili
súkromné banky. V januári zriadili jednotnú Národnú
banku RSFSR, likvidovali systém štátneho úveru a anulovali všetky zahraničné a vnútorné pôžičky.
Od prvých mesiacov svojej existencie narazila sovietska moc na silný odpor domácej i vnútornej kontrarevolúcie. Koncom októbra a začiatkom novembra 1917 sa
v Petrohrade pokúšal zvrhnúť sovietsku moc bývalý predseda dočasnej vlády A. F. Kerenskij a kozácky generál P.
A. Krasnov. V decembri 1917 až v januári 1918 podnietil
v Bielorusku protisovietsku vzburu veliteľ poľských jednotiek generál I. R. Dovbor-Musnickij. Vo februári roku
1918 nemecké a a rakúsko-uhorské vojská prešli do útoku
a obsadili celú Ukrajinu, veľkú časť Pobaltia a Bieloruska,
ako aj újazdy Pskovskej a Petrohradskej gubernie. V marci až apríli 1918 v Archangelsku a Murmansku vysadili
anglický expedičný zbor, v máji kontrolovali transsibírsku
magistrálu od Volgy až po Vladivostok československé légie. Takto sa mladá sovietska republika dostala do frontového obkľúčenia. Tato situácia narušila i tak zlú situáciu
v zásobovaní miestnych finančných orgánov hotovosťou.
Sovietska moc zdedila znehodnocujúcu sa národnú
menu. K 1. januáru 1918 predstavoval obeh peňažných
znakov cárskej a dočasnej vlády 26,313 miliárd, čo bolo
17 x viac ako 1. januára 1914. Od jesene 1917 do jari 1919
sovietska vláda nevydávala vlastné peniaze. Na uspokojenie potreby hotových peňazí pokračovala tlač štátoviek
cárskeho vzoru ako aj štátoviek dočasnej vlády („ruble
dumy“ a „kerenki“), no ich množstvo nepostačovalo. Preto v zime a na jar 1918 Celoruský ústredný výkonný výbor
a Soviet ľudových komisárov RSFSR prijali rad dekrétov,
podľa ktorých popri peňažných znakoch cárskej a dočasnej vlády mohli ako peniaze obiehať aj kupóny štátnych
úročených pôžičiek, vydaných pred prvou svetovou vojnou a v jej priebehu, cenné papiere a krátkodobé obligácie
Ministerstva financií a obligácie Pôžičky slobody z roku
1917. Celkom sa do peňažného obehu dostalo vyše 40
druhov podobných peňažných surogátov, podľa niektorých autorov 42, podľa iných dokonca 47 druhov.
No ani použitie cenných papierov ako obeživa, neriešilo problém jeho nedostatku. Preto sa na obrovskom území bývalého ruského impéria začali v masovom meradle
60
War I or in its course, the stocks and short-term obligations of Treasury Ministry as well as coupons of the Freedom Loan from 1917. Thus more than 40 kinds of various
money surrogates got into the circulation; according to
some authors there were 42 kinds of surrogates, according
to others even 47.
However, neither using stocks as a mean of payment
did not solve shortage in notes. From this reason local
means of payment started to be issued in a mass extent
over the huge territory of the former Russian Empire. According to inventory of the known Ukrainian researcher –
bonists P. F. Ryabchenko, there were issued in total about
5,000 kinds of means of payment. They also included the
local issues from the territory of the former Belaryssian
gubernias.
According to the author’s information, the first emergency notes in the Belarussian gubernias were those issued in the Mogilev gubernia in 1918. Under conditions
of German occupation there arose a strong deficiency not
only in the Russian, but also in the German occupation
currency. Therefore the session of the Mogilev municipal
council ordered, in March 1918, to the Mogilev department of the State bank to organize issue of own notes.
With authorization of the German occupation administration there were issued small treasury notes of the Mogilev
gubernia in denominations of 1 and 5 rubles.
According to the author’s knowledge, there are nine
issues of local emergency notes emitted on the territory of
the former five Byelorussian gubernias:
1. without title, an issue of the production department of
the Polesko railway, 1917, name of the issuer not given,
denominations 3, 5 and 10 rubles.
2. treasury notes of the Mogilev gubernia, 1918, issued by
the Mogilev department of the State bank, denomination
1, 3, 5, 10 25 and 100 rubles.
3. emergency notes of the Gomeľ municipal authority,
1919, issuer not given, denominations 1, 3, 5 and 10
rubles.
4. without title, issue of the Gomeľ zemstvo (an autonomous administrative body), 1918, issuer not given,
denomination 5 rubles.
5. short term notes of zemstvo of the Sluck ujezd, issuer
not given, denominations 1, 3, 5 and 10 rubles.
6. emergency notes of the Igumen town (Minsk gubernia,
now the Chervenj town in the Minsk region), 1918,
issuer the Igumen Municipal Cooperative Bank,
denominations 1, 3, 5 and 10 rubles.
7. emergency notes of the Rogachevsk municipal authority
(the Rogachev town, formerly in the Mogilev gubernia,
now in the Gomeľ region), 1918, issuer the Municipal
cooperative bank, denominations 1 and 5 rubles.
8. emergency notes of the Military revolution comity of
the Lida town (formerly in the Vilno gubernia, now in
the Grodno region), 1919, denominations 1, 3 and 5
rubles.
9. without title, issue of the citizen committee at the
Grodno Municipal Authority (text in Polish), 1920,
denominations 5, 10 and 50 marks.
vydávať miestne peňažné znaky. Podľa zistení známeho
ukrajinského bádateľa – bonisty P. F. Rjabčenka bolo vydaných dovedna 5 000 druhov platidiel. Patria k nim aj
miestne emisie z územia bieloruských gubernií.
Podľa autorových zistení sa prvé z platidiel vydaných
v bieloruských guberniách objavili v Mogilevskej gubernii
v roku 1918. V podmienkach nemeckej okupácie sa prejavoval silný nedostatok nielen ruských, ale aj nemeckých
okupačných platidiel. Preto na zasadaní mestskej rady
v marci 1918 prijali rozhodnutie nariadiť mogilevskému
oddeleniu Štátnej banky organizovať emisiu platidiel. So
súhlasom nemeckej okupačnej správy boli vydané drobné
štátovky Mogilevskej gubernie v hodnote 1 a 5 rubľov.
Autorovi sú známe nasledujúce emisie miestnych peňazí, vydaných v rámci piatich bieloruských gubernií:
1. bez názvu, emisia výrobného oddelenia Polesskej železnice, 1917, názov emitenta nie je uvedený, hodnoty 3, 5
a 10 rubľov.
2. štátovky Mogilevskej gubernie, 1918, emitent Mogilevské oddelenie Štátnej banky, nominále 1, 3, 5, 10, 25 a
100 rubľov.
3. poukážky Gomeľskej mestskej samosprávy, 1919, emitent neuvedený, hodnoty 1, 3, 5 a 10 rubľov.
4. bez názvu, emisia Gomeľského zemstva, 1918, emitent
neuvedený, hodnota 5 rubľov.
5. krátkodobé poukážky zemstva Sluckého újazdu, emitent neuvedený, hodnoty 1, 3, 5 a 10 rubľov.
6. poukážky mesta Igumen (Minská gubernia, teraz mesto
Červeň v Minskej oblasti), 1918, emitent Igumenská
mestská družstevná banka, hodnoty 1, 3, 5 a 10 rubľov.
7. poukážky Rogačevskej mestskej správy (mesto Rogačev,
pôvodne v Mogilevskej gubernii, teraz v Gomeľskej oblasti), 1918, emitent Mestská družstevná banka, hodnoty 1 a 5 rubľov.
8. poukážky Újazdného vojensko-revolučného výboru
mesta Lida (pôvodne vo Vilenskej gubernii, dnes v Grodenskej oblasti), 1919, hodnoty 1, 3 a 5 rubľov.
9. bez názvu, emisia občianskeho výboru pri magistráte
mesta Grodna (text v poľštine), 1920, hodnoty 5, 10
a 50 mariek.
61
Cenný prírastok do zbierok Litovského národného múzea:
zbierka medailí Edmundasa Armošky
Ценное приобретение Национального музея Литвы:
коллекция медалей Эдмундаса Армошки
A valuable acquisition of the National Museum of Lithuania:
Edmundas Armoška´s collection of medals
Даля ГРИМАЛАУСКАЙТЕ & Регина РАЗАЛЮНАЙТЕ
Lietovus nacionalis muzejus (Национальный музей Литвы), Arsenalo 1, LT-01100 Vilnius,
e. mail: numizmatika@lnm.lt
Numizmatické zbierky Litovského
národného múzea obsahujú 7 500 pamätných medailí, žetónov a medailónov s náboženskými motívmi. V roku
2006 zbierky doplnil súbor medailí
zhromaždený vilniuským zberateľom
Edmundasom Armoškom. Je to mimoriadne veľký úspech lituanistiky
a veľká udalosť v histórii múzejných
numizmatických zbierok v Litve.
Súbor predstavuje 69 medailí zo
17. - 20. storočia, ktoré možno rozdeliť na dve časti:
1) Medaily odzrkadľujúce históriu
poľsko-litovského súštátia, konkrétne Veľkého kniežatstva litovského a ich vzťahy s históriou
a kultúrou európskych krajín 16.18. storočia. Ide o umelecké diela
venované panovníkom, historickým osobnostiam a udalostiam.
2) Medaily ilustrujúce dejiny Litvy,
jej kultúrny a hospodársky život
na konci 18.-20. storočia. Sú to
medaily vzdelávacích inštitúcií,
spoločností, výstav, ako aj medaily vydané na počesť významných
osobností apod.
V súbore sa nachádzajú diela európskych sochárov a medailérov Sebastiana Dadlera (Gdansk), Johanna
Hoehna staršieho a jeho syna (Gdansk), Christiana Zigmundta Wermuta (Drážďany), Bertranda Andrieu
(Francúzsko), Fedora Tolstého (Skt.
Petersburg), Joseph Neidinger (Benátky), Ignacy Wroblewského (Varšava), Juliusza Kossaka (Krakov), Josepha Tautenhayna (Viedeň) a ďalších.
Pokiaľ ide o kovy, päť medailí je
zlatých, jedna strieborná pozlátená,
24 z medenej zliatiny (meď, bronz,
mosadz), 3 z medenej pozlátenej
zliatiny, jedna z medenej postriebrenej zliatiny, 1 z medenej zliatiny poniklovaná, 1 mosadzná pozinkovaná,
dve cínové a jedna železná.
Lituanistická zbierka medailí
vznikala cieľavedome, po dlhý čas,
jednotlivé exempláre pochádzajú od
miestnych zberateľov a z aukcií vo
Švajčiarsku, Nemecku a Poľsku.
В нумизматическом собрании Национального музея Литвы хранится
7500 памятных медалей, жетонов,
религиозных медальонов. В 2006
г. собрание пополнило коллекция
медалей, собранное Вильнюсским
коллекционером Эдмундасом Армошкой (Edmundas Armoška). Это
ценнейшее нумизматическое поступление литуанистики и важное событие в истории музейных нумизматических собраний Литвы.
Коллекцию составляют 69 медалей XVII–XX вв., которые можно
разделить на две части:
1) медали, отражающие историю
Речи Посполитой, и конкретнее –
Великого княжества Литовского,
их связи с историей и культурой
стран Европы XVI–XVIII вв. Это
произведения, посвященные правителям, историческим персонам
и событиям.
2) медали, иллюстрирующие историю Литвы, ее культурную и экономическую жизнь конца XVIII –
XX в. Это медали учебных заведений, обществ, выставок, медали в
честь знаменитых деятелей и т.п.
В коллекции произведения
скульпторов и медальеров Европы: Себастьяна Дадлера (Sebastian Dadler, Данциг), Иоганна Гёне
старшего и младшего (Johann Hoehn,
senior, junior, Данциг), Христиана
Сигизмунда Вермута (Christian Zigmant Wermut, Дрезден), Бертрана
Андриё (Bertrand Andrieu, Франция),
Федора Толстого (Санкт-Петербург),
Иозефа Нейдингера (Jozef Neidinger,
Венеция), Игнация Врублевского (Ignacy Wroblewski, Варшава), Юлиуша
Косака (Juliusz Kossak, Краков),
Иозефа Таутенгейна (Joseph Tautenhayn, Вена) и др.
По составу металла в коллекции
имеется 5 золотых, 1 серебренная позолоченная, 24 медного сплава (медные, бронзовые, латунные), 3 медного сплава позолоченные, 1 медного
сплава посеребренная, 1 медного
сплава никелированная, 1 медноцинкового сплава оцинкованная, 2
оловянные, 1 железная медаль.
62
The numismatic collections of National museum of Lithuania contain 7,500
commemorative medals, tokens and
medallions with religious motives. In
2006 the collections were completed
by a collection of medals having been
created by the collector Edmundas
Armoška of Vilnius. It represents an
extraordinarily significant achievement
of the lithuanistics and a great event in
history of numismatic collections of
Lithuania. The collection represents 69
medals from 17th – 20th century, which
can be divided into two parts:
1) medals reflecting history of the
Rzecz Pospolita (United Polish and
Lithuanian Commonwealth) and
concretely of the Grand Duchy of
Lithuania and their relationships
to history and culture of other European countries of the 16th – 18th
century. They represent artifacts
dedicated to rulers, historical personalities or events.
2) medals illustrating the history of
Lithuania, its cultural and economical life since the late 18th up to end
20th century. There are medals of
educational institutions, societies,
and exhibitions, as well as medals
issued in honor of significant personalities etc.
The collection includes works of
the European sculptors and medalors
Sebastian Dadler (Gdansk), Johann
Hoehn senior and junior (Gdansk),
Christian Sigmund Wermut (Dresden),
Bertrand Andrieu (France), Fedor Tolstoy (Skt. Petersburg), Joseph Neidinger (Venice), Ignacy Wroblewski (Warsaw), Juliusz Kossak (Kraków), Joseph
Tautenhayn (Vienna) and others.
As to metals, five medals are from
gold, of gilded silver, 24 from a cooper
alloy (copper, bronze, brass), three of
gilded alloy of copper, one from a silvered alloy of copper, one from nickeled copper alloy, one from zinced
brass, two from tin and one from iron.
The lithuanistical collection of
medals was created intentionally, during a long time. Individual exemplars
Zbierka obsahuje viacero vzácnych exemplárov: R – 1 kus.; R2
– 3 kusy.; R3 – 5 kusov.; R5 – 2 kusy.; R6 – 1 kus.; R7–8 – 2 kusy. Medzi
nimi sú:
1) Medaila na pamiatku víťazstva
Vladislava Vazu pri Smolensku v r.
1634 a mieru s Tureckom a Švédskom z r. 1636. Autor S. Dadler,
striebro (2 kusy), meď (1 kus).
2) Medaila na pamiatku víťazstva
Vladislava Vazu nad Moskvou,
Švédskom a Tureckom z r. 1637,
autor I. Hoehn starší, zlato.
3) Medaila na pamiatku sobáša Vladislava Vazu s Ludovikou Máriou
z r. 1646, autor S. Dadler, zlato
a striebro (portrétna, bez dátumu).
4) Medaila na pamiatku Olivského
mieru medzi Rzeczou Pospolitou
a Švédskom z r. 1660, autor I Hoehn starší, striebro.
5) Medaila Jána Sobieského na pamiatku víťazstva na Turkami pri
Viedni roku 1683, autor I. Hoehn
mladší, striebro.
6) Medaila na pamiatku protitureckej
koalície Rzeczy Pospolitej, Rakúska a Benátok z r. 1684, autor I.
Hoehn mladší, striebro.
7) Medaila na pamiatku korunovácie
Stanislava Leszcinského z r. 1705,
striebro.
8) Plaketka na pamiatku úmrtia
kňažnej Márie Eleonóry Radzivill
(1671-1756) z roku 1756, striebro.
9) Medaila na pamiatku 250. výročia
založenia a 25. výročia obnovy
činnosti Cárskej univerzity vo Vilniuse z roku 1828, autor F. Tolstoj,
zlato, striebro ( 2 kusy) a meď (2
kusy).
Treba povedať, že zbierka obsahuje aj niekoľko kópií medailí zo 16.17. storočia vyrobených v 19. storočí
a ktoré dopĺňali súkromné numizmatické zbierky v Poľsku a Litve v 19.
a na počiatku 20. storočia (cínová
medaila Bony Sofie z r. 1532, pozlátená medaila z medenej zliatiny na pamiatku Žigmunda Augusta z r. 1548
a ďalšie). Keďže väčšina originálov
týchto medailí sú unikáty alebo rarity, aj ich kópie, ktoré sa medzi časom
stali tiež vzácnymi, predstavujú pozoruhodné svedectvo o ikonografii
medailí a histórii ich zbierania.
80% exemplárov zo získaného súboru v múzeu chýbalo alebo bolo zastúpených iba jedným exemplárom.
Niektoré analogické medaily sa nachádzajú v múzeách v Nemecku, Poľsku a Rusku, ale v múzejných zbierkach v Litve sa vyskytujú sporadicky.
Литуанистическая
коллекция
медалей формировалась целенаправленно, долгое время, ценности
приобретены у местных коллекционеров и на аукционах в Швейцарии,
Германии, Польше.
В коллекции есть немало редких
экземпляров: R – 1 ед.; R2 – 3 ед.; R3
– 5 ед.; R5 – 2 ед.; R6 – 1 ед.; R7–8 – 2
ед.). Среди них имеются:
1) Медаль в память победы Владислава Вазы при Смоленске в 1634 г.
и мира с Турцией и Швецией.
1636. Худ. С. Дадлер. Серебро (2
ед.), медь (1 ед.).
2) Медаль в память победы Владислава Вазы против Москвы, Швеции и Турции. 1637. Худ. И. Гён
старший. Золото.
3) Медаль в память бракосочетания
Владислава Вазы и Людвики Марии. 1646. Худ. С. Дадлер. Золото,
серебро (портретная, без даты).
4) Медаль в память Оливского мира
между Речи Посполитой и Швеции. 1660. Худ. И. Гён старший.
Серебро.
5) Медаль Яна Собеского в память
победы над турками под Веной.
1683. Худ. И. Гён младший. Серебро.
6) Медаль в память антитурецкой
коалиции Речи Посполитой, Австрии и Венеции. 1684. Худ. И. Гён
младший. Серебро.
7) Медаль в память коронации Станислава Лещинского. 1705. Серебро.
8) Плакетка в память смерти княгини Марии Элеоноры Радзивилл
(1671–1756). 1756. Серебро.
9) Медаль в память 250-летия основания и 25-летия возобновления
деятельности Виленского Императорского университета. 1828.
Худ. Ф. Толстой. Золото; серебро
(2 ед.); медь (2 ед.).
Следует сказать, что в коллекции
есть несколько копий XIX в. медалей
XVI–XVII вв., которые пополняли
частные нумизматические коллекции, широко распространившиеся в
Польше и Литве в XIX – начале XX
в. (оловянная медаль Боны Сфорцы
1532, медного сплава позолоченная
Сигизмунда Августа 1548 и др.). Так
как большинство оригиналов этих
медалей уникумы или раритеты, то
уже ставшие редкими их копии тоже
являются интересными свидетелями
иконографии и истории нумизматического коллекционирования.
80% приобретенной коллекции
экземпляров медалей в музее отсутствовало или было по одному экземпляру. Некоторые аналогичные
медали хранится в музеях Германии,
Польши, России, но в музейных собраниях Литвы они встречаются
весьма редко.
63
come from local collectors and from
auctions in Switzerland, Germany and
Poland. The collection includes some
rare exemplars (R – 1 x; R2 – 3 x; R3 – 5
x; R5 – 2 x; R6 – 1 x; R7–8 – 2 x) like:
1) a medal commemorating victory
of Władisław Waza at Smolensk
in 1634 and the peace with Turkey
and Sweden from 1636, author S.
Dadler, silver (2 pieces), copper (1
piece),
2) a medal commemorating victory
of Władisław Waza above Moscow,
Sweden and Turkey from 1637, author I. Hoehn senior, gold.
3) a medal commemorating the marriage of Władisław Waza with
Ludovica Maria from 1646, author
S. Dadler, gold and silver (a portrait
medal without date).
4) a medal commemorating the peace
of Olivsko between the Rzecz Pospolita and Sweden from 1660, author I. Hoehn senior, silver.
5) a medal of Jan Sobieski commemorating his victory over the Turks at
Vienna in 1683, author I. Hoehn
junior, silver.
6) a medal commemorating the antiTurk alliance of the Rzecz Pospolita,
Austria and Venice from 1684, author I. Hoehn junior, silver.
7) a medal commemorating the coronation of Jan Leszciński in 1705, silver.
8) a plaque commemorating the decease of the princess Maria Eleonora Radzivill (1671-1756) from 1756,
silver.
9) a medal in 250th anniversary of
founding and in 25th anniversary of
reassuming activity of the Imperial
University of Vilna in 1828, author
F. Tolstoy, gold and silver (2 pieces)
and copper (2 pieces).
It is to be sad that the collection
also includes some copies of medals
from 16th-17th centuries having been
made in 19th century in order to complete the private collections in Poland
and Lithuania which arose in large
number in 19th and in early 20th century (a tin medal of Bona Sofia from
1532, a medal from gilded copper alloy commemorating Sigmund August
from 1548 and others). As most originals of these medals are unique or rarities, their copies, which have also become rare, also represent a significant
witness of iconography of medals and
history of their collecting.
80% of exemplars from the collection acquisitioned were not represented
in the museum collections or were represented by one exemplar only. Some
analogical medals are preserved in the
museums in Germany, Poland and
Russia, but in the museum collections
in Lithuania they occur sporadically.
Tomáš Garrigue Masaryk - rytier Radu Bielej orlice
Tomas Garrigue Masaryk – kawaler Orderu Orła Białego
Tomáš Garrigue Masaryk – cavalier of the Order of White Eagle
Barbara KUKLIK & Krzysztof FILIPOW
Muzeum wojska, Kilinskiego 17, Białystok, e-mail: muzeum.wojska.bialystok@neostrada.pl
Rad Bielej orlice je najvyšší a najstarší
rad v Poľsku. Jeho pôvod siaha do prvých rokov 18. storočia.
V medzivojnovom období bolo Radom Bielej orlice vyznamenaných 112
občanov Poľskej republiky a ostatných
štátov. Poliakov bolo vyznamenaných
24, spomedzi nich premiér a minister
financií Stanisław Grabski (1924 r.),
kardinál Aleksander Kakowski (1925),
primas Poľska August Hlond (1932),
minister vnútra Bronisław Pieracki (posmrtne 1934), premiér Walery
Sławek (1935), maršal Edward Śmigły-Rydz (1936), opát Adam Sapieha
(1936), maršálek sejmu (=predseda
parlamentu) Stanisław Car (posmrtne
1938) a minister zahraničia Poľska Józef Beck (1938). Ako vidieť Poliakov
vyznamenávali len zriedkavo a väčšinu vyznamenaných predstavovali cudzinci.
V rokoch 1921-1939 medzi vyznamenanými cudzincami prevažovali
Rumuni (16) a Francúzi (15). Nechýbali medzi nimi ani Belgičania a Taliani (po 7) a predstavitelia Vatikánu
(5). V menšine sa nachádzali Japonci,
Holanďania, Maďari a Estónci (po 3),
ako aj Španieli, Brazílčania, Gréci a Fíni (po 2). V jednotlivých prípadoch
boli vyznamenaní občania USA, Portugalska, Lotyšska, Dánska, Nórska,
Československa, Peru, Iránu, Bulharska, Afganistanu, Švédska, Chile, Etiópie a Luxemburska. Išlo evidentne o
vyznamenania monarchov alebo prezidentov, predsedov vlád a ministrov
zahraničia. V prípade cudzincov bol
Rad Bieleho orla udelený väčšinou z
príležitostných a zdvorilostných dôvodov počas štátnych návštev. Často sa
tento rad udeľoval recipročne za udelenie vyznamenania cudzieho štátu.
Radom Bielej orlice boli okrem
iného vyznamenaní prezidenti: USA
- Thomas Woodrow Wilson, Československa – T. G. Masaryk, Brazílie
– Epotacio de Silva Pessoa i Getulio
Vargas, Peru – Augusto Leguila, Fínska– Kristian Relander i Per Svinhfvud, Chile – Carlos don Ibanez del
Campo, Portugalska - Antonino de
Fragoso Carmona, Estónska – Konstanty Päts a Lotyšska – Konstanty
Ulmanis.
Order Orła Białego to najwyższy i najstarszy order w Polsce. Jego początki
sięgają pierwszych lat XVIII stulecia.
W okresie międzywojennym odznaczono Orderem Orła Białego 112
obywateli Rzeczypospolitej Polskiej
oraz państw obcych. Polaków udekorowano 24. Wśród nich znajdowali się: premier i minister skarbu
Stanisław Grabski (1924 r.), kardynał
Aleksander Kakowski (1925 r.), prymas Polski August Hlond (1932 r.),
minister spraw wewnętrznych Bronisław Pieracki (pośmiertnie 1934 r.),
premier Walery Sławek (1935 r.), marszałek Edward Śmigły-Rydz (1936 r.),
abp Adam Sapieha (1936 r.), marszałek sejmu Stanisław Car (pośmiertnie
1938 r.) oraz minister spraw zagranicznych RP Józef Beck (1938 r.). Jak więc
widać, były to nadania sporadyczne,
a większość dekorowanych stanowili
obywatele państw obcych.
W latach 1921-1939 wśród odznaczonych cudzoziemców dominowali
Rumuni (16) oraz Francuzi (15). Nie
brakowało też Belgów i Włochów (po
7) oraz przedstawicieli Watykanu (5).
W mniejszości znajdowali się Japończycy, Holendrzy, Węgrzy i Estończycy (po 3) oraz Hiszpanie, Brazylijczycy, Grecy i Finowie (po 2). Pozostałe
sporadyczne wyróżnienia dotyczyły
przedstawicieli Stanów Zjednoczonych Ameryki Północnej, Portugalii,
Łotwy, Danii, Norwegii, Czechosłowacji, Peru, Iranu, Bułgarii, Afganistanu,
Szwecji, Chile, Etiopii i Luksemburga
(po 1). Były to oczywiście dekoracje monarchów, bądź prezydentów
państw lub premierów czy ministrów
spraw zagranicznych. W przypadku
cudzoziemców nadania Orderu Orła
Białego były w większości przypadków dekoracjami okazjonalnymi i
grzecznościowymi stosowanymi podczas oficjalnych wizyt państwowych,
Często też nadawano order w ramach
rewanżu za otrzymane odznaczenie
państwa obcego.
Orderem Orła Białego odznaczono m.in. prezydentów: USA – Thomas
Woodrow Wilson, Czechosłowacji
– Tomasz Masaryk, Brazylii – Epotacio de Silva Pessoa i Getulio Vargas,
Peru – Augusto Leguila, Finlandii
64
The Order of White Eagle is the oldest
and highest order of Poland. Its origin
reaches to the early 18th century.
Between both world wars 112
citizens of Poland and other countries
were decorated by this order. Among
the Polish citizens 24 persons were
decorated, for example premier minister and treasury minister Stanisław
Grabski (1924), cardinal Aleksander
Kakowski (1925), primate of Poland
August Hlond (1932), minister of interior Bronisław Pieracki (in memoriam 1934), premier minister Walery
Sławek (1935), marshal Edward
Śmigły-Rydz (1936), abbot Adam Sapieha (1936), parliament president
Stanisław Car (in memoriam 1938)
and minister of foreign affairs of Poland Józef Beck (1938). It is obvious
that the Poles were decorated sporadically and majority of the decorated
persons were foreigners.
In the years 1921-1939 the most
frequently decorated foreigners were
Rumanians (16) and Frenchmen
(15). Often decorated were Belgians
and Italians (7 each), representatives of Vatican (5). The Japaneses,
Dutchmen, Hungarians and Estonians were in minority (3 each), as
well as the Spaniards, Brazilians,
Greeks and Finns (2 each). Individually decorated were citizens of USA,
Portugal, Latvia, Denmark, Norway,
Czechoslovakia, Peru, Iran, Bulgaria,
Afghanistan, Sweden, Chile, Ethiopia
and Luxemburg. Evidently these persons were monarchs or presidents of
state or governments and ministers of
foreign affairs. In the case of foreigners, the Order of White Eagle was
mostly awarded from occasional or
courtesy reasons, during the official
visits. Often this order was awarded
reciprocally for awarding of a foreign
order.
Among others, the following
president were decorated by the Order of White Eagle: USA - Thomas
Woodrow Wilson, Czechoslovakia
– T. G. Masaryk, Brasilia – Epotacio
de Silva Pessoa i Getulio Vargas, Peru
– Augusto Leguila, Finland– Kristian
Relander i Per Svinhfvud, Chile –
Carlos don Ibanez del Campo, Portu-
Medzi rytiermi Radu Bielej orlice
bol aj spolutvorca nezávislého Československa a jeho prvý prezident (19181935) T. G. Masaryk (1850-1937).
Tento československých štátnik, filozof a sociológ, zakladateľ a ideológ
Českej strany pokrokovej dostal poľské vyznamenanie 27. apríla 1925.
– Kristian Relander i Per Svinhfvud,
Chile – Carlos don Ibanez del Campo, Portugalii - Antonino de Fragoso
Carmona, Estonii – Konstanty Päts i
Łotwy – Konstanty Ulmanis.
Wśród kawalerów Orderów Orła
Białego był współtwórca niepodległej
Czechosłowacji i jej pierwszy prezydent (1918-1935) Garrigue Masaryk
(1850-1937). Ten czechosłowacki mąż
stanu, filozof i socjolog, założyciel i
ideolog Czeskiej Partii Postępowej
otrzymał najwyższe wyróżnienie polskie 27 kwietnia 1925 r.
65
gal - Antonino de Fragoso Carmona,
Estonia – Konstanty Päts and Latvia
– Konstanty Ulmanis.
Among the cavaliers of the Order
of White Eagle was also one of the
founders of independent Czechoslovakia and its first president (19181935) T. G. Masaryk (1850-1937).
This Czechoslovak statesman, philosopher and sociologist, founder and
ideologist of the Czech progressive
party was decorated by the Polish on
27 April 1925.
Některé aspekty přídělových systémů s přihlédnutím k podmínkám
střední a východní Evropy
Some aspects of rationing systems in regard to situation
of Central and East Europe
Jiří ŠTĚPEK
Česká numismatická společnost, pobočka Jihlava, Ke Skalce 35, 586 01 Jihlava, e-mail: jiri.stepek@centrum.cz
Vydávání zboží spotřebitelům na příděly je označováno
jako racionace. Zavedení přídělového systému pro velkou skupinu obyvatel (stát, město) je provázeno výdejem
zvláštních poukázek, jež mají zabezpečit výdej dle stanovených pravidel. Tyto poukázky označujeme jako přídělové doklady. Přídělový doklad je artefakt, který umožňuje zakoupení určitého nedostatkového zboží, ale při
tom nenahrazuje peníze.
Přídělové doklady lze podle způsobu použití dělit do
tří kategorií. U první z nich přechází při zakoupení zboží
obvykle část dokladu (ústřižek) do rukou obchodníka.
Do této skupiny řadíme nejčetnější přídělové doklady, jimiž jsou přídělové lístky, a přídělové knížky, jež se v kontinentální Evropě příliš neužívaly.
U druhé kategorie přídělových dokladů přechází při
koupi celý doklad do rukou obchodníka. Patří sem přídělové poukázky, přídělové známky a přídělové poukazy
(poslední jmenované se od předchozích liší tím, že byly
vydávány na žádost spotřebitele a šlo o individuální doklady).
U třetí skupiny přídělových dokladů zůstává po nákupu celý doklad v rukou nakupujícího (obchodník na
něj většinou učiní záznam o nákupu). Jde o přídělové legitimace (průkazy), jež mohou být opět ve formě lístků
nebo knížek.
Emitent přídělových dokladů (stát, obec) stojí při zavedení přídělového systému před mnoha problémy. Jedním z nich je nutnost zavést podrobný registr obyvatel
či domácností (se všemi členy). Dále je nutné vymezit
kategorie občanů a stanovit příslušné dávky pro každou
z nich. Ve 20. století byly ve střední a východní Evropě
kategorie vytvářeny podle fyzické náročnosti práce (těžce
či velmi těžce pracující), podle zdravotního či fyziologického stavu (nemocní, matky po porodu), podle možnosti
občana zabezpečit si určité potraviny sám (samozásobitelé) či podle hledisek společenských nebo ideologických
(Židé, třídní nepřátelé).
Ve 20. století se přídělové systémy v Evropě užívaly
především ve třech obdobích – během obou světových
válek a na přelomu 80. a 90. let.
Za obou světových válek existovaly ve střední a východní Evropě velké státní celky vzniklé buď historickým vývojem nebo válečnými výboji. Přídělovými systémy těchto států byly po obou válkách ovlivněny i jejich
nástupnické státy. Nově vzniklé či osvobozené státy se
chtěly sice co nejrychleji odlišit od předchůdce, ale přetvoření přídělového systému je záležitost komplikovaná a
vyžadující delší přípravu – nejde jen o změnu jazyka na
přídělových dokladech. Po rozpadu původního státu (či
po skončení války) tedy přídělový systém musel nadále
nějakou dobu pokračovat v původní podobě a plynule
navazovat na systém dřívější. Teprve časem si ho nové
státy mohly modifikovat nebo zcela změnit.
Za 1. světové války byla většina Polska součástí Ně-
Rationing of distribution of goods among a large group
of consumers (inhabitants of a town or state) is associated
with issue of special vouchers, whose task is to regulate the
distribution in accordance with fixed distribution rules.
Such kind of vouchers is called rationing documents. The
rationing document is an artifact that makes possible
purchasing of a deficit commodity, but does not substitute
the money.
The rationing documents can be classified, according to
mode of their use, into three categories. In the first category,
the shopkeeper removes a part of the document, usually a
coupon. This group of rationing documents includes the
most frequent rationing documents, the ration cards, as
well as the ration book that, however, were little used in the
continental Europe.
The second category of rationing documents consists of
documents that are taken by the shopkeeper as a whole. This
group includes rationing vouchers, rationing coupons and
rationing orders (the former ones differ from the rationing
vouchers or coupons by their issuance on the consumer’s
demand and represent individual documents).
The third group includes those documents, which
remain, after the shopping, in the consumer’s hands (the
shopping of a good is usually recorded in them by the
shopkeeper). This group includes the rationing certificates,
which also can have form of coupons or booklets.
The rationing documents issuer (state, municipality) is
confronted with solving many problems. One of them is
compiling of a detailed register of inhabitants or households
(with all members). Beside it, it is necessary to define
individual categories of inhabitants and define rations for
each of them. In the 20th century, the consumer categories
in Central and East Europe were defined according to
physical demands of the work executed (heavily and very
heavily working), healthy or physiological conditions
(sick persons, mothers after childbirth), according to the
consumer’s ability to provide some kinds of food himself
(self-suppliers) or according to social or ideological criteria
(Jews, class enemies).
In Europe of 20th century, the rationing systems were
used, first of all, in three periods – during the both world
wars and by the turn of 1980-s and 1990-s.
At the time of the both world wars, great states having
been formed by historical development or expansion
existed in Central and East Europe. The rationing systems
of these states also influenced the rationing systems applied
in their successor states after the war. The newly appeared
or liberated states attempted to differentiate from their
ancestors as quickly as possible, but transformation of a
rationing system is a complex question demanding longer
preparations – it did not consist only change of language
used in the rationing documents. Thus the original
rationing system had to continue to function in its original
form and fluently reassume on the earlier system. Only later
66
mecka, takže i přídělový systém po 1. světové válce byl
přizpůsobený německému. Stopy těchto vlivů můžeme
spatřit ještě za 2. světové války. Některé státy, vzniklé po
rozpadu Rakousko-Uherska (Československo, Rakousko
atd.) byly ovlivněny přídělovým systémem zemí Předlitavska a Zalitavska.
Za 2. světové války ovlivnil velkou část Evropy systém
německý, takže v některých státech se ještě nějakou dobu
po válce setkáváme se systémy, které mají jeho rysy.
V posledním období (80. a 90. léta) se používání
přídělových systémů teritoriálně omezovalo na státy
východního bloku, postižené hlubokými hospodářskými potížemi (Polsko, Rumunsko, SSSR), jež mohly být
prohloubeny případným rozpadem státních celků (SSSR,
Jugoslávie).
Pro případ neočekávaných hospodářských potíží
mají přídělové lístky připraveny některé státy preventivně. Jejich příkladem jsou současné slovenské lístky, jež
nahradily analogické lístky z 90. let.
Mimo uvedená tři období se přídělové systémy v Evropě vyskytovaly sporadicky.
the young states could modify or change it.
During the World War I, major part of Poland
represented a part of German Empire, thus the Polish
rationing system was also based on the German system
after the World War I. Some features of this influence
can be observed still during the World War II. Some of
the states arisen after disintegration of Austro-Hungary
(Czechoslovakia, Austria etc.) were influenced by the
different rationing systems introduced either in the
Austrian or Hungarian part of the monarchy.
During the World War II, major part of Europe was
influenced by the German system. Therefore rationing
systems manifesting some of its features functioned in
some states for a considerably long period after the war.
In the recent period (1980-s and 1990-s) the use
of rationing system was territorially limited on the
East-European states affected by profound economical
difficulties (Poland, Romania, Soviet Union), which could
be intensified by disintegration of some state units (Soviet
Union, Yugoslavia).
For the case of unexpected economical difficulties the
rationing cards have been prepared preventively in some
countries, for example the present Slovakian rationing
cards, which have replaced the analogous cards of 1990-s..
Out of these three period the rationing systems
occurred sporadically in Europe.
67
Prídelový systém na Slovensku v rokoch 1941-1945 a jeho začleňovanie
do celoštátneho systému po 2. svetovej vojne
Rationing system in Slovakia in 1941-1945 and its integration
in the statewide system after the World War II.
Zbyšek ŠUSTEK
Slovenská numizmatická spoločnosť, P.O.Box 103, 814 99 Bratislava, e-mail: zbysek.sustek@savba.sk
Na rozdiel od Protektorátu Čechy a Morava a väčšiny európskych štátov, sa na Slovensku darilo v prvých dvoch
rokoch existencie Slovenského štátu udržiavať voľný trh so
všetkými komoditami a zásobovanie na predvojnovej úrovni. Prvé zásobovacie ťažkosti sa prejavili až na jeseň 1940
obmedzením predaja cukru jednému zákazníkovi na 1 kg
pri jednom nákupe. Neúroda obilia v lete 1940 a postupné
upresňovanie stavu jeho zásob, viedli k prvým opatreniam
na zabezpečenie plynulého zásobovania. Obmedzila sa výška dovolených zásob potravín v domácnostiach a polícia
dostala právo vykonávať ich kontroly. V Bratislave a na moravsko-slovenskom pomedzí sa objavili poruchy v zásobovaní chlebom, mliekom a tukmi. Oficiálne reakcie na tieto
javy mali spočiatku upokojujúci charakter. Vážnosť situácie
sa plne prejavila na jar 1941. Zavedenie výpeku tzv. národného chleba umožnilo využívať na jeho pečenie aj iné suroviny. Súčasne sa začala propagandistická príprava obyvateľstva na zavedenie prídelového systému a to informáciami
o jeho fungovaní v zahraničí.
Prvým krokom v jeho zavádzaní bolo zavedenie Odberných listov na chlieb a múku a stanovenie ich prídelov. Od
júla 1941 sa do nich zaznamenávali nakúpené množstvá.
Od októbra 1941 ich nahradili odberné knižky a legitimácie.
Pôvodne sa rátalo iba s obmedzením spotreby múky,
cukru a pečiva, no v októbri 1941 bolo obmedzený aj predaj
mäsa a tukov. Ďalšie komodity, ako obuv a niektoré odevné
súčiastky sa prideľovali na jednorázové poukazy vydávané
na notárskych úradoch.
Táto forma prídelového systému sa zachovala až do
konca roku 1945, tak na území pod jurisdikciou bratislavskej vlády, ako aj na povstaleckom území a na oslobodených územiach. Od roku 1942 ho doplnili lístky na zemiaky
a v roku 1945 lístky na tabak v podobe zaužívanej v iných
krajinách.
Vojnové udalosti však fungovanie tohto systému vážne
narušili. Mnohí samozásobitelia prišli o svoje zásoby alebo
zdroj obživy (osivo, domáce zvieratá) a boli odkázaní na
zásobovanie z verejných zdrojov. Zničené alebo odvlečené
boli aj zásoby potravín v skladoch. Narušená dopravná sieť
neumožňovala prevoz potravín z miest, kde boli k dispozícii na miesto potreby. Zvlášť akútna situácia vznikla na
severovýchodnom Slovensku. Neuspokojivé zásobovanie
viedlo obyvateľov Slovenska k porovnávaniu s jeho stavom
na Morave a v Čechách, kde napriek znižovaniu prídelov
bola situácia v roku 1945 priaznivejšia.
Otázka prídelového systému figurovala v rokovaniach
zástupcov Slovenskej národnej banky a centrálnych orgánov v Prahe o príprave menovej reformy. Na ich základe
sa na Slovensku začal zavádzať prídelový systém zaužívaný
v Čechách a na Morave. Dňa 8. decembra 1945 začali platiť
tri druhy prídelových lístkov na múku a pečivo vydané na
8. zásobovacie obdobie (štvortýždňové obdobia rátané od
prelomu apríla a mája 1945). Na osobitné ústrižky týchto
Unlike the Protectorate of Bohemia and Moravia and most
of the European countries, Slovakia in the first two years
of existence of the Slovak State succeeded to maintain the
free market with all commodities and food supplying on the
prewar level. The first supplying difficulties appeared as late
as in autumn 1940 being manifested by limiting sailing sugar to 1 kg for one customer at one shopping. The bad crop
of cereals in summer 1940 and the gradual précising of their
available reserves led to first measures to avoid disturbances
in regular supplying with food. The amount of food kept
in households was limited and the police obtained right to
control it. Difficulties with supplying with bread, milk and
fats appeared in Bratislava and some localities along the
Slovak Moravian border. The first official reactions on this
state had a calming character. The real severity of the situation became obvious in spring 1941. Introduction of baking
the s. c. national bread made possible to use for its baking
also other then usual kinds of cereals. Preparation of fried
dishes was prohibited in restaurants in order to reduce consumption of fats. Simultaneously introduction of rationing
system started to be propagandistically prepared by spreading information about its introducing and functioning in
other countries.
The first step in its implementing was introduction of
the “Purchasing forms for bread, flour and sugar” and setting of rations. Since July 1941 the purchased amount of
these commodities were recorded in them. In October 1941
Purchasing books and permits replaced them.
Originally only regulation of consumption of flour, bread
and sugar was anticipated, but eventually consumption of
meet and fats was also rationed since October 1941. Other
commodities, like shoes and some clothes were distributed
on the special permits given by the s.c. notary offices.
This simple and relatively hard to control form of rationing system was preserved until late 1945, as on the area
controlled by the government, as well as in the area of the
Slovak National Appraisal and on the liberated territory.
Since 1942 it was completed by introduction of rationing
cards for potatoes and since 1945 by rationing cards for tobacco in a form similar to that in other countries.
After beginning of the appraisal the war events seriously
disturbed functioning of this system. Many self-suppliers
lost their reserves or resources (seeds for sowing, domestic
animals) and became dependent on supplying from public sources. Reserves of food in deposits were taken by the
fighting troupes or destroyed. The seriously damaged communication system did not allow to transport the existing
reserves to the places of the acute necessity. Especially acute
situation were in northeastern Slovakia. Unsatisfying supplying with food led the inhabitants to comparing of with
its level in Moravia and Bohemia, where it was better on
1945 in spite of reduction of rations.
Question of rationing system played a significant role in
negotiations of the Slovak Nationl Band representatives with
68
lístkov bolo možné odoberať aj iné potraviny, napr. 400 g
mäsa na mesiac. Lístky platili na celom území ČSR, no cestujúci na Moravu alebo do Čiech si na ostatné potraviny
museli na mieste zadovážiť tamojšie lístky pre cestujúcich.
V nasledujúcom období sa na Slovensku postupne zavádzali ďalšie druhy lístkov, analogické lístkom používaným
v Čechách a na Morave.
Dávky potravín zaručovali rovnakú kalorickú hodnotu,
no ich nutričná hodnota bola horšia. Horšie bolo najmä
zásobovanie mliečnymi výrobkami a tukmi, predovšetkým
dospelých. Proces zjednocovania sa zavŕšil až roku 1950
vydávaním celoštátne jednotných lístkov, vždy na celý nasledujúci mesiac.
representatives of central authorities in Prague about preparation of the currency reform in summer 1945. On their
base, the rationing system used in Bohemia and Moravia
started to be introduced. On 8 December 1945 three kind
of rationing cards for flour, bread and sugar issued for the
8th supplying period (four weeks periods numbered since
turn of April and May 1945). The special coupons of these
cards made possible purchasing of other foods, for example
400 g of meat monthly. This rationing card were valid in
the whole territory of Czechoslovakia, but the travelers to
Moravia or Bohemia had to provide them with the local
card for other kind of foods. In the next period also other
kinds of rationing cards analogous to them used in Bohemia and Moravia were gradually introduced in Slovakia.
The rations guaranteed the same caloric values of food,
but its nutrient value was worse. Especially worse was supplying with milk products and fats, especially in adults. The
integration was finished as late as in 1950 by issue of unique
statewide rationing cards for the whole next month.
69
Konanie sympózia finančne podporili
Samosprávny kraj
Prešov
Slovenská numizmatická spoločnosť, pobočka Prešov
70